Rím – Pápež Benedikt XVI pokáral belgickú vládu niekoľkými ostrými poznámkami belgickému ambasádorovi pre Vatikán kvôli ich snahe potlačiť cirkevné právo prejavu na tému morálnych otázok. Je to zjavné odvolanie sa na rozhodnutie belgického parlamentu minulý rok, v ktorom parlament kritizoval pápežove pripomienky a postoj katolíckeho učenia voči kondómom.
Pápež prijal listy vyjadrujúce dôveru Charlesa Ghislaina (belgického veľvyslanca) a vyzval belgickú vládu k ochrane práva Katolíckej Cirkvi vyjadrovať sa v k témam, ktoré sa jej týkajú.
“Stojí za to spomenúť,” povedal, “že Cirkev ako inštitúcia má právo vyjadriť sa na verejnosti.”
Cirkev rešpektuje právo každého človeka, aby zmýšľal inak ako ona, ale žiada si právo prejavu. Cieľom Cirkvi je všeobecné dobro .Nechce nič iné ako slobodu a možnosť poskytnúť svoje posolstvo. Nechce nikoho nútiť ani presviedčať, pretože rešpektuje slobodu svedomia každého človeka.
Pápežove komentáre sledujú incident minulého roku, keď sa vyjadril, že rozsiahla distribúcia kondómov na prevenciu AIDS len problém zväčšuje. Pod zúrivým tlakom medzinárodných médií volila belgická vláda za návrh odsúdiť Katolícku Cirkev pre jej učenie o umelej antikoncepcii. Žiadali, aby vláda urobila oficiálny diplomatický protest.
Francúzsko a Nemecko taktiež kritizovali tieto pripomienky, nazvali ich “nezodpovednými.”
Benedikt varoval belgického veľvyslanca, že “bez pravdy, dôvery a lásky, v skutku, neexistuje žiadne spoločenské svedomie a zodpovednosť. Spoločenské opatrenia slúžia len na splnenie súkromných záujmov a logiky moci, čo zapríčiňuje fragmentáciu spoločnosti, a to najmä v globalizovanej spoločnosti ťažkých čias ako sú tieto.”
Postrehy pápeža Benedikta boli zdanlivo namierené na belgické zákony povoľujúce potraty a eutanáziu, keď povedal, že “ľudský život a dôstojnosť sú drahocenným darom, ktorý treba chrániť a odhodlane podporovať, hlavne na základe prirodzeného zákona.”
Pápež tiež povedal, že napriek “nedávnym vývojom” ostáva Belgicko “bohaté na kresťanskú pôdu.” Vyjadril svoju nádej, že belgickí občania “uplatnia svoje právo a predložia hodnoty, ktoré rešpektujú ľudskú prirodzenosť.”
Ochrana práva kresťanov verejne nesúhlasiť s európskou sekulárnou ideológiou začína byť hlavným predmetom pontifikátu pápeža Benedikta. Takáto kritika sa vynára s narastajúcou nepohostinnosťou európskej vlády voči tradičným “konzervatívnym” mravným a spoločenským hodnotám, ako aj voči slobode náboženského prejavu.