Súčasný pontifikát bol, jemne povedané, veľmi mätúci. Na vysvetlenie si niektorí uzurpovali úlohu vyhlásiť Benediktovu’rezignáciu za neplatnú, čím z Františka urobili antipápeža. Týmto konaním títo “benepapisti” len prispeli k zmätku súčasnej krízy, ako aj k riziku schizmy.
V mojej knihe Platí? Rezignácia pápeža Benedikta XVI. obhajujem platnosť Benediktovej rezignácie”proti mnohým tvrdeniam benepapistov formou námietky a odpovede. Tu reagujem na nedávny názorový článok Dr. Edmunda Mazzu’
Sakramentálny pápežský úrad?
Dr. Mazza’ústrednou tézou je, že “Benedikt veril, že keď sa v roku 2005 stal pápežom, prijal sviatostný munus—a nie iba právny úrad.” Preto aj po svojej rezignácii, podľa dr. Mazza, Benedikt veril, že si zachoval nezmazateľnú stopu tohto “sviatostného munus.” To znamená, že podľa tejto teórie Benedikt veril, že istým spôsobom zostal pápežom, čo by, ak by to bola pravda, robilo jeho rezignáciu neplatnou.
Je to však márny pokus o čítanie myšlienok, jasný a jednoduchý. Dr. Mazza sa vo svojom článku a knihe síce odvoláva na to, čo Carlo Fantappiè alebo iní opytujú o “dvoch súperiacich koncepciách” pápežstva, ale skutočnosť je takáto. Dr. Mazza neuviedol a ani nemôže uviesť žiadne jasné vyhlásenie Josefa Ratzingera, či už ako teológa, pápeža alebo emeritného pápeža, v ktorom by potvrdil koncepciu sviatostného pápežstva alebo “sviatostného pápežského munusu”, ktorú dr. Mazza pripisuje.
Keď sa Dr. Mazza pokúsil predložiť takéto dôkazy, bližšie čítanie jeho primárnych zdrojov ukazuje, že nesprávne čítal kľúčové pasáže, z ktorých vyvodzuje svoje závery (napr, ZDE). Azda najvýraznejším príkladom je, keď Dr. Mazza v podcaste Patricka Coffina parafrázoval pasáž z Ratzingerových’Princípov katolíckej teológie,[1] a tvrdil, že kardinál “nesúhlasil s tými, ktorí tvrdili, že pápežstvo nie je sviatosť.”Ak by to bola pravda, Dr. Mazza by mal svoj dôkaz, že Benedikt veril, že pápežstvo je sviatosť.
V mojej knihe som však presvedčivo preukázal, a to tým, že som ukázal celý kontext Ratzingerovej’pasáže, že Dr. Mazza si zle vysvetlil zdrojový materiál. Ratzinger v skutočnosti “ponúkal svoje chápanie všeobecného názoru Východnej cirkvi na problém pápežskej centralizácie, vyhlásenia neomylnosti atď, že Západ podľa názoru Východu v skutočnosti zaobchádzal s pápežstvom, akoby bolo ďalšou sviatosťou čo Východ odmieta. [3] V súhrne Ratzinger v tejto pasáži netvrdil, že pápežstvo je sviatosťou, ani nesúhlasil s tými, ktorí tvrdia, že nie je.
Dr. Mazza’číta tak mylne, že dokonca aj známa benepapistka vo svojej vlastnej samostatnej analýze tej istej pasáže neskôr označila jeho výklad za “skutočné šialenstvo.” [4]
K ťažkostiam, ktorým čelí Dr. Mazza’teza, prispieva aj to, že Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC), ktorý cituje II. vatikánsky koncil (Lumen Gentium 21), jasne učí, že “plnosť sviatosti svätenia sa udeľuje biskupským svätením” (cf KK 1557). Keďže biskupská vysviacka udeľuje plnosť sviatosti, vyplýva z toho, že voľba na pápežský stolec nie je stupňom svätosti, t. j. neexistuje “sviatostný pápežský munus.” Skutočný problém pre Dr. Mazzu spočíva v tom, že kardinál Ratzinger bol predsedom komisie, ktorá vypracovala tento katechizmus. Preto nemožno odôvodnene tvrdiť, že Ratzinger sa postavil proti tomuto učeniu, a teda veril v dodatočný “sviatostný munus” po povýšení na pápeža.
Samostatne, v súvislosti s komentárom Dr. Mazzu’ku konkrétnemu rozhovoru s Petrom Seewaldom, sa jeho argumentom venujem priamo v samostatnom článku[5]
RELATÍVNE: Doktor Edmund Mazza: Tu’je dôvod, prečo si myslím, že Bergogliov pontifikát je neplatný
Munus vs. ministerium?
Odhliadnuc od absencie akéhokoľvek jasného Ratzingerovho vyjadrenia o údajnom “sviatostnom pápežskom munuse,” vráťme sa k pôvodu sporu o munus. Kľúčová časť Benediktovej’rezignácie znie:
Z tohto dôvodu a dobre si vedomý závažnosti tohto činu s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam služby [ministeria] biskupa Ríma, nástupcu svätého Petra, ktorú mi zverili kardináli 19. apríla 2005, a to tak, že od 28. februára 2013 o 20. hodine:Petra, bude neobsadená a konkláve na zvolenie nového najvyššieho pontifika budú musieť zvolať tí, v ktorých kompetencii to je.[6]
Benepapisti v tomto texte tvrdia, že Benedikt rezignoval len na ministerio (ministerium) pápežského úradu – čo sa podľa nich týka len správy úradu; a nie na munus (úrad), ako sa uvádza v kánone 332§2. Tento kánon uvádzame nižšie:
Ak sa stane, že rímsky pápež rezignuje na svoj úrad [munus], pre platnosť sa vyžaduje, aby rezignáciu urobil slobodne a aby ju riadne prejavil, nie však, aby ju niekto prijal[7]
Na rozdiel od tvrdenia benepapistov’ však predmetný kánon nehovorí, že pri rezignácii musí byť použité slovo munus. V skutočnosti kánon výslovne uvádza len dve požiadavky: aby rezignácia bola urobená slobodne a riadne prejavená. Kánonické právo nevyžaduje žiadnu konkrétnu formulu, žiadne konkrétne slovo, ani žiadny súbor slov, ktoré musia byť použité na platnú rezignáciu na pápežský úrad. Je pozoruhodné, že autor populárnej benediktínskej knihy pripúšťa, že slovo “munus” nemusí byť použité v platnej rezignácii a že prijateľné môžu byť aj iné slová.[8]
Keď vznikli určité pochybnosti o možnosti pápežskej rezignácie v prípade pápeža Celestína V., pápež Bonifác VIII. dal do Liber Sextus vložiť učenie uznávajúce možnosť pápežskej rezignácie i kánon o pápežskej rezignácii. Tieto dokumenty neučili ani nevyžadovali, aby sa použilo slovo munus. Učebný dokument uvádzal, že pápež môže odstúpiť z “pápežského úradu,” a následný kánon hovoril, že “rímsky pontifik môže odstúpiť slobodne.” [9] Pozoruhodné je aj to, že sa nevyžadoval termín “rímsky pontifik” a že sa tu vôbec nevyskytuje slovo munus.
Z čoho musí byť jasné, že nech už sa použije akékoľvek slovo alebo slová, tieto vyjadrujú, že pápež sa v skutočnosti vzdáva pápežského úradu. Aj keď necháme bokom diskusiu o munus vs. ministerium, je jasné, že Benedikt rezignoval na pápežstvo slovami, že sa vzdáva “služby (ministerio) biskupa Ríma, nástupcu svätého Petra…takým spôsobom…že Rímsky stolec, Petrov stolec bude neobsadený,” čo bude mať za následok potrebu konkláve, ktoré zvolí “nového najvyššieho pontifika.” Význam týchto slov je jasný. Ak je Petrov stolec neobsadený a je potrebné nové konkláve, nie je pápež.
Benepapistickú argumentáciu podkopáva skutočnosť, že munus a ministerium sú synonymá. Obidve môžu znamenať úrad alebo úrad, ako to dokázali Ryan Grant [10] a páter John Rickert, FSSP, PhD [11]. Dokonca Dr. Mazza’v knihe cituje autoritu v tejto otázke, ktorá potvrdzuje, že munus, ministerium a officium sú synonymá [12]. táto autorita ďalej uvádza, že ich význam a synonymita “závisí od kontextu výroku, zámeru autora’alebo účelu, na ktorý sa používajú.”[13] Všetky tieto tri kritériá aplikované buď jednotlivo, alebo spoločne na vyhlásenie o rezignácii jasne podporujú prípad, že Benedikt platne rezignoval.
V oficiálnom zázname Apoštolskej stolice, Acta Apostolicae Sedis, je navyše skutočný názov Benediktovej’rezignácie: [14] To možno preložiť ako “Vyhlásenie najvyššieho pontifika o abdikácii úradu (munus) rímskeho biskupa, nástupcu svätého Petra.” Názov jasne hovorí o Benediktovej abdikácii úradu (munus) rímskeho biskupa. Vzhľadom na to z toho vyplýva, že tam, kde text pod titulom vyhlasuje “Zriekam sa úradu (ministerio) biskupa Ríma, nástupcu svätého Petra,” tento text treba nevyhnutne a definitívne chápať ako synonymum tohto titulu.
Ak predchádzajúce stačí na preukázanie platnosti rezignácie, môžeme v krátkosti dodať aj nasledujúce. Lumen gentium 20 hovorí o tom, že Pán ustanovil apoštolov za predstavených Cirkvi a že apoštoli zasa ustanovili mužov, ktorí po ich smrti prevzali ich ministerium (ministerium):
“Medzi týmito službami (ministeria), ktoré sa podľa tradície vykonávali v Cirkvi od najstarších čias, patrí hlavné miesto úradu (munus) tých, ktorí boli vymenovaní do biskupského úradu, a to postupnosťou, ktorá prebieha od počiatku, sú pokračovateľmi apoštolského semena.”[15]
Ak LG 20 hovorí, že úrad (munus) biskupstva je “medzi službami”, vyplýva z toho, že munus je službou. Preto v prípade pápežstva, ak sa niekto vzdá petrovskej služby alebo ministeria, nevyhnutne sa vzdá aj petrovského munusu."[16] Z toho vyplýva, že aj v tomto prípade bola rezignácia Benedikta XVI. platná.
Záver
Shrnuté, Benedikt’sa vzdal pápežského úradu platne. Mal v úmysle plne sa vzdať svojho úradu (munus). Môžeme teda pochopiť, prečo v deň účinnosti svojej rezignácie, 28. februára 2013, necelé tri hodiny pred hodinou účinnosti svojej rezignácie, Benedikt zhromaždenému davu pútnikov povedal: “Už nie som najvyšším pontifikom Katolíckej cirkvi…[U]ntil eight o’clock in the evening I still are but then not longer.” [17]
Dúfam a modlím sa, aby si benepapisti vzali tieto jasné slová k srdcu, aby prestali mátať veriacich a aby odišli zo schizmatickej — ba sedesvakantistickej – cesty, po ktorej kráčajú.
Steven O’Reilly je autorom knihy Valid? Odstúpenie pápeža Benedikta XVI a knihy PIA FIDELIS: Dve kráľovstvá (I. kniha prichádzajúcej trilógie). Je vydavateľom blogu Roma Locuta Est (www.RomalocutaEst). Je absolventom Univerzity v Dallase a Technologického inštitútu v Georgii a bývalým spravodajským dôstojníkom.
Poznámky na záver
[1] Joseph Ratzinger, Princíp katolíckej teológie: Stavebný kameň fundamentálnej teológie. Ignatius Press. 1987 Strany 194-195)
[2] Vzhliadnite Dr. Mazzu v relácii Patricka Coffina’Naozajstný život. Pozri Patrick Coffin, “#248: Je Benedikt XVI. stále pápežom?"—Dr. Edmund Mazza”. Časový údaj 30:01 až 30:55, stiahnuté 21. 4. 2022. Neoficiálny prepis je k dispozícii v mojej knihe Valid, v prvej kapitole; a je k dispozícii tu: https://romalocutaest.com/2022/02/21/regarding-benedicts-declaratio/
[3] Pozri Steven O’Reilly, “Regarding Benedict’s Declaratio”, 21. februára 2021, https://romalocutaest.com/2022/02/21/regarding-benedicts-declaratio/; Pozri “Odpoveď na námietky 2.1 a 2.2”; Tento argument som zopakoval v neskoršom článku a nachádza sa aj v 1. kapitole mojej knihy.
[4] Pozri Estefania Acosta, “Jeho Svätosť Benedikt’Deklarácia a mýtus o podstatnom omyle – časť IV”. 15. septembra 2022. Prístup: 10. 9. 2024, 11:28; https://www.patrickcoffin.media/his-holiness-benedicts-declaratio-and-the-myth-of-substantial-error-part-iv/;
[5] Pozri “Debata o tom, či je pápež František pápežom, pokračuje. Dva pohľady Edmunda J. Mazzu a Stevena O’Reillyho,” na webovej stránke WMBRIGGS. Jediný príspevok obsahuje jeden článok od Dr. Mazzu a jeden odo mňa, Stevena O’Reillyho. Publikované 1. marca 2024; https://www.wmbriggs.com/post/50753/
[6] Pápež Benedikt XVI, “Declaratio Summi Pontificis: De Muneris Episcopi Romae, Successoris Sancti Petri Abdicatione,” Acta Apostolicae Sedis, zv. 105, Nº. 3, 2013, 1. marca 2013. Libreria Editrice Vaticana. 22. apríla 2013. Toto je oficiálny záznam. Ľahšie dostupnú verziu možno nájsť na webovej stránke Vatikánu, tu: https://www.vatican.va/content/benedict-xvi/en/speeches/2013/february/documents/hf_ben-xvi_spe_20130211_declaratio.html
[7] pozri Coriden, James A., et al, eds. Kódex kánonického práva: A Text and Commentary, s. 437.
[8] Pozri Estefania Acosta, “Adversus Fallacies: Benedikta XVI: Emeritný pápež?" ”’”, Katejon.com.br, 13. mája 2021. https://katejon.com.br/wordpress/wp-content/uploads/2021/05/reply_complete-blqd.pdf; Poznámka O’Reilly’s: Acosta síce nesúhlasí s používaním ministerium, ale pripúšťa, že sa môžu používať aj iné slová, napríklad officium, alebo pápežstvo a pod.
[9] Liber Sextus (I, VII, I), UCLA Digital Library, s. 197-198, vyhľadané 7. júna 2022, 16:57
https://digital.library.ucla.edu/catalog/ark:/21198/zz0014rx8d?cv=35
[10] Ryan Grant, “Rise of the Benevacantists: Kto je pápež? ”. https://onepeterfive.com/benevacantists/
[11] P. John Rickert, FSSP, PhD, “Munus, Ministerium & Emeritný pápež Benedikt — Guest Post by Fr. John Rickert,” William M. Briggs, 20. apríla 2022.
https://www.wmbriggs.com/post/39718/
[12] Pozri Edmund Mazza, PhD, “Tretie tajomstvo fatimskej & synody Cirkvi, zväzok I: Odstúpenie pápeža Benedikta’” (2023), s. 55.. Dr. Mazza čiastočne cituje Dr. Annu Slowikowskú, ktorá hovorí, že munus, officium a ministerium sú synonymá, pozri s. 55-56.
[13] Tamže, pozri s. 55-56.
[14] Pozri o. John Rickert, FSSP, PhD, “Munus, Ministerium & Emeritný pápež Benedikt — Guest Post by Fr. John Rickert”. https://www.wmbriggs.com/post/39718/
[15] Lumen Gentium 20, z III. kapitoly (O hierarchickej štruktúre Cirkvi a osobitne o biskupstve).
[16] Moje poďakovanie patrí otcovi Františkovi, ktorý sa na tomto mieste venuje problematike hierarchie Cirkvi. Johnovi Rickertovi, FSSP, ktorý ma počas výskumu mojej knihy prostredníctvom súkromnej korešpondencie upozornil na Lumen Gentium 20 aj na jeho význam pre otázku, či ministerium je synonymom munus, t. j. či je to správne, že munus biskupstva je “medzi ministerstvami.” Uvedený argument sa objavuje v 1. kapitole mojej knihy Platí? Odstúpenie pápeža Benedikta XVI. Rozvíjaniu tejto argumentácie je venovaný aj celý článok tu: https://romalocutaest.com/2022/11/04/lumen-gentium-destroys-benepapism-in-toto/
[17] POZDRAV JEHO SVÄTOSTI BENEDIKTA XVI. VERIACIM ALBÁNSKEJ DIECÉZY, 28. februára 2013 (https://www.vatican.va/content/benedict-xvi/en/speeches/2013/february/documents/hf_ben-xvi_spe_20130228_fedeli-albano.html); pokusom Andreu Cionciho’odmietnuť tieto slová sa venujem v 4. kapitole svojej knihy, ako aj vo výmene článkov s ním, pozri https://romalocutaest.com/2022/10/17/ratzinger-code-dont-believe-your-lying-eyes/ a https://romalocutaest.com/2022/10/22/a-response-to-andrea-cionci-and-his-ratzinger-code/