final-1024x577-1-e1793910155115.png

Dali mi 2 % šancu na prežitie. Moji rodičia uprednostnili život pred potratom

10
Kultúra života
  • Život má hodnotu aj pri nízkych šanciach na prežitie, ako ukazuje môj príbeh.
  • Potrat je zničením jedinečného života a všetkých jeho potenciálnych prínosov.
  • Naša spoločnosť sa vyhýba bolesti, čo oslabuje naše duše a svedomie.
  • Výzvy a ťažkosti budujú silu a charakter, potrebujeme ich pre rast.

Mojim rodičom bolo odporúčané, aby ma nechali potratiť. Dali mi 2-percentnú šancu na prežitie donoseného tehotenstva. Zo štatistického hľadiska by som nemala byť nažive.

Keď bola moja mama v 18. týždni tehotenstva, rodičom povedali, že mám genetickú anomáliu nazývanú Turnerov syndróm (TS). Turnerov syndróm je zriedkavá genetická anomália, ktorá sa vyskytuje približne u 1 z 2 500 živonarodených dievčat. Charakterizuje ju chýbajúci jeden z pohlavných chromozómov, takže karyotyp vyzerá ako X0 namiesto typického ženského karyotypu XX. To môže spôsobiť množstvo komplikácií, rizík a oneskorení. Najdesivejšou časťou tejto diagnózy je bezpečné privedenie dievčatka na svet. Akonáhle je už bezpečne na svete, veci sa začínajú zlepšovať. To však neznamená, že neexistujú žiadne ťažkosti, potreba zvýšenej starostlivosti, bolestivé momenty alebo problémy. Šance, že sa jej problémy stanú život ohrozujúcimi, sa však dramaticky znižujú.

Charakteristiky a prejavy Turnerovho syndrómu sa u každého prejavujú úplne odlišne. Hlavným znakom TS je nízka postava, ktorú je možné liečiť podávaním rastového hormónu. Táto liečba dievčatám ponúka možnosť... no, aj naďalej budú nízke, ale nebudú už tak často potrebovať stoličky a kuchynské kliešte, aby dosiahli na veci na hornej polici.

Druhým najčastejším problémom spôsobeným TS je zlyhanie vaječníkov v dôsledku nedostatku estrogénu kvôli chýbajúcim X chromozómom. Toto je zďaleka najkrutejšia a, žiaľ, jedna z najbežnejších súčastí diagnózy, ktorá postihuje približne 90–92 percent žien s TS. Existujú prípady, keď dochádza k spontánnym tehotenstvám – len sa to nestáva často. Okrem toho v týchto prípadoch je v tele ženy väčšinou dostatok estrogénu na to, aby puberta začala prirodzene bez hormonálnej substitučnej terapie (HRT).

PREČÍTAJTE SI: Dieťa zachránené pred potratom po tom, čo otec prešiel okolo nápisu na podporu života, hovorí kňaz

Nikdy som nepochopil logiku nabádania niekoho k potratu dieťaťa, dokonca ani pri takých mizerných šanciach na prežitie. Ak dieťa potratíme, má 100-percentnú šancu na smrť. Ak ho nepotratíme? Má možno len 2-percentnú šancu na prežitie, ale niekto musí tvoriť tých 2 percentá. Čo ak patrí práve do tých 2 percent? Prečo by sme životu nedali šancu? Ak je na výber takmer istá smrť alebo istá smrť, prečo si hneď vyberáme smrť? Len preto, že chceme mať výsledok pod kontrolou? Aké príležitosti, možnosti a zázraky ničíme tým, že sa snažíme schovať pred vlastnou bolesťou a smútkom? Pretože by mohli trpieť alebo čeliť ťažkostiam? Pravda je taká, že nikto neprejde životom bez jaziev a ťažkostí. Otázkou je, aký veľký bude ten boj. Nie to, či budete bojovať.

Potrat nie je tlačidlo „vrátiť späť“ v živote. Je to zničenie jedinečného ľudského života a sna, ktorý nikdy predtým neexistoval a už nikdy nebude existovať. Existujú rodové línie, ktoré sa skončili, umenie, ktoré nebolo vytvorené, a choroby, ktoré neboli vyliečené kvôli potratu. Existujú deti, ktoré sa nenaučili nič, piesne, ktoré neboli zaspievané, záhrady, ktoré neboli vysadené, a recepty, ktoré neboli vytvorené kvôli potratu. Existujú vynálezy, ktoré neboli vymyslené, tance, ktoré neboli choreografované, a užitočné spoločnosti, ktoré nikdy nevznikli kvôli potratom. Existujú silné ruky a ramená, ktoré nikdy neponúkli pomoc, a slová povzbudenia, ktoré nikdy neboli vyslovené kvôli potratom. A čo je najhoršie – s každým dieťaťom, ktoré bolo potratené, sa na svet nedostala láska.

Neunikla mi temná irónia toho, že mojim rodičom bolo odporúčané, aby ma potratili kvôli ochoreniu, ktoré môže mať takú vysokú mieru neplodnosti. To je zároveň najťažšia časť života s TS. Neplodnosť alebo aj len obmedzená plodnosť je jednou z najhorších bolestí, s ktorými sa žena môže stretnúť. Ale tá bolesť rozhodne nie je taká veľká, aby som si želala, aby som sa nikdy nenarodila. 

Stali sme sa natoľko neochotní k sebaobetovaniu, k utešovaniu druhých v ich bolesti a k odkladaniu uspokojenia, že ako spoločnosť sme zranili a znecitliveli naše vlastné duše a svedomie. Na vlastnú škodu odmietame a snažíme sa bojovať proti pravde, že boj a odpor budujú silu a charakter. Rovnako ako stromy bez búrok odumierajú, pretože práve tieto búrky im pomáhajú vytvárať hlboké korene, aj my potrebujeme výzvy, aby sme boli zdraví a pevne zakorenení. Modlím sa, aby sme sa prebudili zo svojho spánku a zistili, že rany v našich srdciach nie sú nenapraviteľné.

Prevzaté so súhlasom z Oregon Right to Life News.