Členovia synody diskutujú o návrhu, ktorý by biskupom udelil “doktrinálnu autoritu” a v podstate by sa Katolícka cirkev rozpadla na množstvo rôznych, často protichodných orgánov.
Viac ako 300 členov druhého zasadania synody o synodalite’sa dnes zišlo v aule Pavla VI. a začalo štvrtý z piatich modulov diskusií, ktoré sú súčasťou mesačného podujatia.
Od 2. do 27. októbra členovia pracujú na Instrumentum laboris, čiže pracovnom dokumente, ktorý bol vydaný v júli a má usmerniť mesačné’rokovania.
Čítajte: Vatikán vydal text, na ktorom sú založené kontroverzné októbrové zasadnutia Synody o synodalite
Celkovo sedem pracovných dní bude venovaných časti pracovný dokument, ktorý sa zaoberá “miestami” vzhľadom na zastrešujúcu otázku “Ako byť synodálnou cirkvou v misii?”Tieto dni by sa pravdepodobne mohli ukázať ako najdôležitejšie z celého mesiaca.
Na rozdiel od minuloročného’októbrového stretnutia, 10 študijných skupín zriadených pápežom Františkom sa zaoberá rôznymi témami, vrátane tých kontroverznejších, ako sú LGBT a diakonky.
František a tím vedenia synody však od začiatku zdôrazňovali, že cieľom podujatia nie je riešiť takéto otázky spôsobom, aký by si napríklad želali LGBT aktivisti. Synoda je skôr o synodalite – čo znamená preskúmanie a prepracovanie života, riadenia a činnosti Cirkvi’
Pápež František pri otvorení synody v roku 2021 citoval teológa Druhého vatikánskeho koncilu otca Yvesa Congara a vyzval k “inej Cirkvi” vďaka synode. “Synodalita je v skutočnosti dlhodobou hrou pápeža Františka,”prezradil kardinál Joseph Tobin v máji 2021.
V tomto mesiaci’sa zameral na to, ako byť čoraz “synodálnejší” – František a vedúci predstavitelia synody opakovane vyhlásili, že Cirkev musí byť synodálna, aby sa posunula vpred – diskusie o tomto aktuálnom module sú preto kľúčové.
Miestne cirkvi majúce doktrinálnu autoritu
Koncom pracovného dokumentu, v jeho pojednaní o “miestach,” sú ukryté návrhy, ktoré by mohli Katolícku cirkev premeniť skôr na konglomerát jednotlivých orgánov protestantského typu než na jednotný orgán.
I keď sú paradoxne umiestnené v podkapitole s názvom “zväzky, ktoré formujú jednotu Cirkvi”, tieto návrhy by v podstate umožnili biskupským konferenciám” stať sa tvorcami doktríny svojich vlastných miestnych cirkví, čím by sa úplne narušila jednota Cirkvi.
V odseku 96 sa píše, že želanie Druhého vatikánskeho koncilu, aby miestne cirkvi podporovali “kolegiálneho ducha”, sa “úplne nenaplnilo.”To, potvrdzuje dokument priamym citátom z pápeža Františka’ Evangelii Gaudium, je preto, že “právny status biskupských konferencií, ktorý by ich považoval za subjekty špecifických atribútov, vrátane skutočnej doktrinálnej autority, ešte nebol dostatočne rozpracovaný.”
“Hľadanie spôsobu, ako byť synodálnou cirkvou v misii, si vyžaduje riešenie tejto otázky,” Instrumentum Laboris dodáva.
Požiadavka na miestnu autoritu nad doktrínou je rozšírená v bode 97:
Z toho všetkého, čo bolo doteraz zhromaždené počas tohto synodálneho procesu, vyplývajú tieto návrhy: (a) uznanie biskupských konferencií ako cirkevných subjektov obdarených doktrinálnou autoritou, predpokladajúc sociálno-kultúrnu rozmanitosť v rámci mnohotvárnej Cirkvi a uprednostňujúc ocenenie liturgických, disciplinárnych, teologických a duchovných vyjadrení primeraných rôznym sociálno-kultúrnym kontextom; {dodaný dôraz}
(b) zhodnotenie reálnych skúseností s fungovaním biskupských konferencií a východných hierarchických štruktúr a vzťahov medzi episkopátmi a Svätou stolicou s cieľom určiť konkrétne reformy, ktoré treba uskutočniť; vhodným kontextom pre toto hodnotenie by mohli byť návštevy ad limina, ktoré spadajú pod študijnú skupinu 7, a
(c) zabezpečiť, aby všetky diecézy alebo eparchie boli priradené k cirkevnej provincii a biskupskej konferencii alebo východnej hierarchickej štruktúre (porovnaj CD 40)
Týmto návrhom sa Instrumentum Laboris pokúša o to, aby si biskupské konferencie’pridelili právomoc rozhodovať o tom, čo je v súlade s učením Katolíckej cirkvi’alebo nie. Výsledky – ako sme už boli historicky svedkami pri rozpade a šírení protestantských cirkví – by predznamenali smrť Katolíckej cirkvi ako “jednej, svätej, katolíckej, apoštolskej”
Takýto návrh sa predkladá aj v súlade s ďalšou kľúčovou témou synody, a to inkulturáciou evanjelia v súlade s miestnymi kultúrami.
“Cirkev nemožno chápať bez toho, aby bola zakorenená v mieste a kultúre a bez vzťahov vytvorených medzi miestami a kultúrami,” Instrumentum Laboris sa píše len o niekoľko riadkov vyššie.
“Synodálne obrátenie myslí a sŕdc musí byť sprevádzané synodálnou reformou cirkevných skutočností, ktoré sú povolané byť cestami, po ktorých sa spoločne putuje,” dodáva sa v texte.
Takáto výzva k miestnemu štýlu evanjeliovej “inkulturácie” sa opakuje ešte raz, pretože Instrumentum Laboris nabáda na pokračovanie:
“Túžba, aby miestny synodálny dialóg pokračoval a neskončil, a potreba účinnej inkulturácie viery v konkrétnych regiónoch nás vedie k novému oceneniu inštitúcie partikulárnych koncilov, či už provinčných alebo plenárnych, ktorých pravidelné slávenie bolo povinnosťou počas veľkej časti dejín Cirkvi”
S takto vznikajúcim miestnym štýlom cirkevného života nájdu aktivisti značnú váhu pre svoje miestne argumenty v prospech – napríklad – ženských diakoniek v Amazónii. Ak k tomu pripočítame schopnosť biskupských’konferencií rozhodovať o doktríne samých za seba, hrozí, že sa globálna Cirkev rozpadne.
Uvidíme, čo členovia synody urobia z’pracovných návrhov a aké odporúčania pošlú pápežovi Františkovi.