- Vysvätenie ženatých kňazov by narušilo tradičné katolícke učenie a celibát.
- Bonnyho návrh ohrozuje dôveryhodnosť synodálneho procesu a cirkevnej disciplíny.
- Ženatí kňazi by sa rozptyľovali medzi rodinné a duchovné povinnosti.
- Podpora „viri probati“ a žien za kňazov je v rozpore s katolíckou doktrínou.
Belgický biskup Johan Bonny vyhlásil, že ak Vatikán nepovolí ženatých kňazov, bude to „smrteľná rana pre dôveryhodnosť a realizáciu celého synodálneho procesu“.
Bonny v marci tohto roku oznámil, že do roku 2028 plánuje začať vysväcovať za kňazov takzvaných „viri probati“, osvedčených ženatých mužov. Antverpský biskup minulý mesiac potvrdil, že v súčasnosti pripravuje ženatých mužov na kňazstvo.
V novom rozhovore uverejnenom v októbrovom čísle nemeckého katolíckeho časopisu Herder Korrespondenz Bonny uviedol, že je „presvedčený, že do konca synodálneho procesu na jeseň roku 2028 sa nájde vhodné riešenie“ týkajúce sa vysvätenia ženatých mužov za kňazov.
„Bola by to fatálna rana pre dôveryhodnosť a realizáciu celého synodálneho procesu, keby sa do tej doby nedosiahlo žiadne riešenie,“ uviedol.
„Moja dôvera vychádza z pápeža Leva XIV. a zo spôsobu, akým vykonával úlohu staviteľa mostov. Ako dobrý otec vie, čo jeho deti potrebujú, a to nie je všade rovnaké ani pre každého.“
„Nechcem spustiť verejnú kampaň, ale ako biskup musím byť schopný reagovať na akútny nedostatok kňazov v našej diecéze,“ povedal Bonny pre Herder Korrespondenz.
„V júni som z vlastnej iniciatívy odcestoval do Ríma, aby som predstavil svoju zúfalú situáciu Dikastériu pre klerus a Generálnemu sekretariátu Synody. Bol som srdečne prijatý a dostal som dostatok času na vysvetlenie situácie v mojej diecéze,“ uviedol Bonny a dodal, že „diskusie pokračujú aj v rámci našej Belgickej biskupskej konferencie.“
„„Zároveň vediem osobné rozhovory s viacerými potenciálnymi kandidátmi ohľadom ich ďalšej formácie. Pri tom ma povzbudzujú mnohé pozitívne reakcie, ktoré som dostal na svoj pastoračný list,“ povedal belgický biskup.
Zatiaľ čo vo francúzsky hovoriacich častiach Belgicka je počet kňazov v poriadku, „všetky flámske diecézy trpia vážnym nedostatkom kňazov,“ posťažoval sa.
„Počet domácich povolaní je nedostatočný tak v seminároch, ako aj v rehoľných rádach. Sme sotva nad nulou. Pred mojou návštevou oboch dikastérií v Ríme mi predseda Belgickej biskupskej mi odovzdal list, v ktorom biskupská konferencia podporuje moju žiadosť a žiada Rím, aby vážne zvážil možnú vysviacku ‚viri probati‘.“
Bonny dal najavo, že sa nezastaví len pri porušení cirkevnej disciplíny, tradície a kánonického práva vysvätením ženatých mužov, ale že by chcel vysvätiť aj ženy, čím by porušil katolícku doktrínu.
Správu zo synody o synodalite týkajúcu sa vysvätenia žien, ktorá nakoniec odmietla ženský diakonát, označil za „bolestnú“. Belgický prelát vyhlásil, že „použité argumenty sú teologicky slabé a antropologicky zastarané. Stratili svoju presvedčivú silu. Zdá sa, že sú v rozpore s tým, čo Duch dnes hovorí cirkvám.“
Bonny je známy svojím odporom voči tradičnému katolíckemu učeniu, keďže bol dlhoročným zástancom „požehnaní“ osôb rovnakého pohlavia a obhajoby práv LGBT v rámci cirkvi. V roku 2023 tiež v rozpore s cirkevným učením o asistovanej samovražde, keď tvrdil, že eutanázia môže byť za určitých podmienok morálne prijateľná.
Pokiaľ ide o ženatých kňazov, už od počiatkov Cirkvi platilo, že muži, ktorí už boli ženatí, sa po vysvätení za kňaza mali zaviazať k celibátu. V ranom Cirkvi bolo ženatým mužom dovolené prijať kňazské svätenie iba pod podmienkou, že sa stanú „eunuchmi pre kráľovstvo nebeské“. (Mt 19, 12)
Sv. Pavol vyjadril obavy z ťažkostí, s ktorými sa stretáva ženatý klerik: „Ženatý muž sa stará o svetské veci, ako potešiť svoju manželku, a jeho záujmy sú rozdelené.“ (1 Kor 7, 32)
Raná cirkev načrtáva zákon zdržanlivosti
Pápež Lev Veľký napísal vo svojom liste biskupovi z Narbonne:
Zákon zdržanlivosti je rovnaký pre služobníkov oltára, pre biskupov aj pre kňazov; keď boli (ešte) laikmi alebo lektormi, mohli si slobodne vziať manželku a splodiť deti. Ale akonáhle dosiahli vyššie uvedené hodnosti, to, čo bolo dovolené, už dovolené nie je. (Epist. ad Rusticum Narbonensem episcopum, Inquis, III., Resp. PL 54, 1 204a.)
Elvírsky koncil (okolo r. 305 n. l.) sa veľmi jasne vyjadril k otázke manželských vzťahov po vysvätení a stanovil, že je „úplne zakázané mať manželské vzťahy so svojimi manželkami a plodiť deti“. Koncil v Aries (r. 314 n. l.) zašiel ešte ďalej, keď konštatovala, že dôvodom tejto zdržanlivosti bola skutočnosť, že „každý deň vykonávajú duchovnú službu.”
Tieto dekrétmi neboli novými zjaveniami, ale skôr „reakciou na prevládajúce nedodržiavanie tradičnej povinnosti, ktorá bola dobre známa,“ ako poznamenáva kardinál Alfons Stickler vo svojom texte Argumenty za klerikálny celibát.
Sv. Ján Zlatoústy napísal: „Kňaz musí byť taký čistý, že keby bol povýšený a umiestnený do samotného neba, mohol by zaujať miesto uprostred anjelov.“