- Kultúra smrti ohrozuje hodnotu života a dôstojnosť slabých a bezbranných.
- Prispôsobovanie Boha vlastným želaniam vedie k rozkladu viery a morálnych zásad.
- Naša spoločnosť trpí nedostatkom úcty k životu a posvätnosti manželstva.
- Musíme sa postaviť za pravdy viery a bojovať proti kultúre smrti.
Keď sa snažíme prispôsobiť Boha našim želaniam, víťazí kultúra smrti.
Kultúra smrti, ako ju definoval svätý Ján Pavol II. v Evangelium vitae, je taká, v ktorej prebieha “vojna mocných proti slabým: život, ktorý by si vyžadoval väčšie prijatie, lásku a starostlivosť, sa považuje za zbytočný alebo sa považuje za neznesiteľné bremeno, a preto sa tak či onak odmieta.”
Týka sa to tak predčasne narodeného dieťaťa, ako aj starých či chorých ľudí, ktorí si vyžadujú starostlivosť.
Ale ja si myslím, že táto “vojna mocných proti slabým” zahŕňa oveľa viac. Kultúra smrti vyplýva aj z konania ľudí, ktorí sa snažia, aby sa Boh prispôsobil ich želaniam, a tak búrajú kresťanstvo.
Neveríte niečomu, čo učí Katolícka cirkev? Založte si novú cirkev alebo novú denomináciu. Vzdajte sa Božích’pravidiel a zmeňte ich podľa toho, čo chcete a čo’je jednoduchšie.
Myslíte si, že potrat by mal byť voľbou ženy’a že neberie život dieťaťu, potom vyhľadajte cirkev, ktorá učí svojich členov, aby “sa riadili diktátom [svojej] vlastnej viery.”
Myslíte si, že by ste mali mať možnosť využívať svojho partnera alebo manželku len na potešenie a darovať mu alebo jej len časť seba? Nájdi si cirkev, ktorá hovorí, že jej’nevadí, ak jej členovia používajú kontrolu pôrodnosti.
Myslíš si, že manželstvo by nemalo byť posvätnou zmluvou medzi mužom a ženou, nájdi si cirkev, ktorá tvrdí, že “láska je láska.”
Každá z týchto odchýlok od Božích’zákonov rozbíja samotné vlákna viery a prekrúca slová nášho Pána’tak, aby zodpovedali spoločenským’normám.
Musíme však pochopiť, že to nie Boh by sa mal zmeniť; to my by sme sa mali zmeniť.
Ježiš prišiel sem, aby nás zachránil a dal nám plán cesty do večnosti s ním v nebi. Založil Katolícku cirkev a zanechal ľudí, ktorí budú učiť nielen ľudí okolo seba, ale aj generácie, ktoré prídu po nich. Ježiš nikdy nepovedal, že nasledovať ho bude ľahké. V skutočnosti im povedal, že to bude ťažké a že “kto chce ísť za mnou, musí zaprieť sám seba, vziať svoj kríž a nasledovať ma.”
Keď dal Petrovi kľúče od kráľovstva, povedal: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev a brány podsvetia ju nepremôžu.”
Ježiš dal Petrovi právomoc konať namiesto neho tu na zemi. A tak vznikla Katolícka cirkev so zákonmi a zásadami, ktoré majú chrániť naše duše. Sú to ochranné zábradlia, ktoré nám bránia zísť z cesty do neba. Ale ako každé ochranné zábradlie, aj tieto zábradlia môžeme prelomiť, ak sa tak rozhodneme. Môžeme si ísť vlastnou cestou, robiť si svoje veci a ignorovať Cirkev a jej učenie.
Ale čo sa stane so spoločnosťou, keď to urobíme?
PREČÍTAJ: IVF zabilo od roku 1978 viac ako 250 miliónov ľudských embryí: analýza
Pozrite sa okolo seba. Máme spoločnosť plnú ľudí, ktorí si nevážia život—narodený ani pred narodením. Máme spoločnosť, v ktorej matka nemôže’byť v bezpečí pri odprevádzaní svojho dieťaťa na autobusovú zastávku, kde ženy opakovane kričia “moje telo, moja voľba” a skutočne tomu veria, kde niekoľko štátov prijalo zákony umožňujúce lekármi asistovanú samovraždu na odstránenie ľudí považovaných za “záťaž,” kde obchodovanie s ľuďmi sa rozmáha, kde Planned Parenthood má politikov v zadnom vrecku, kde sanctity of marriage sa vysmieva a kde rodičia otvorene obhajujú, aby si deti mrzačili svoje telá prostredníctvom”“operácií na zmenu pohlavia”. A to’je len špička ľadovca kultúry smrti.
Tieto zverstvá sa dejú, keď ignorujeme nášho nebeského Otca a ideme si svojou vlastnou cestou.
A verte, že diabol sa raduje z našej vzbury.
Ježiš nám povedal, že brány podsvetia nepremôže, a my môžeme veriť, že je to pravda. Musíme však tiež vedieť, že satan sa určite pokúsi zvíťaziť. V skutočnosti každý deň usilovne pracuje na tom, aby podkopal našu vieru a aby sme uverili, že jeho dielo je dobrá vec. Dokonca sa nás snaží presvedčiť, že jeho túžby sú naše vlastné.
Táto zvrátená logika nás má zmiasť a odvrátiť od Boha a od toho, čo je’dobré a sväté. Satan nás pritom má presne tam, kde nás chce mať, aby sme stáli spolu s ním a vzdorovali Bohu a hovorili mu, že my vieme, čo’je lepšie, a že naše pravidlá majú prednosť. Satan, padlý anjel, chce, aby sme aj my padli.
Toto je v príkrom rozpore s naším milujúcim a milosrdným Otcom, ktorý nás chce vybudovať, ktorý učí, že jeho cesta nie je cesta sveta’a ktorý nás chce mať pri sebe na večnosť.
Aby sme ho však mohli nasledovať, musíme sa postaviť za pravdy našej viery—hrdo, bez zábran a s láskou.
V Matúšovi 7. kapitole Ježiš vysvetlil, že nie každý sa dostane do neba. To je smutná pravda. Nebo je voľba a dostať sa tam si vyžaduje konanie. Našou úlohou je dostať tam nielen seba, ale aj naše deti, manželov, priateľov, rodinu a susedov.
Ak sa neustále búrime proti Bohu a robíme si, čo chceme, prispievame ku každodenným víťazstvám kultúry smrti. Nie, kultúra smrti nakoniec nezvíťazí, ale môže vás len vtiahnuť. Preto preskúmaj svoj život, urob potrebné zmeny a spýtaj sa sám seba: Keď sa bude odohrávať posledná bitka, na koho strane budem stáť?"
Susan Ciancio je absolventkou Univerzity Notre Dame a od roku 2003 pracuje ako spisovateľka a redaktorka; viac ako 16 rokov z toho pôsobí v hnutí za život. V súčasnosti je redaktorkou časopisu American Life League’s Celebrate Life Magazine—národného’hlavného katolíckeho pro-life časopisu. Je tiež riaditeľkou a výkonnou redaktorkou ALL’s Culture of Life Studies Program—katolíckej pro-life vzdelávacej organizácie pre deti od 12 rokov.
