Umývanie nôh pre všetkých. Františkov Zelený štvrtok.

1,107
Jakub Betinský
Neutral

Umývanie nôh dnes zatieňujte i omšu, počas ktorej si pripomíname poslednú večeru. Pápež dovolil ženám zúčastniť sa tomto obrade, pokiaľ patria do katolíckej cirkvi. Ale tlačí ešte ďalej a taktiež umýva nohy moslimom.

Ako reformátor sa pápež František odlišuje i v oblasti liturgie. Pozajtra, v Zelený štvrtok, uvidia vo všetkých kostoloch po svete inováciu, ktorú pápež predstavil počas obradu umývania nôh, na ktorom majú teraz dovolené zúčastniť sa aj ženy

Ako miesto pre tento obrad si tento krát František vybral utečenecké centrum, zatiaľ čo v minulosti išiel do nápravného zariadenia pre mladistvých v 2013, hospicu pre telesne postihnutých v 2014 a posledný rok bol vo veľkom vezení. Vždy teda do miest trpiacej ľudskosti.

Pozajtra bude teda prvý Zelený štvrtok, ktorý bude v súlade s jeho reformou. I keď pravdou zostáva, že Jorge Mario Bergoglio praktizoval túto zmenu od prvého roku svojho pontifikátu – už vtedy umýval nohy i ženám.

Okrem toho pápež sám prekročil to, čo je povolené jeho vlastnou reformou a to keď viackrát umýval nohy i osobám, ktoré nepatria do katolíckej cirkvi.

Poďme na to ale po poriadku. František vyhlásil všeobecné kritérium, z ktorého čerpá inšpiráciu pre inovácie v liturgickej oblasti, v kľúčovom rozhovore z  roku 2013 pre „La Civiltà Cattolica” a dvanásť ďalších časopisov Spoločnosti Ježišovej:

„Druhý vatikánsky koncil bol opätovným čítaním evanjelia vo svetle súčasnej kultúry... Jeho ovocie je nesmierne. Len si spomeňte na liturgiu. Dielo liturgickej reformy je službou ľuďom vo forme opätovného čítania evanjelia z pohľadu konkrétnej historickej situácie.“

Koncept liturgie ako pedagogického aktu predpísaného súčasným dianím je ochudobnenie, ktoré pochopiteľne znepokojilo obchodníkov v tejto veci. Jedným z nich je kardinál Robert Sarah, ktorý bol i napriek tomu povýšený Františkom v 2014 na prefekta vatikánskej kongregácie pre Božie uctievanie.

Faktom je, že ihneď po tejto nominácii povedal pápež kardinálovi Sarahovi, že rozmýšľa nad zmenou obradu umývania nôh. Nad zmenou, ktorú upresnil a nariadil Sarahovi v liste z 20. decembra 2014:

„Dospel som k rozhodnutiu urobiť zmenu v pravidlách Rímskeho misálu. A preto nariaďujem, aby boli pravidlá, podľa ktorých majú byť kandidáti, ktorým budú umyté nohy, muži alebo chlapci, zmenené takým spôsobom, aby bolo odteraz dovolené pastierom Cirkvi vybrať kandidátov pre tento obrad spomedzi všetkých členov Božieho ľudu.“

Trvalo to ale dlhšie ako rok, do sviatku Troch kráľov 2016, dokým Sarah vydal dekrét s týmto nariadením. Keďže nebol evidentne presvedčený dobrom tejto reformy, kardinál požiadal a bolo mu vyhovené, aby popri dekréte vyšiel i ním podpísaný výtlačok listu, s ktorým mu František nariadil, aby uskutočnil túto inováciu. To bolo spravené za účelom toho, aby bolo zrejmé skutočné otcovstvo tejto zmeny. 

Tento dekrét nariadil, že obrad umývania nôh už nie je dlhšie len pre „mužov“, ale všeobecnejšie pre tých, „ktorí sú vybraní z Božieho ľudu.“ V praxi to znamená: „ľudia mladí i starí, zdraví i chorí, klerici, zasvätení mužovia a ženy a laici.“

Výsledkom je zmena v symbolike tohto obradu. Pokiaľ tradične umývanie nôh reprodukovalo Ježišov skutok vykonaný apoštolom vo večeradle, a z tohto dôvodu bol vykonaný iba mužom (a počtom dvanástim), tak teraz by symbolizoval niečo úplne iné: „rôznorodosť a jednotu každej časti Božieho ľudu.“

Je zvláštne, že takýto jasný odklon od skutku, ktorý vykonal Ježiš dvanástim apoštolom by nemal chcieť nikto viac ako jezuitský pápež, nasledovník toho sv. Ignáca, ktorý bol tak citlivý na presnú „kompozíciu miesta“ – scéna, slová, postavy – všetkých skutkov, ktoré Ježiš vykonal a vyzýval, aby bolo možné si ich predstaviť a opätovne zažiť, ako sa skutočne udiali, s použitým všetkých piatich zmyslov.

A nielen to. Modifikácia tohto obradu znemožnila ďalší prvok, ktorý, ako by sa dalo očakávať, bude Františkovi a jeho učeniu o milosrdenstva veľmi drahý: ide o fakt, že medzi dvanástimi apoštolmi, ktorým Ježiš umyl nohy, bol i Judáš, ktorému ponúkol odpustenie a trvalé priateľstvo a to i po tom, ako mu diabol vložil do srdca, aby ho zradil.

Táto Františkom chcená inovácia nie je, samozrejme, povinná pre všetkých, ale je povolená iba pre tých, ktorí tak chcú.

Keď sa ho na to spýtali kardinála Sarahu – po tom, ako sa zdalo, že sekretár kongregácie pre Božie uctievanie, Arthur Roche, naznačil v oficiálnom komentári tohto dekrétu, že sa jedná o príkaz – ten zopakoval, že nie je „povinné“, aby niekto na Zelený štvrtok umýval nohy ženám, ale že tak jednoducho „môže“ spraviť.

Ale skutky hovoria samy za seba a o to viac, ak je pápež ten, od ktorého vychádzajú.  Omša „in Cena Domini“ na Zelený štvrtok sa sťahuje do úzadia (a s ňou i spomienka na ustanovenie eucharistie a kňazstva), zatiaľ čo to sa do centra stačí skutok umývania nôh – ktorý mimochodom nebol až do roku 1955 slávený počas omše.

Ide o skutok, ktorého „inkluzívna“ povaha, sa teraz týči ponad všetko iné. Pretože ak je pravda, že list dekrétu o tejto reformu povoľuje, aby boli umyté nohy iba tým, ktorí patria medzi „Boží ľud“, v zmysel katolíckej cirkvi, duch, v ktorom to dáva František do praxe, nepozná žiadnych hraníc.

Na Zelený štvrtok v 2013, v rímskom nápravnom zariadení pre mladistvých Casal del Marmo, pápež taktiež umyl nohy pravoslávnym kresťanom a moslimom – z moslimov sa jedná o dievča zo Sýrie.

Na Zelený štvrtok v 2014, v centre Santa Maria della Providenza pre telesne postihnutých všetkých vekových skupín, ktoré spadá pod Nadáciu Don Gnocchi, František umyl nohy štyrom ženám a jednému moslimovi z Líbye.

A počas Zeleného štvrtka v 2015, v rímskom väzení Rebibbia, medzi šiestimi mužmi a šiestimi ženami, ktorým pápež umyl nohy, správy venovali pozornosť kabaretnej tanečnici z Konga, Silvy Lubambavej, a predovšetkým Isabele, transsexuálke z Brazílie.