Kto má Syna, má život: evanjelium proti kultúre smrti

Vítam vás pri ďalšej epizóde relácie “Hlas pastiera’” Som vďačný, že ste sa ku mne opäť pripojili. Dnešná’epizóda má názov: “Kto má Syna, má život: Je to triezva téma, ktorá však priamo hovorí o kríze, ktorej čelíme - nielen vo svete, ale bolestne aj v Cirkvi.

Začneme slovami sv. Jána apoštola:

“Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá život” (I Ján 5, 12).

Toto nie je len upokojujúca pravda, je to deliaca čiara. V boji medzi životom a smrťou, medzi Kristom a kultúrou, ktorá ho odmieta, neexistuje neutrálna pôda.

Svätý Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium Vitae,  nazval tento duchovný konflikt tým, čím je: vojnou medzi evanjeliom života a kultúrou smrti. Napísal:

“Sme konfrontovaní s ešte väčšou realitou, ktorú možno opísať ako skutočnú štruktúru hriechu. Túto realitu charakterizuje vznik kultúry, ktorá popiera solidaritu a v mnohých prípadoch má podobu skutočnej ‘kultúry smrti.’”

Toto nie je v súčasnosti o nič menej pravdivé, ako keď písal tieto slová v roku 1995. V skutočnosti kultúra smrti len pokročila, teraz sa maskuje slovami ako “zdravotná starostlivosť,” “práva,” a dokonca – najblasfemickejšie – “charita.”

Pápež Ján Pavol II. ďalej povedal:

“Potraty a eutanázia sú teda zločiny, na ktorých legitimizáciu si nemôže robiť nárok žiadny ľudský zákon. Neexistuje žiadna povinnosť vo svedomí podriadiť sa takýmto zákonom; naopak, existuje vážna a jasná povinnosť postaviť sa proti nim prostredníctvom výhrady vo svedomí.

“Zákony, ktoré legalizujú priame zabíjanie nevinných ľudských bytostí prostredníctvom potratov alebo eutanázie, sú v úplnom rozpore s nedotknuteľným právom na život, ktoré prislúcha každému jednotlivcovi.

“Tvrdiť právo na potrat, zabitie dieťaťa a eutanáziu a uznať toto právo v zákone znamená prisúdiť ľudskej slobode zvrátený a zlý význam: absolútnu moc nad inými a proti iným.”

Pozastavme sa nad nedávnym a smutným príkladom toho, ako sa aj do Cirkvi vkradla kultúra smrti. Katolícka charita v Chicagu sa nedávno dostala pod paľbu kritiky za to, že uzavrela zmluvu s lobistickou firmou, ktorá zastupuje aj niektorých z najmocnejších poskytovateľov potratov v krajine. To, že takéto partnerstvo mohlo vzniknúť pod heslom "katolícka pomoc", je obžalobou toho, ako veľmi sa cirkevné inštitúcie vzdialili od evanjelia života. Pomáhať chudobným a zároveň si podávať ruky s tými, ktorí zabíjajú nevinných, nie je charita. Je to zrada.

Svätý Pavol nás varuje:

“A nemajte spoločenstvo s neplodnými skutkami tmy, ale radšej ich karhajte” (Ef 5, 11).

Dovoľte mi teraz upozorniť na niečo, čo je zarážajúce: Práve bola zverejnená posledná výročná správa organizácie Planned Parenthood’a uvádza sa v nej rekordný počet potratov. Napriek všetkej rétorike o “bezpečných, legálnych a zriedkavých” je skutočnosť takáto: potraty sa stali menou kultúry, ktorá uctieva autonómiu nad samotným životom. Len za jeden rok bolo pod ich menom vykonaných viac ako 374 000 interrupcií. To’je viac ako 1 000 detí zabitých každý deň pod zástavou takzvaných reprodukčných práv.

Existuje mnoho ďalších znakov toho, ako sa kultúra smrti ujala:

Napr. OSN nedávno presadzovala všeobecný prístup k interrupciám pod označením “reprodukčné práva” a tlačila na krajiny podporujúce život, aby zmenili svoje zákony.

Walgreens a CVS oznámili, že začnú vydávať potratové tabletky vo viacerých amerických mestách.

Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov (ACOG) nedávno odstránilo zo svojich pokynov odkazy na vývojové štádiá plodu, čo je znepokojujúci krok na dehumanizáciu nenarodených.

V štátoch ako New York a Massachusetts napreduje legislatíva o asistovanej samovražde, pričom verejne známe osobnosti ju propagujú ako “súcitnú starostlivosť.”

A zatiaľ čo tieto čísla stúpajú, čo počujeme od mnohých katolíckych lídrov a inštitúcií? Mlčanie. Alebo ešte horšie – spoluprácu.

Ale dúfajme, že na niektorých miestach sa karta začína obracať. Senátor John Kennedy vyzval na preskúmanie schválenia potratovej tabletky Mifepristone zo strany FDA’zhora nadol. Tento liek, ktorý bol pred rokmi v tichosti schválený bez väčšej dlhodobej kontroly, sa teraz dostáva pod paľbu kritiky, pretože nové výskumy odhalili, že môže ženám spôsobiť oveľa viac škody, ako sa doteraz uvádzalo. Kennedy nariadil riaditeľke FDA Mary Macriovej, aby vykonala úplné vyšetrovanie a podala správu. Nejde len o politický manéver, ale o pravdu a spravodlivosť. K tomuto úsiliu sa pridala aj katolícka skupina na ochranu práv a požaduje, aby sa FDA zodpovedala za to, čo dovolila v mene “zdravotnej starostlivosti.

Toto je to, čo kultúra smrti robí: KLAME. Hovorí ženám, že sú slobodné, aj keď otravuje ich telá. Hovorí rodičom, že majú možnosť voľby, aj keď zabíja ich deti. A príliš často to všetko robí v spolupráci s tými, ktorí by mali byť práve hlasom svedomia.

Miesto toho, aby sa urobila jasná čiara v piesku, mnohé katolícke inštitúcie teraz prijímajú morálny zmätok. Či už tým, že spolupracujú so sekulárnymi subjektmi, ktoré podporujú potraty, alebo tým, že mlčia, zatiaľ čo legislatíva útočí na dôstojnosť života v každom jeho štádiu, príliš veľa z nich sa stalo spoluvinníkmi. Nedržia sa Kristovej normy.

A predsa evanjelium zostáva nezmenené:

“Zlodej neprichádza, ale aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie” (Jn 10, 10).

Kristus nielen dáva život. On je život. A patriť mu znamená svedčiť o tomto živote – bez kompromisov.

Svätá Terézia z Kalkaty, ktorá celý život slúžila najchudobnejším z chudobných, povedala:

“Je to chudoba rozhodnúť sa, že dieťa musí zomrieť, aby si ty mohol žiť, ako chceš.”

Je to chudoba najhlbšieho druhu. A predsa náš svet túto chudobu prijal a nazval ju slobodou. Takzvaný “pokrok” našej doby si vyžaduje obete – nie Bohu, ale sebe. Pohodlnosti. Pohodliu. Je to znovuzrodený démonický duch Molocha, zahalený do lekárskych šatiek a súdnych rozhodnutí.

Ako povedala svätá Terézia z Kalkaty: “Najväčším ničiteľom pokoja je potrat, pretože ak matka môže zabiť vlastné dieťa, čo mi zostáva, aby som zabil teba a ty mňa?"”

Musíme si to ujasniť: Cirkev, ktorá uzatvára mier s kultúrou smrti, vedie vojnu proti Kristovi. Pán netoleruje rozdelené srdce.

“Nikto nemôže slúžiť dvom pánom” (Mt 6, 24).

Ale je tu nádej. Vždy je tu nádej – pretože Kristus zvíťazil nad smrťou. Jeho víťazstvo nie je spochybniteľné. Jedinou otázkou je, či budeme stáť pri ňom, alebo padneme so svetom.

Svätý Pius V. povedal: “Za všetko zlo sveta môžu vlažní katolíci.”

A svätá Katarína Sienská povedala: “Ak budete takí, akí máte byť, zapálite celý svet!”

Nie je čas na mäkké slová. Je čas na jasnú trúbu.

“Lebo ak trúba vydáva neistý zvuk, kto sa pripraví na boj?"” (I Kor 14, 8).

Musíme sa stať, ako nás vyzval pápež svätý Ján Pavol II, “ľuďmi života a pre život.” To znamená viac než len hlasovať alebo protestovať. Znamená to formovať naše deti, strážiť naše inštitúcie a postaviť sa kompromisu všade tam, kde sa skrýva.

Ako povedal svätý Vincent de Paul: “Láska nie je o vágnom súcite alebo plytkom sentimente. Vyžaduje si činy, obetu a pravdu.”

A to znamená milovať tých, ktorí sú uväznení v kultúre smrti natoľko, aby sme im hovorili pravdu. Áno, s jemnosťou, – ale s odvahou.

Pochopme túto nádej. Nazvime potrat tým, čím je: vraždou. Nazvime eutanáziu tým, čím je: zúfalstvom prezlečeným za milosrdenstvo. Hovorme jasne ako tí, ktorí nasledujú Toho, ktorý je Cesta, Pravda a Život.

A pamätajme na slová Pána svojim apoštolom – a nám:

“Pretože ja žijem, aj vy budete žiť” (Jn 14, 19).

To je prísľub. To je nádej. To je evanjelium.

“Kto má Syna, má život.” Priľnime teda k Synovi. Hlásajme ho odvážne. Bráňme každý ľudský život, od počatia až po prirodzenú smrť, ako posvätný – nie kvôli zákonom, hlasovaniu alebo politike, ale preto, že každý život je darom z rúk Stvoriteľa, vykúpený Spasiteľovou krvou.

Toto je evanjelium. A je mocnejšie ako akákoľvek lož kultúry smrti.

Čo ešte môžeme prakticky urobiť v boji proti tejto temnote?

Môžeme robiť nasledovné:

Modliť sa a postiť sa za ukončenie potratov, eutanázie a všetkých útokov na život.

Podporovať centrá krízového tehotenstva, ktoré poskytujú ženám skutočné alternatívy k potratom.

Vzdelávajte ostatných, najmä mladých ľudí, o dôstojnosti života a pravde o potratoch a eutanázii.

Bojkotujte spoločnosti a služby, ktoré financujú alebo podporujú poskytovateľov potratov, ako je napríklad plánované rodičovstvo.

Vyvodzujte zodpovednosť voči katolíckym inštitúciám – pýtajte sa svojho biskupa a miestnych katolíckych charitatívnych organizácií, kam idú ich peniaze.

Voľte len kandidátov, ktorí podporujú posvätnosť a dôstojnosť života v každom štádiu.

Vyjadrujte sa s láskou a jasnosťou, najmä keď je pravda nepopulárna.

Ponúkajte duchovnú adopciu – denne sa modlite za nenarodené dieťa, ktorému hrozí potrat.

Prijímajte alebo adoptujte deti, alebo podporujte rodiny, ktoré tak robia.

Založte alebo sa pridajte k skupinám za život vo vašej farnosti alebo vo vašom spoločenstve.

Poskytujte prostriedky na uzdravenie po potrate, ako je služba Ráchel’s Vineyard.

“Neunavujme sa v konaní dobra, lebo v pravý čas budeme žať úrodu, ak sa nevzdáme” (Gal 6, 9).

Ve svete, ktorý si čoraz viac volí smrť – prostredníctvom potratov, eutanázie, erózie rodiny a odmietania Božieho zákona – musíme smelo a jasne hlásať: “Kto má Syna, má život” (I Ján 5, 12). Toto nie je súkromná útecha – je to verejná pravda s večnými dôsledkami.

Kultúre smrti sa darí tam, kde sa zabúda na Krista. Živí sa mlčaním pastierov a apatiou veriacich. My však nie sme bez nádeje. Kristov kríž je veľkým protikladom temnoty sveta’– znamením, že láska je silnejšia ako smrť, že pravda nepodlieha názorom a že život je posvätný, pretože je daný Bohom.

Nechceme splynúť s okolím. Sme povolaní byť svedkami. Nie sme povolaní do bezpečia. Sme povolaní k svätosti. Nie sme povolaní k zúfalstvu. Sme povolaní k viere.

Buďme teda ľuďmi, ktorí si volia život – nielen tým, že sa stavajú proti skutkom smrti, ale tým, že žijú plnosť evanjelia. Nech sa naše farnosti, naše domovy a naše srdcia stanú miestami, kde vládne Kristus a kde sa ctí dôstojnosť každej ľudskej osoby – od nenarodených po starých, od slabých po zabudnutých.

Ako nám pripomenul svätý Ján Pavol II. v Evangelium Vitae: “Sme ľudia života a za život, a tak musíme konať.”

Boj je skutočný. Rany sú hlboké. Ale víťazstvo patrí Kristovi’

“V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo svieti vo tme a tma ho nepochopila” (Jn 1, 4-5).

Nechajte to svetlo svietiť. Nech sa začína od nás.

Nech vás požehná všemohúci Boh,

Otec, Syn a Duch Svätý.

Amen.

Tento prepis bol pôvodne uverejnený na stránke biskupa Stricklanda’Substack.