- Nový kláštor ohrozuje tradičné katolícke hodnoty a vieru v jedného Boha.
- Multireligiózny prístup podkopáva katolícku identitu a poslanie Cirkvi.
- Ekologické prvky projektu môžu odvádzať pozornosť od duchovného zamerania.
- Dialóg so slobodomurárstvom narúša katolícku doktrínu a vieru v Krista.
Nový „inkluzívny a futuristický kláštor“ , ktorý plánuje Milánska arcidiecéza, spojí katolícke bohoslužobné priestory s medzináboženskými a kultúrnymi zariadeniami v bývalej štvrti Expo.
11. mája milánska arcidiecéza predstavila nový náboženský a kultúrny komplex s názvom „Ambrosiánsky kláštor“. Projekt navrhol taliansky architekt Stefano Boeri. Podľa arcidiecézy a projektantov bude areál slúžiť ako sídlo komunity a bude zahŕňať kostol, kláštor, priestory venované „dialógu“ medzi rôznymi náboženstvami, ako aj priestory určené na kultúrne podujatia a „rozjímanie“.
„„Ambrosiánsky kláštor sa prezentuje ako priestor duchovnosti, dialógu a reflexie, zameraný na podporu stretávania sa rôznych vierovyznaní, kultúr a foriem poznania v 21. storočí,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Architektonické vizualizácie prezentované počas tlačovej konferencie ukazujú veľkú modernú stavbu s hranatými tvarmi a rozsiahlymi otvorenými priestormi. Budova kostola a kláštorná chodba sú navrhnuté s trojuholníkovými pôdorysmi. Boeri počas prezentácie uviedol, že kostol bude okrem náboženských funkcií „slúžiť aj kultúrnym účelom“.
Hoci je kláštor formálne zasvätený svätému Ambrózovi, patrónovi Milána, vyznačuje sa mnohými prvkami, vďaka ktorým je skôr multireligióznym komplexom než skutočne katolíckym miestom modlitby.
Ako uvádza La Nuova Bussola Quotidiana, tento projekt má aj výrazný ekologický charakter. Okrem Knižnice náboženstiev a Kláštora náboženstiev bude súčasťou projektu aj „Záhrada náboženstiev“, kde bude každé monoteistické náboženstvo reprezentované rastlinou.
„Človek sa nemôže ubrániť pocitu mierneho nepokoja, keď premýšľa, ktorú rastlinu nám teológovia a krajinní architekti pridelia,“ poznamenal s iróniou taliansky novinár Tommaso Scandroglio.
Zatiaľ nie je jasné, aký druh komunity – náboženskej alebo inej – bude v kláštore sídliť. Stále nie je isté ani to, či bol projekt financovaný výlučne milánskou arcidiecézou, len čiastočne, alebo dokonca z verejných prostriedkov.
Štvrť MIND, kde má byť kláštor postavený, vznikla na mieste, kde sa v roku 2015 konala Svetová výstava Expo v Miláne. Táto štvrť sa odvtedy propaguje ako centrum vedeckého výskumu, technologických inovácií, vzdelávania a rozvoja podnikania. Arcibiskup Mario Delpini vo svojom prejave priamo spojil projekt kláštora s touto širšou urbanistickou víziou.
„Takto Miláno rozpráva svoj vlastný príbeh,“ povedal Delpini. „Mesto žije a rastie pod Madonninou,“ povedal s odkazom na zlatú sochu Panny Márie na vrchole milánskej katedrály. Dodal, že „bez transcendencie neexistuje ľudský život“ a „bez Boha nie je možné spolunažívanie, mier ani spoločné dobro.“
Budova nesie zreteľný zednářský odtlačok: podľa vlastných vyhlásení arcibiskupa Delpiniho sú všetky náboženstvá v podstate považované za rovnako platné cesty k uctievaniu Boha.
16. februára 2024 usporiadala milánska arcidiecéza uzavreté‑stretnutie zamerané na dialóg medzi katolíckou cirkvou a slobodomurárstvom, na ktorom sa zúčastnili iba vybraní novinári a pozvaní hostia. Na stretnutí boli prítomní traja veľmajstri hlavných talianskych zednářských obediencií – Stefano Bisi (Veľký orient Talianska), Luciano Romoli (Veľká lóža Talianska ALAM) a Fabio Venzi (Pravidelná veľká lóža Talianska) – spolu so samotným arcibiskupom Delpinim, kontroverzným kardinálom Francescom Coccopalmeriom a františkánskym teológom a kanonickým právnikom Zbigniewom Sucheckim.
Prítomný bol aj biskup Antonio Staglianò, vtedajší predseda Pápežskej teologickej akadémie, ktorý predniesol dlhý prejav, v ktorom bagatelizoval katolícku doktrínu, aby zdôraznil údajnú – zatiaľ neexistujúcu – afinitu medzi katolicizmom a slobodomurárstvom.