Shutterstock_621674480-810x500.jpg

Turecký ústavný súd potvrdil vyhostenie deviatich zahraničných kresťanov za misionársku činnosť

0
Kultúra smrti
  • Turecký ústavný súd vyhostil 9 kresťanov za hlásanie evanjelia.
  • Súd zabránil misionárom vstúpiť do krajiny kvôli “misionárskej činnosti”.
  • ADF zastupuje vyhostených kresťanov pred Európskym súdom pre ľudské práva.
  • Turecké úrady označujú kresťanov za hrozbu pre národnú bezpečnosť pomocou kódov.

Turecký ústavný súd potvrdil vyhostenie deviatich zahraničných kresťanov za hlásanie evanjelia po tom, čo ich vláda označila za hrozbu pre národnú bezpečnosť v rámci cieleného prenasledovania kresťanov, ktoré je súčasťou širšieho vládneho úsilia o pevne moslimský charakter krajiny.

Najvyšší súd krajiny vyniesol 7. júna rozsudok, ktorým zabránil protestantským misionárom, z ktorých každý mal legálne povolenie na pobyt, opätovne vstúpiť alebo zostať v Turecku kvôli ich “misionárskej činnosti” v rozpore s právami na náboženskú slobodu uznanými v tureckom práve.

Rozhodnutie sa stretlo s nesúhlasným stanoviskom sudcu Zühtü Arslana, predsedu ústavného súdu, ktorý kritizoval kategorizáciu pokojnej kresťanskej misionárskej činnosti ako predstavujúcej “hrozbu” pre národnú bezpečnosť. Vo svojom odlišnom stanovisku Arslan uviedol, “V konkrétnom prípade nie je ani v správnom, ani v súdnom konaní uvedené žiadne konkrétne zdôvodnenie, ktoré by naznačovalo, že činnosť sťažovateľov’ predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť … Naopak, nie je možné kategoricky a abstraktne považovať ‘misionársku’ činnosť zameranú na sťažovateľov za hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť.”

RELATED: Biskupi Turecka zasvätili krajinu Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

Deväť misionárov patrí medzi viac ako 160 zahraničných kresťanov, ktorým turecký imigračný úrad od roku 2020 vydal kódy “N-82”, označujúce ich za “riziko pre národnú bezpečnosť” a blokujúce predbežné povolenie na vstup alebo pobyt v dominantne islamskej krajine.

Právna firma Alliance Defending Freedom (ADF), ktorá sa zaoberá náboženskou slobodou, zastupuje 30 vyhostených kresťanov pred Európskym súdom pre ľudské práva

Medzi prípadmi kresťanov vyhostených z Turecka kvôli tomu, že vláda vydala kód N-82, zastupuje ADF International Davida Byleho, ktorý bol v roku 2018 nútený opustiť Turecko napriek tomu, že tam žil 19 rokov so svojou sedemčlennou rodinou a napriek tomu, že úspešne napadol predchádzajúce obvinenia vlády z toho, že je “hrozbou pre verejný poriadok a bezpečnosť”. ADF uvádza, že “po odchode z krajiny uložili úrady Davidovi trvalý zákaz opätovného vstupu, čo zistil až pri pokuse o návrat domov k rodine. Vyhostení z Türkiye, Bylesovci teraz žijú v Nemecku.”

ADF uvádza, že “turecké úrady označujú kresťanov takzvanými bezpečnostnými kódmi ‘N-82’ alebo ‘G-87’, ktoré sa používajú na označenie osoby ako ‘hrozby pre verejný poriadok a bezpečnosť.Tieto kódy účinne fungujú ako zákazy vstupu do krajiny. Vláda používa tieto kódy, aby zabránila misionárskej činnosti v krajine. Vďaka strategickému používaniu týchto kódov sa spisy s údajnými ‘dôkazmi’ proti týmto kresťanským pracovníkom stávajú utajovanými, čím sa akékoľvek odvolacie procesy stávajú netransparentnými a účinne paralyzujú domáce právne prostriedky.”

V roku 2022 Human Rights Violations Report, ktorú zverejnilo Združenie protestantských cirkví, uvádza počet kresťanov, ktorým bol zablokovaný vstup do Turecka z dôvodu ich viery prostredníctvom svojvoľného, vládou vydaného kódu N-82, na 185 osôb.

Kelsey Zorziová, riaditeľka Advokácie pre globálnu náboženskú slobodu v ADF International, vo vyhlásení k prípadu odsúdila cielenú diskrimináciu Turecka voči kresťanom a uviedla: “Toto spoločné rozhodnutie, aj keď bolo rozhodnuté nesprávne, poskytuje príležitosť odvolať sa vo všetkých deviatich prípadoch na Európsky súd pre ľudské práva. Vláda’sa diskriminačne zamerala na kresťanských náboženských pracovníkov v Türkiye, z ktorých všetci pokojne žijú v Türkiye už mnoho rokov, čo predstavuje jasné porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj medzinárodných paktov, ktorých je Türkiye zmluvnou stranou.”

Odpovedané: Deň v histórii: Zorziová vyjadrila nádej, že pokus Turecka “systematicky”vyhladiť kresťanstvo v rámci svojich hraníc bude zablokovaný Európskym”súdom pre ľudské práva.

“Je čoraz jasnejšie, keďže každoročne narastá počet zahraničných kresťanov, ktorí sú považovaní za hrozbu pre národnú bezpečnosť, že Türkije sa systematicky snaží vyhubiť kresťanskú vieru vo vnútri svojich hraníc,” povedala. “Medzinárodní ochrancovia ľudských práv strácajú nádej, že sa v Türkii nájde spravodlivosť. Európsky súd pre ľudské práva však dáva nádej obhajcom ľudských práv, ktorí na týchto prípadoch pracujú už mnoho rokov.”

Právnička ADF pokračovala: “Tieto prípady predstavujú jasné, rozsiahle a systematické porušovanie práva na náboženskú slobodu a rešpektovanie rodinného a súkromného života. Väčšinové stanovisko neuznalo, že rozhodnutie štátu’kategorizovať pokojnú náboženskú činnosť ako ‘ohrozenie verejného poriadku a bezpečnosti’ bez akéhokoľvek dôkazu v tomto smere je priamym porušením náboženskej slobody sťažovateľa’”

RELEVANTNÉ: Európski biskupi kritizujú tureckú vládu za premenu historického pravoslávneho chrámu na mešitu

Orhan Kemal Cengiz, jeden z právnikov zastupujúcich vyhostených kresťanov, odsúdil protirečivé vyhlásenia súdu v jeho rozhodnutí. “Stanovisko súdu, ako ho opísali nesúhlasiaci sudcovia, je plné rozporov,” uviedol. “Napriek jasným dôkazom, že tieto zahraničné osoby boli vyhostené kvôli ich údajnej misionárskej činnosti, väčšina súdu nevidí žiadne porušenie slobody náboženstva.”

Cengiz pokračoval, Je nesporné, že sťažovatelia nemali počas súdnych konaní pred správnymi súdmi prístup k obsahu spravodajských správ. V dôsledku toho nemohli predložiť argumenty proti svojmu vyhosteniu, čím boli porušené ich práva podľa článku 1 protokolu č. 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Je zrejmé, že právo týchto sťažovateľov’ na slobodu náboženského vyznania a ich právo na rodinný a súkromný život boli porušené.”

Can Kurtulan, ďalší právnik v tomto prípade, upozornil na širšie dôsledky pre náboženskú slobodu v Turecku a povedal, “Rozhodnutie ústavného súdu zo 7. júna sa týka náboženskej slobody. Týmto rozhodnutím bola fakticky zrušená prevládajúca miestna judikatúra, podľa ktorej ‘misionárske aktivity spadajú do rámca slobody náboženstva a myslenia, ale môžu byť obmedzené v rámci zákonných limitov’. Okrem toho v žiadnom štádiu konania nebol zverejnený dôvod, pre ktorý bol klientom uložený kódex N-82, čo znemožnilo vykonať preskúmanie zákonnosti. Proces bude pokračovať na Európskom súde pre ľudské práva a tí, ktorí hľadajú spravodlivosť v tejto veci, majú stále nádej.”

Odpovedané

Väznený pastor ukazuje pravú tvár Turecka’v oblasti ľudských práv