Autor: Martin Ližičiar / Petra Babulíková
Témou, ktorá rezonuje aj na Slovensku, je sexuálna výchova detí na školách. Cesta+ sa rozprávala s psychiatrom o tom, aký vplyv môže mať táto výchova na deti, ako môže ovplyvniť ich budúce rodiny a manželstvá a o pohľade kresťanov na sex. Detský psychiater a premonštrátsky diakon Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et Dr. Jaroslav Max Kašparů, PhD., Dr. h.c
Dnes to vyzerá tak, akoby bola spoločnosť posadnutá sexom. Nerieši sa len v médiách, ale už aj napríklad v Európskom parlamente. Vnímate to tak?
Áno, je to tak. Ako vysvetlenie použijem názor známeho a slávneho rakúskeho psychoterapeuta Viktora Frankla, ktorý povedal: "Keď spoločnosť stráca zmysel svojej existencie, v túžbe nájsť liek proti emocionálnej prázdnote - vrhne sa zúrivo na sex." Frankl zdôrazňuje, že spoločnosť začína pretvárať sex, ktorý bol do tej doby niečím skoro posvätným, k niečomu, čím by nikdy nemal byť - odpoveďou na vnútornú prázdnotu človeka. Hovorí tiež, že človek má vo svojom vnútri dve základné ľudské potreby: potrebu dôvernej lásky a potrebu bezpečia. Ani jedno, ani druhé - nejde nahradiť sexom.
Voči kresťanom sú časté námietky, že sexualitu tabuizujú, nevedia o nej komunikovať a démonizujú ju. Aký postoj voči sexualite vidíte na kresťanoch vy?
Ide o to, na akých kresťanoch. Poznám veriacich, pre ktorých neexistuje v živote žiadny iný hriech okrem hriechov proti šiestemu Božiemu prikázaniu. Proti ostatným veselo hrešia, ale súčasne moralizujú okolitý svet a ukazujú na sexuálnu mravnosť. Poznám tiež návštevníkov kostola, ktorí sa voči Desatoru chovajú ako pri švédskych stoloch a vyberajú si z nich len to, čo im chutí. Ostatné prikázania vyhlásia za stredoveký predsudok, vrátane sexuálnej promiskuity a žitia nadivoko. Neveriaci svet, ktorý nepozná skutočné učenie Cirkvi, si odvodzuje vzťah veriacich k sexualite podľa toho, s kým sa stretne.
Aký má byť zdravý postoj k sexualite?
V prvom rade prirodzený a normálny. Každá etapa ľudského života a každá životná situácia jednotlivého človeka sa časom mení. Pre ženatého muža, ktorý má chorú ženu alebo je v šestonedelí, je na mieste zdržanlivosť, ale pre naplnenie vzťahu s manželkou v bežnom živote je na mieste aktívny sexuálny život. To považujem za normálne, zodpovedajúce stavu a situácii. Akú pravdu mal spisovateľ a novinár G. K. Chesterton, ktorý povedal, že v súčasnej dobe je veľkým hrdinstvom hlásať normálnosť.
DISKUTOVAŤ SA DÁ O VŠETKOM, ALE...
Stretávate sa v ambulancii s ľuďmi, ktorí nezvládli svoju sexualitu? Čomu sa môžeme od nich naučiť?
Nesmieme podľahnúť predstave, že všetci ľudia sú si v oblasti sexuality kvalitatívne rovní a všetci majú rovnaké kvantitatívne sexuálne požiadavky. Rolu tu hrá dedičnosť, dispozícia, životný štýl, vek a ďalšie faktory. U niektorých mužov alebo žien hrá sexuálny pud tak silnú rolu, že ho zvládajú veľmi ťažko, iným nerobí problémy. V ambulancii sa nestretávam len s ľuďmi, ktorí trpia poruchou sexuálnej preferencie (pedofília, exhibicionizmus,...) alebo sexuálnej identity (transvestiti, transsexuáli ...), ale i s bežnými poruchami sexuálnych funkcií.
V každom prípade doporučujem vyvarovať sa dráždivým stimulom, akými sú v súčasnej dobe všadeprítomná pornografia, ktorá kazí predovšetkým zdravý vkus, emocionálne nahradzuje biologickým a vyvoláva silnú závislosť. V prípade poruchy alebo problému je dobré poradiť sa s lekárom, ktorý je na jednej strane odborníkom v odbore a na druhej strane si ctí duchovné hodnoty klienta.
Hovorí sa, že Cirkev je dnes najviac kritizovaná za svoje učenie o sexualite. Vnímate to tak?
Už som o tom trochu hovoril v jednej z predchádzajúcich otázok. Kritika Cirkvi v tomto smere prichádza častejšie a častejšie už aj spomedzi samotných veriacich, dokonca i kňazov. Ozývajú sa stále silnejšie hlasy, aby Cirkev zmenila svoje doterajšie postoje, povolila sobáše gayov a lesbičiek, aby bola homosexualita cirkvou vyhlásená za prirodzenú a vo všetkom rovnocennú s heterosexualitou.
Isto, diskutovať sa dá o všetkom a vždy. Prečo teda nediskutovať medzi matematikmi a fyzikmi o zmene Pytagorovej vety alebo Archimedovho zákona? Nechcelo by to inováciu? Nie sú zastarané ako naša Cirkev?
NIE JE TO SEXUÁLNA VÝCHOVA, ALE SEXUÁLNY TRÉNING
Od akého veku a akým spôsobom je dobré začať so sexuálnou výchovou detí?
Táto otázka mi pripomína vetu, ktorú často počúvam na besedách s mladými ľuďmi: "Ako dlho máme spolu chodiť, kým sa vezmeme?" Boh, na rozdiel od automobilových fabrík netvorí sériové výrobky, ale originály. Človek je originál a nedá sa určiť správna dĺžku známosti s druhým originálom. Poznám známosti extrémne krátke, stredné i dlhé, ktoré prežili kvalitný manželský život. Ktoré vybrať?
Podobne je to i pri sexuálnej výchove detí. O otázkach intímneho života je možné hovoriť s dieťaťom až vtedy, v takej miere a takým spôsobom, ktorý zodpovedná jeho schopnosti a týmto veciam rozumie. Je nutné zohľadniť jeho originalitu.
Urýchľuje včasná informovanosť detí nástup do jeho intímneho života?
Nejde to vylúčiť. Záleží na tom, aká kvalitná bola súčasne mravná a etická výchova tohto dieťaťa, akým hodnotám ho rodičia naučili a ako bolo formované jeho svedomie a charakter.
Nedávno som čítal v jedných českých novinách sťažnosti učiteľov základných škôl, že deti v prvej a druhej triede si nevedia zaviazať topánky a niektoré ani nevedia jesť v školskej jedálni príborom. Krátko na tom som čítal správu, že sa uvažuje o sexuálnej výchove už v materských škôlkach. Deti sa síce nebudú vedieť naobedovať a zaviazať si šnúrky, ale už v predškolskom veku budú poznať techniku navliekania kondómu.
Keby u nás žil Hamlet, musel by povedať, že niečo zhnitého je v štáte českom. Vzhľadom na to, že vietor fúka zo západu, podobných noviniek sa čoskoro dočkáte aj na Slovensku.
Ako môžu tieto skoré informácie ovplyvniť ich budúce vzťahy, manželstvá a rodiny?
Hovorí sa tomu síce sexuálna výchova, ale podľa mňa je to sexuálny tréning. Rozdiel medzi výchovou a tréningom je jasný. Tréning robí výborného futbalistu, reprezentanta, ktorý dostane "Zlatý míč", ale zostáva človekom, ktorý nie je schopný žiť v manželstve. Tréning vypiple výborného hokejového brankára na ľade, ale nenaučí ho kultivovanému chovaniu mimo ihriska. Obaja trénovali, ale neboli vychovávaní.
To, čomu sa hovorí sexuálna výchova v školách, beriem za sexuálny tréning, pretože výchova kultivuje dušu. Zjemňuje ľudské srdce. Skvalitňuje medziľudské vzťahy. A v tom, čomu sa hovorí sexuálna výchova, nič také nie je.
Takže - nech sa tvorcovia tohto nápadu na mňa nehnevajú, ale mám dojem, že týmto spôsobom sa skôr "vychováva" kvalitná prostitútka, ako výborná matka pre deti.
Je lepšie, ak vyučuje sexuálnu výchovu učiteľ, ktorý deti pozná alebo externisti?
Predstavte si deti v triede. Jeden žiak je vysoký, druhý tučný, tretí malý... Príde krajčír a všetkým prinesie rovnaký oblek. Podobná situácia nastane, keď do triedy vstúpi sexuálny inštruktor a všetkým deťom podá rovnakú informáciu. Inštruktor nepozná deti, deti nepoznajú jeho.
Takáto inštruktáž je možná v zemepise alebo dejepise, v predmetoch, ktoré sa nedotýkajú ľudského života tak citlivo a hlboko ako je intimita sexuálneho života. Pretože len dieťa pozná najlepšie svojich rodičov a len rodičia poznajú vnútorný svet detí, je na mieste, aby sa táto téma otvárala v intímnom priestore domova.
AK SA DIEŤA NENAUČÍ OVLÁDAŤ, PUDY BUDÚ OVLÁDAŤ JEHO
Môže naučiť včasná sexuálna výchova deti k zodpovednosti?
Ak je cielená k zodpovednosti, tak áno. Pokiaľ je cielená k egoizmu, hedonizmu a utilitarizmu, ako tomu u materialistickej sexuálnej výchove býva, tak nikdy.
Ak sa pozrieme do zahraničia, objavujú sa prípady, keď deti obliekajú do dospelých šiat, štylizujú ich do vyzývavých póz, líčia ich. U vás v ČR sa objavila knižka pre deti v škôlkach, v ktorej si princ hľadá svojho partnera. Vyberá si aj medzi princeznami, ale nakoniec sa rozhodne pre princa. Prečo sú podľa vás tieto snahy a čo môže byť motívom týchto ľudí?
Niektorí vplyvní, bohatí a možno podobne orientovaní ľudia za tým asi stoja. Ale to sa môžem len domnievať.
Prečo existuje snaha pretláčať toto vyučovanie do škôl, často aj bez vedomia rodičov?
Zo súčasnej Európy bola vytlačená Svätá Trojica a nahradili ju inou trojicou. Tá sa skladá z Tolerancie, Liberalizmu a Korektnosti. Pre jej rast bol dlho pripravovaný terén. Kto zo strany rodičov namietne niečo proti vulgarite, perverznosti, neslušnosti alebo ošklivosti, je okamžite napomenutý, že nie je tolerantný, liberálny, korektný alebo je nepriateľom slobody. Preto je Cirkev, ktorá vyslovuje námietky (ešte zatiaľ, kým v nej nedosiahnu prevahu liberálni teológovia a biskupi) neobľúbená. Chce to len čas.
Hovorí sa, že kto má mladých, má budúcnosť. Môže byť i toto snahou a motiváciou?
Len nemysliace indivíduum môže veriť tomu, že liberálne zmaterializovaný typ sexuálnej "výchovy" je možné skryť slovami "zodpovedné správanie", "pozitívny prístup", "ochrana zdravia", atď.
Naopak, dieťa sa nenaučí ovládať seba, ale pudy budú ovládať jeho. Dôjde k ďalšiemu vymazaniu pozitívnych hodnôt v medziľudských vzťahoch. A rada združení, lobby a ďalších vplyvných štruktúr, dnes už v medzinárodnom meradle, bude na tom profitovať. Pokiaľ nie po stránke materiálnej, určite po stránke rozvratu spoločnosti. Nepripomína nám to čosi z dejín antického Ríma?