Praktizujúci kresťania schvaľujúci homosexuálne manželstvá majú sklon považovať pornografiu, kohabitáciu, príležitostný sex, cudzoložstvo, polyamoriu a potraty za morálne prípustné. Dá sa očakávať, že ich postoje sa budú ďalej vyvíjať liberálnejším smerom.
Akceptácia homosexuálneho kléru a verejné odobrenie homosexuálnych zväzkov zo strany niektorých protestantských cirkví pokračuje. Ako sociológ som sa podujal preskúmať, aký dopad bude mať tento vývoj na ľudí, ktorí sa k príslušným cirkvám hlásia. Nejde pritom o nejaké jemné štylistické nuansy. Rozdiel medzi pôvodnou definíciou manželstva ako „civilného kontraktu medzi ženou a mužom“ a novoprijatou definíciou manželstva ako „jedinečného záväzku dvoch ľudí“ v oficiálnych dokumentoch príslušných denominácií je úplne evidentný. Málokto sa však zaoberá otázkou, ako táto zmena ovplyvní ostatné postoje a zvnútornené paradigmy jednotlivých členov kongregácií.
Aká je morálka v oblasti sexu a vzťahov u kresťanov, ktorí akceptujú morálnu legitimitu homosexuálnych manželstiev? Z tejto otázky vyplývajú celkom prirodzene ďalšie: Znamená cudzoložstvo to isté pre zväzky rovnakého aj opačného pohlavia? Má zmysel v takom prípade hovoriť o predmanželskom sexe? V minulosti boli obavy z otehotnenia dostatočnou brzdou pre mnohých „prudko zamilovaných“ kresťanov, ale v prípade osôb rovnakého pohlavia sa otehotnenie dá považovať skôr za úspech než nehodu. Prostredie sa zmenilo aj v tom, že väčšina kresťanov dnes používa antikoncepciu.
ntegrácia homosexuálnych vzťahov do sústavy kresťanskej morálky však vonkoncom nie je jednoduchá a tento proces bude mať vplyv aj na spôsob chápania heterosexuálnych vzťahov. Aké majú názory na sex kresťania, ktorí schvaľujú manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia?
Nekladiem si otázku, ako by ľudia mali chápať sex. Moja otázka je, aké postoje k sexu a vzťahom si utvárajú praktizujúci kresťania, ktorých názory na manželstvá osôb rovnakého pohlavia sa navzájom líšia.
Normy v oblasti sexu a vzťahov sa u mnohých kresťanov zmenili už dávnejšie. Nie som taký naivný, aby som si myslel, že odobrenie manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia by bolo prvou významnou zmenou, ktorá sa na tomto poli udiala. Oveľa pravdepodobnejší je predpoklad, že sexuálna morálka mnohých praktizujúcich kresťanov sa zmenila už dávnejšie a akceptácia manželstiev osôb rovnakého pohlavia ako spoločensky prijateľného konania kresťanov je skôr iba dôsledkom tohto posunu. Ideálny spôsob, ako to overiť, by bolo sledovať vývoj osobných postojov, názorov a paradigiem členov kongregácií, u ktorých došlo k redefinícii manželstva (napríklad Presbyteriánska cirkev alebo Episkopálna cirkev). O takom výskume však neviem. Rozhodnutie pustiť sa do takého výskumu by sa v minulosti rodilo iba ťažko, keďže nastávajúce zmeny sa dali iba ťažko predvídať.
V tejto štúdii sa obmedzím na porovnanie postojov v oblasti sexu a vzťahov u kresťanov, ktorí schvaľujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia, oproti postojom kresťanov, ktorí ich odmietajú.
redmetom môjho výskumu boli postoje všetkých praktizujúcich kresťanov, ktorí sa vyjadrili v prospech alebo v neprospech manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Keďže LGBT je iba malou menšinou (a ešte menšou menšinou v organizovaných náboženských komunitách), dá sa z toho vyvodiť, že sexuálna morálka, ktorú praktizujú tzv. „ústretové“ kongregácie či jednotliví kresťania, je z väčšej časti formovaná – a živená – sympatizujúcimi heterosexuálmi. Títo dnes tvoria väčšinu (čiže z hľadiska budúcej spoločenskej normy budú rozhodujúcou skupinou), a bude to tak aj v budúcnosti vo všetkých kongregáciách, azda s výnimkou Metropolitan Community Church a niektorých kongregácií United Church of Christ.
Vzťahy v USA
Môj výskum vychádza z údajov prieskumu Vzťahy v USA (Relationships in America). Zber údajov bol realizovaný začiatkom roka 2014 na vzorke 15738 Američanov vo veku 18-60 rokov. Išlo o vzorku zodpovedajúcu štruktúre populácie, čo znamená, že výsledky sú reprezentatívne a dajú sa interpretovať na celoštátnej úrovni. V rámci zberu dát mali respondenti uviesť, do akej miery súhlasia resp. nesúhlasia s nasledujúcimi siedmimi tvrdeniami:
1. Sledovanie pornografického materiálu je v poriadku.
2. Je dobré pre páry, ktoré sa chcú vziať, aby spolu žili a mohli sa rozhodnúť, či im to spolu klape natoľko, aby vstúpili do manželstva.
3. Je v poriadku, keď majú dvaja ľudia sex a neočakávajú od vzťahu nič viac.
4. Ak má pár deti, mal by zotrvať v manželstve, pokiaľ v ňom nedochádza k fyzickému alebo emocionálnemu týraniu.
5. Niekedy je prípustné pre ženatého muža resp. vydatú ženu mať pohlavný styk s niekým iným než so svojím partnerom/partnerkou.
6. Je v poriadku, aby traja alebo viacerí dospelí ľudia žili spoločne a so vzájomným súhlasom v sexuálnom/romantickom vzťahu.
7. Schvaľujem právo na potrat.
Je jasné, že týchto sedem otázok, resp. tvrdení tému sexuálnej morálky nevyčerpáva. Ponúka však určitú predstavu, ako ľudia vnímajú rôzne praktiky v oblasti sexu a vzťahov. Aby nešlo iba o prieskum postojov takzvaných „nominálnych“ kresťanov, obmedzil som sa na analýzu praktizujúcich kresťanov, čiže na tých, ktorí navštevujú bohoslužby najmenej trikrát za mesiac, a ktorí sa zároveň identifikujú s niektorou kresťanskou denomináciou. Ďalej som obmedzil vzorku iba na tých, ktorí sa vyjadrili za alebo proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia (to znamená, že zo vzorky som vylúčil asi štvrtinu nerozhodnutých respondentov).
Na účely porovnania uvádzam aj priemer za celú populáciu, aby bolo možné jednotlivé položky porovnať oproti celoštátnemu priemeru. Zaujímalo ma, aké sú postoje ľudí, ktorí sa označujú za gayov a lesby, a ktorí sa cítia byť súčasťou kresťanskej tradície; a takisto postoje tej časti gayov a lesieb, ktorá neuvádza príslušnosť ku žiadnej kresťanskej cirkvi. Keďže na tieto dve skupiny (posledné dva stĺpce) sa nevzťahovala podmienka účasti na bohoslužbách, tá časť gayov a lesieb, ktorá navštevuje bohoslužby, sa nachádza aj v prvých dvoch stĺpcoch.
Výsledky výskumu americkej spoločnosti od Marka Regnerusa. Hodnoty sú uvedené v percentách, dolný riadok uvádza počet respondentov. (MORP - manželstvá osôb rovnakého pohlavia.)
Takže čo hovoria čísla? Tabuľka uvádza percento osôb, ktoré „súhlasili“ alebo „jednoznačne súhlasili“ s uvedenými siedmimi tvrdeniami. Na prvý pohľad je evidentný rozdiel vo vnímaní morálky medzi praktizujúcimi kresťanmi, ktorí sú za manželstvá osôb rovnakého pohlavia (MORP) a praktizujúcimi kresťanmi, ktorí sú proti. V podmnožine respondentov schvaľujúcich homosexuálne manželstvá bolo až sedemnásobne viac respondentov, ktorí nemajú problém s pornografiou. V rovnakej podmnožine je viac než trojnásobne viac respondentov, ktorí schvaľujú kohabitáciu a až šesťnásobok nemá problém s nezáväzným sexom. Až päťnásobne viac respondentov tejto podmnožiny považuje cudzoložstvo za prípustné, trinásťnásobok nepovažuje polyamoriu za problém a šesťnásobok podporuje právo na potrat. Najmenší rozdiel medzi skúmanými skupinami súvisel s otázkou, či pár s deťmi má zotrvávať v manželstve za každú cenu (s výnimkou týrania).
ostoje praktizujúcich kresťanov, ktorí schvaľujú manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia, v podstate kopírujú postoje všeobecnej populácie – približujú sa k hodnotám v treťom stĺpci. A práve toto zistenie je odpoveďou na moju primárnu otázku: Ako by vyzerala pro-homosexuálna kresťanská morálka? Moja odpoveď znie: bola by rovnaká ako celoštátny priemer.
Hoci rozdiely sú evidentné, výsledky treba zasadiť do kontextu. Menej než štyria z desiatich kresťanov schvaľujúcich manželstvá osôb rovnakého pohlavia súhlasili so všetkými tvrdeniami (okrem tvrdenia o deťoch a rozvodoch). Ako vyplýva zo štvrtého stĺpca, to isté nemožno povedať o kresťanoch, ktorí sami seba označujú za gayov alebo lesby. Táto skupina sa jasne odlišuje od tých gayov a lesieb, ktorí sa nehlásia ku žiadnej kresťanskej tradícii (napr. bez vyznania, Židia, bez vyznania, ale s duchovným rozmerom, budhisti, atď.).
Nejde tu o argument „naklonenej roviny“ – netvrdím, že by zmena postojov v jednej otázke automaticky viedla k zmene iného postoja. V skutočnosti sa naša sústava morálky v oblasti sexu a sexuality skôr podobá na personalizovanú „sadu nástrojov“, ktorá odráža odlišné vnímanie zmyslu sexu a hĺbky vzťahov (resp. ich správneho načasovania), ďalej chápanie zmyslu manželstva a roly pohlaví, ako aj kľúčových pojmov ako je právo, dobro alebo súkromie. Američania si často vyberajú zvláštnu kombináciu postojov spôsobom, ktorý skôr pripomína švédske stoly. Výsledky výskumu je lepšie interpretovať ako jednoduchý príbeh sociálneho dozrievania zásadne odlišných referenčných skupín - to znamená skupín, ktoré používame ako akýsi benchmark, keď porovnávame vlastné postoje s okolím, a to bez ohľadu na to, či sa považujeme za členov danej referenčnej skupiny alebo nie. V skutočnosti zmeny postojov v tejto oblasti pravdepodobne viac súvisia s referenčnými skupinami než s individuálnym „evolučným“ osobným dozrievaním alebo racionálnou tvorbou osobných hodnôt. A práve tendencia porovnávať sa s referenčnými skupinami vedie k tomu, že obidve skupiny kresťanov sa dnes ocitajú takpovediac v krížovej paľbe.
Kresťania v krížovej paľbe – bez ohľadu na ich postoje k manželstvu
Praktizujúci kresťania, ktorí sa stavajú proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia pociťujú, že sa čoraz viac rozchádzajú s postojmi zvyšku obyvateľstva v otázkach sexu a vzťahov (čísla tento trend potvrdzujú). Kresťania, ktorí fandia legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia sa často ocitajú v krížovej paľbe – zo strany tých, ktorí sú proti týmto manželstvám, aj zo strany gayov a lesieb hlásiacich sa ku kresťanstvu, keďže majú pocit, že za ich progresívnymi názormi zaostávajú. Navyše práve od tejto „progresívnej“ skupiny sa nechali presvedčiť o legitimite manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Gayovia a lesby hlásiaci sa ku kresťanstvu majú mnoho spoločné s gaymi a lesbami bez kresťanského vierovyznania – ich spoločenské rámce sa často navzájom prekrývajú. Sexuálne normy homosexuálnych kresťanov nie sú také permisívne ako pri homosexuálnych nekresťanoch, ale aj tak sú nadpriemerne permisívne. Homosexuáli bez kresťanského vierovyznania sú pravdepodobne referenčnou skupinou pre kresťanských gayov a lesby (spolu s heterosexuálnymi kresťanmi, s ktorými tvoria spoločenstvá).
Aplikáciou teórie referenčných skupín môžeme na základe výrazných rozdielov v postojoch k sexuálnym a romantickým vzťahom znázorneným v tabuľke skonštatovať, že výrazná rozdielnosť postojov jednotlivých skupín praktizujúcich kresťanov bude mať dlhodobý charakter. Možno predpokladať, že určitá časť amerických kresťanov, ktorí v súčasnosti vystupujú proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, naberie liberálnejší kurz. Postoje kresťanov, ktorí už dnes schvaľujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia sa budú posúvať tým istým smerom. Zdá sa však, že obe skupiny majú pred sebou ešte dlhú cestu.
Mark Regnerus
Autor je docentom sociológie na University of Texas v Austine, pôsobí ako odborný konzultant Centra pre výskum obyvateľstva a vedecký pracovník Inštitútu pre výskum rodiny a kultúry v Austine.
Preklad: Prekladateľský inštitút F4C.
Pôvodný text: Tracking Christian Sexual Morality in a Same-Sex Marriage Future, uverejnené so súhlasom Public Discourse. Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC).