Prinášame vám rozhovor s bývalým zamestnancom medzinárodnej IT firmy s pobočkou v Brne v Českej republike, ktorý bol prepustený po tom, čo vo vnútrofiremnej emailovej komunikácii prejavil nesúhlas s firemnou podporou pre LGBT agendu. Prvý raz za deväť rokov fungovania portálu Postoy prinášame rozhovor bez uvedenia mena respondenta. Viacerí členovia redakcie ho poznajú už roky, preto sa vieme zaručiť za jeho hodnovernosť.
Ako dlho a na akej pozícii si v tejto firme pracoval?
Vo firme som pracoval dva a pol roka ako inžinier kvality.
Aká veľká je to firma? Čím sa zaoberá?
Spoločnosť má hlavné sídlo v USA a jej pobočky sú roztrúsené prakticky vo všetkých veľkých štátoch či kontinentoch. V Európe sú to napr. Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Česká republika, Írsko. Ďalej sú pobočky v Izraeli, Austrálii, Číne. Moji kolegovia, s ktorými som začínal pracovať, boli najskôr priamo z USA, neskôr sme tím rozšírili o kolegov z Číny. Myslím, že spolu mala firma okolo 6 tisíc zamestnancov.
Ako jedna z podobných IT firiem sa zaoberá poskytovaním IT služieb (private/public cloud, web/email/file servery, storage, middleware a pod.) od malých firiem až po veľké korporácie.
Ako došlo k udalosti, po ktorej si bol prepustený?
"Na niekoľko riadkov som popísal, kde končí spoločnosť, ktorá sa bude riadiť agendou LGBT, že ľudia, ktorí majú takýto zdravotný problém, potrebujú inú pomoc a nie tú, ktorú im ponúka LGBT."
Koncom minulého roka som sa zapojil do vnútrofiremnej emailovej komunikácie. Táto emailová skupina slúžila na rôzne firemné oznámenia od akvizícii po kvartálne úspechy alebo nejaké vianočné či novoročné večierky.
Aj vtedy sme oslavovali nejaký významný míľnik, už sa presne nepamätám, či to bol finančný úspech alebo niečo iné. Každopádne, veľa ľudí vyjadrovalo pochvalu, prečo je fantastické pracovať práve v tejto spoločnosti.
Jeden z kolegov, ani neviem odkiaľ bol, keďže tieto emaily odoberajú kolegovia z celého sveta, vyjadril radosť, že naša firma sa okrem iného pridala k LGBT kampani a podporila ju. Napísal k tomu aj niekoľko poznámok vysvetľujúcich, prečo to bolo dobré rozhodnutie.
Bola to asi náhoda, že som sa k tejto diskusii vôbec dostal. Väčšinou tieto firemné obkecy ignorujem, alebo nemám čas sa k nim dostať. Prečítal som si niekoľko príspevkov, ktoré obsahovali chválospev na LGBT a zdalo sa mi, že by možno bolo dobré prispieť aj opačným názorom, ktorý by poukázal na odvrátenú stránku LGBT. Rozumej tým, na odvrátenú stránku ich konania, za ktorým si viem predstaviť, že je dobrý úmysel pomôcť ľuďom, ktorí majú problém sa sexuálne zorientovať.
Čo si napísal?
Na niekoľko riadkov som popísal, kde končí spoločnosť, ktorá sa bude riadiť agendou LGBT, že ľudia, ktorí majú takýto zdravotný problém, potrebujú inú pomoc a nie tú, ktorú im ponúka LGBT. Na reakciu jedného z kolegov som len dodal príklad z vtedajšieho pražského pochodu Gay Pride, kde prišli za svoje, akože "práva", pochodovať aj ľudia s pedofilnou úchylkou.
Čo sa stalo po tom, čo si to odoslal?
Je jasné, že sa na to rozprúdila celkom živá diskusia, ktorú som nie veľmi stíhal čítať, keďže som bol zavalený pracovnými povinnosťami. Hneď na druhý deň sa mi však ozval šéf, že sa chce so mnou stretnúť a porozprávať. Ani mi nenapadlo, že by to mohlo mať nejaký súvis s týmto mojím, pre mňa nevinným emailom. Ešte v ten deň sme sa stretli spolu aj s človekom z oddelenia HR, ktorý rieši zamestnancov. Takmer mi padla sánka, keď som sa dozvedel, že dôvodom nášho stretnutia sú moje dva emaily.
"Posolstvo, ktoré som dostal od môjho šéfa, bolo, že som zaútočil svojím názorom na všetky sexuálne menšiny, že som homofób a že som nekompatibilný s firemnou kultúrou."
Čo ti povedal?
Skúsim byť stručný, lebo bolo toho celkom dosť, čo sa za ten krátky čas odohralo. Posolstvo, ktoré som dostal od môjho šéfa, bolo, že som zaútočil svojím názorom na všetky sexuálne menšiny a že som homofób. Že svojím správaním, resp. názormi som nekompatibilný s firemnou kultúrou a že vraj nikto z mojich kolegov už nechce so mnou pracovať.
Čo bol presne problém?
V mojom emaili som opísal, že tento myšlienkový spor s LGBT je v podstate kultúrnou vojnou a v stávke je podoba, resp. existencia civilizácie, ako ju teraz poznáme. Popri tom som zdôraznil dôležitosť podpory a ochrany tradičnej rodiny a ochrany manželstva. Je to v niečom zvláštne, ale tieto samozrejmé veci vedeli ľudí, s ktorými som sa rozprával, priviesť k zvláštnemu pohŕdaniu a posmechu. Ja som nikoho nežiadal, aby so mnou súhlasil. Zdalo sa mi, že len prezentujem svoj názor, s ktorým sa dá nanajvýš nesúhlasiť. Len som krútil hlavou, keď z môjho postoja odvodili, že som v podstate aj proti tomu, aby vôbec ženy boli zamestnané a pod.
Dohodli ste sa s nadriadeným na niečom?
Skúšal som navrhnúť nasledovné riešenie: ak mojím emailom, ktorý bol napísaný v angličtine, niekto pochopil niečo iné, ako som zamýšľal, a bol tým dotknutý, tak že napíšem ešte jeden email, ktorým by som vyvrátil akékoľvek pochybnosti o tom, čo si myslím o tzv. sexuálnych menšinách.
Na konci tohto rozhovoru sme sa dohodli, že si takýto email pripravím a pošlem ho šéfovi. Takýto email aj vznikol, kde som podľa môjho názoru rozdelil nesúhlas s myšlienkami, ktoré LGBT propaguje, a ľuďmi, ktorí majú nejaký problém v sexualite.
Čo sa dialo potom?
Hneď druhý deň sme sa stretli niekedy poobede. Okrem šéfa a človeka z HR prišiel aj ďalší člen predstavenstva firmy. Sadli si tak oproti mne a mal som trochu pocit, že predo mnou stojí Veľký Inkvizítor.
Asi prvá vec, ktorú mi šéf povedal, bola, že ten môj ospravedlňujúci email je ešte horší, ako tie prvé dva a že z neho zistil, že nemám záujem sa ospravedlniť. Márne som sa mu snažil vysvetliť, že mám problém s LGBT agendou ako takou, a nie s ľuďmi, ktorí potrebujú našu pomoc a ochranu, ktorá by mala byt v inej forme, akú ponúka LGBT. Mal som pocit, že ma nikto nepochopil. Znova mi bolo povedané, že som zaútočil na sexuálne menšiny a že svojimi názormi nie som v súlade s firemnou kultúrou. Všetci moji kolegovia odmietajú so mnou pracovať a čo ma úplne dostalo, bolo, keď mi šéf do očí povedal, že už nechce, aby som v ich spoločnosti pracoval.
"Kolegovia boli šokovaní. Nechápali rezolútnosť postoja vedenia pobočky. Brali môj email ako názor, s ktorým sa dá alebo nedá súhlasiť, resp. o ktorom sa dá viesť diskusia."
Akú si mal odozvu od kolegov?
Boli šokovaní. Nechápali rezolútnosť postoja vedenia pobočky. Brali môj email ako názor, s ktorým sa dá alebo nedá súhlasiť, resp. o ktorom sa dá viesť diskusia. Som s nimi ešte stále v kontakte.
Ako došlo k tvojmu prepusteniu?
V ten druhý deň pri rozhovore za okrúhlym stolom, keď už bolo mojim nadriadeným nad slnko jasné, že som spáchal zločin proti ľudskosti a svojím vysloveným názorom som urazil všetky sexuálne menšiny a možno aj väčšiny, niekto z nich vytiahol na stôl papier s dohodou o ukončení pracovného pomeru. Ponuka od šéfa znela: stačí podpísať túto dohodu a do konca roka nemusím pracovať, pričom mi pôjde plat, ako keby som tam bol.
Vôbec som s tým nepočítal, stále som čakal, že budú po mne chcieť nejaké ospravedlnenie, resp. že budem nejako triedne pokarhaný. Ale nenapadlo by mi, že by sa táto dráma s veľkým inkvizítorom uberala práve týmto smerom.
Prijal si to?
Chvíľu som váhal, čo urobiť. Vedel som, že sa nikomu nechcem vtierať a pracovať niekde, kde viete, že nie ste vítaní. Naviac, nebol som odkázaný pracovať práve v tejto firme.
Predbežne som s dohodou súhlasil, s tým, že si podrobnosti dokumentu musím ešte prekonzultovať s mojim právnikom. V mojej situácii by som skôr či neskôr z Českej republiky odišiel a išiel si hľadať prácu na Slovensko. Právne neexistoval žiadny dôvod, aby ma mohli vyhodiť. Bolo zaujímavé, že v nej bol paragraf, ktorý mi prikazoval mlčať o tom, čo sa stalo.
Ako s tebou potom zaobchádzali?
Pokračovanie nabralo na dynamike. Rozišli sme sa s tým, že príde môj kolega, ktorý je zodpovedný za pracovné pomôcky a pomôže mi odovzdať počítač. Kolegovia mali práve nejaké školenie, tak som im len pri rozlúčke stihol absurdne oznámiť, že som bol prepustený a že sa lúčim. Videl som na ich tvárach len obrovské prekvapenie.
"Stihol som si ešte skopírovať z notebooku svoje osobné veci a do hodiny som odchádzal z práce, v rukách som si niesol prezuvky, rôzne papiere a pod. Presne ako z amerických filmov (úsmev)."
Počas môjho balenia si svojich vecí mi bolo zakázané pripájať sa na firemnú sieť, asi aby som neposlal nejaké ďalšie kompromitujúce informácie, ktoré by mohli narušiť obraz firmy. Bolo mi to až komicky zvláštne, prečo sa so mnou zaobchádza tak dôsledne a rýchlo. Pripadal som si ako zločinec, ktorý práve spreneveril značný majetok firmy a dostal hodinovú výpoveď.
Stihol som si ešte skopírovať z notebooku svoje osobné veci a do hodiny som odchádzal z práce, v rukách som si niesol prezuvky, rôzne papiere a pod. Presne ako z amerických filmov (úsmev). V ten večer som zaspával v podstate už ako nezamestnaný a naviac už aj s prívlastkom homofób.
Dostal si predtým od nadriadených nejaké pokarhanie napr. za narušenie disciplíny alebo pracovného poriadku?
Nie. Myslím, že so mnou boli spokojní. Nemyslím si, že som bol dokonalý zamestnanec, nemám talent na všetko, ale dostal som niekoľko pochvál od svojich manažérov, dokonca aj finančné odmeny.
Pracoval si na projektoch, ktoré napr. vybavovali podporu pre LGBT agendu? Teda firma by vtedy mohla mať dôvod myslieť si, že by si to nerobil plnohodnotne...
Nie, na žiadnych takých projektoch som nepracoval.
Existovala vo firme špeciálna agenda podpory pre LGBT, záväzná pre zamestnancov?
Nemali sme žiadne špeciálne školenia, ktoré by sa týkali "výchovy" a lá LGBT. Ale ako to už vo veľkých amerických korporáciách býva zvykom, každoročne sme "museli" vypĺňať online kurzy pre ethic compliance, ktoré boli viac-menej nevinné a hovorili o úcte ku každému človeku, bez ohľadu na vierovyznanie, tzv. sexuálnu orientáciu, či sexuálnu dezorientáciu, rasu, národnosť a neviem podľa čoho všetkého. Pre mňa to bolo dosť otravné, zdalo sa mi to ako zbytočnosť, keďže mi bolo jasné, že úcta k človekovi by mala byt úplne samozrejmá.
Nepokladáš tieto svoje názory za protikladné ku konaniu pápeža Františka, ktorý už viac krát vyzval na ústretovosť k homosexuálom a povedal, že ich nemôže súdiť?
Snažil som sa vo svojej argumentácii rozlišovať medzi ľuďmi a myšlienkami. Myslím si, že sme zodpovední za to, aby sa vhodným spôsobom hľadala a pomenovávala pravda s veľkým ohľadom a úctou k ľudom, ktorých sa to dotýka.
Ak ste zažili podobnú skúsenosť alebo máte vo svojom okolí známeho, ktorý bol podobným spôsobom postihovaný, napíšte nám na redakcia@postoy.sk. Myslíme si, že o takýchto prípadoch treba informovať.
Ako si vychádzal s kolegami?
Boli sme a stále sme kamaráti. Je to otázka skôr na nich, ako oni vnímali mňa. Snažím sa vážiť si ľudí a pristupovať k nim s úctou. Je to niekedy ťažké, ale viem, že takto by to malo byť.
Bavila ťa práca?
Práca bola ok. Je pravda, že kedysi ma bavila viac, ale už som z toho asi vyrástol. Snažil som sa však pristupovať zodpovedne k úlohám, ktoré mi boli pridelené. Mal som pocit, že robím užitočnú prácu a to je pre mňa dôležitá vec.
Angažoval si sa v téme odporu proti LGBT agende už dlhšie? Mal si s vedením firmy alebo so zamestnancami o tom už predtým nejaké spory?
Nie. Jediné, čo sme s kolegami sem-tam na vianočných večierkoch riešili, boli metafyzické otázky o existencii Boha. Čomu sa pri dobrom víne dá asi ťažko odolať (úsmev).
Ľutuješ, že si to vtedy napísal?
Nie. Nikdy som to neoľutoval. Celý príbeh má ešte jednu dôležitejšiu líniu a tou je skúsenosť, že som v tom ani na sekundu nebol sám. Nemal som strach, že budem bez práce. Cítil som pokoj, ako keď pri pozeraní záznamu z hokejového finále viete, že to vyhráme 3:0. V mojom prípade som hneď ďalší týždeň podpísal novú zmluvu. Aj keď to pre niektorých bude znieť trochu pateticky, pre mňa je to len opis skutočnosti, keď poviem, že som pocítil istotu prítomnosti Boha Otca, ktorý koná. Dnes mi to už príde ako trochu úsmevná story.
Kde pracuješ dnes?
Začal som podnikať s tým, čo viem, teda v IT. Nie je to nič extra, neplánujem položiť na kolená veľké firmy. Skôr to vnímam ako službu ponúknuť niečo z toho, čo som dostal, ďalej, pre tých, ktorí to potrebujú.
Lukáš Obšitník