(Slová z homílie pápeža sv. Jána Pavla II. prednesenej 1. maca 1989 vo farskom kostole Ss. Nome do Maria)
„V celom našom živote musí vládnuť poriadok založený na Bohu. Jeho vôľa – Jeho najsvätejšia vôľa musí prevládať vo všetkom. V tom spočíva vnútorná jednota života. Ako učí Ježiš – človek nemôže slúžiť dvom pánom, Bohu aj mamone. Človek dnes žije tak, ako keby Boh neexistoval, akoby Boh nebol Stvoriteľom sveta a vládcom nad vesmírom, ako aj vlastníkom všetkého bohatstva a pokladov v nebi aj na zemi. Ľudia si myslia, že všetko je ich dielo a že na tieto veci majú nárok; dokonca sú pyšní na schopnosti, ktoré im dal predsa Boh, ináč by ich vôbec nemali.
Keď dá človek prednosť iným bohom a modlám, potom bude Bohom opovrhovať, áno, dokonca ho nenávidieť a preto príde do pekla. Čo je teda dôvodom, že človek tak ľahko odbočí nesprávnym smerom a stratí sa? Je to pokles úcty, lebo tak sa stáva opovážlivým a pyšným; alebo staví všetko sám na seba, alebo počíta, ale opovážlivo, s Božím milosrdenstvom. No cesta k milosrdenstvu vedie len cez skrotenie vlastného „JA“, len cez milosť pokory, ktorú Pán daruje svojim len vtedy, ak o ňu prosia. Tých svojich, ktorých Pán miluje, tých napomína. Kto sa bojí Boha, teda ten, kto má k nemu úctu, pretože je Stvoriteľom sveta a vesmíru, ten mu bude preukazovať česť, ktorú mu dlžíme, a rád na seba vezme tresty a napomínania. Veľmi skoro teda musíme počítať s novým pokarhaním, ktoré prevýši všetky Božie tresty, ktoré doteraz existovali. Pred týmto pokarhaním nik neunikne; buď sa mu rád podvolí a dá mu v sebe voľný priechod alebo sa bude vzprierať a potom bude navždy zatratený ako onen druhý lotor, ktorý sa vo svojej urazenj pýche rúhal.
Najhoršie je však rúhanie sa nad Božimi milujúcimi slovami, ktoré aj dnes ustavične na túto úbohú zem posiela prostredníctvom svojej Matky a svojho Syna!
Aby sme nezabúdali, pred kým sa nachádzame, je nutné dbať aj na vonkajšie formy úcty. V ľudskej oblasti poznáme určité zdvorilostné formy – a voči Bohu by sme ich chceli vynechať? Preto ešte raz varujem pred všetkými formami neúcty, ako je napríklad tu, v mojej diecéze zakázané prijímanie na ruku, ako aj ono povstávanie v mnohých miestach vo sv. omši, pretože sa už nevie, čo sa tu spoločne slávi. Nie je to nič menšieho než smrť nášho Pána a Spasiteľa, ktorému máme za všetko ďakovať. Berieme ohľad na ľudský úsudok, bojíme sa, že sa nám vysmejú a obávame sa nevýhod zo strany ľudí – Boha sa však nebojíme? Ja som neodvolal, čo o tomo hovoril jeden z mojich predchodcov!
Deje sa to na vašu zodpovednosť, milí biskupi zahraničných diecéz a ja sa za vás modlím, aby ste ešte včas poznali, aká nepravá vaša cesta je! Ale tu, milí bratia a sestry, je dovolené prijímať len pokľačiačky do úst; všetko, čo dovlečú a rozšíria cudzinci je zakázané. Toto vám hovorím ako váš biskup!“
Sv. Ján Pavol II.
(John Paul II, Sermon, March 1,1989, Church of SS. Nome Di Maria)