Koncom 15. storočia bola Mária Magdaléna niekedy zobrazovaná s veľmi dlhými vlasmi a kožuchom z vlasov, ktorý jej zakrýval skoro celé telo. V tom čase nadobudol obraz Márie Magdalény erotický ráz. Možnože preto, že ľudia si kedysi mysleli, že bola azda prostitútkou, hoci sa to nikdy nepotvrdilo. Vlasy mala namaľované zvyčajne také dlhé a husté, že na obrazoch jej prekrývali väčšinu tela. Toto prehnané a zmyslené stvárňovanie Márie Magdalény bolo obľúbeným námetom jej zobrazovania v renesančnom umení.
Niektoré diela však Máriu Magdalénu vyobrazujú ako istú bohyňu, ktorá sa riadi svojími pudmi. Telo má na nich zahalené kožuchom, prsia však väčšinou obnažené. Čo má tento zvláštny obraz spoločné s erotizmom? Vlasy sa niekedy zvykli spájať so sexualitiou, v kresťanstve preto s hriechom. Obraz človeka sa tak mení na divý a bizarný, čo sa často spájalo len s mýtickými bytosťami, ktoré boli napoly ľudia, napoly zvery. Títo kríženci prestavovali spojenie ľudí či bohov so zvieratami. Pohanské mytologické bytosti, ako satyrovia a kentauri, sa často spájali so žiadostivosťou. A preto sa aj vyobrazená Mária Magdalená stala hriešnou a „divokou“, podobnou „divožienke“.
V stredoveku bola divožienka považovaná za osobitnú rasu a neradila sa k ľuďom. Riadila sa svojími inštinktmi a neverila v Boha, pretože bola súčasťou prírody. Na druhej strane bola oddanou ženou a matkou stelesňujúcou ideál rodiny, vernosti a starostlivosti. A tak i vlasy ako symbol sexuality, žiadostivosti a hriechu nadobudli opačné hodnoty vykúpenia a pokánia. Je to vidieť aj v stvárneniach Márie Egyptskej, bývalej prostitútky vo vyhnanstve, z ktorej sa stala pustovníčka. Dlhé vlasy sa stali symbolom ich hriešnej minulosti, no rovnako aj symbolom ich duševného očistenia. Nakoniec vďaka svojej jednoduchosti získali veniec slávy.
Joana Antunesová vo svojej interpretácii píše: „Potenciálna svätosť divokej svätice sa preto skôr stupňuje než by mala byť zastretá jej podivnosťou a inakosťou. Divoká Magdaléna ponúka na rázcestí medzi ľudským vedomím a zvieracou iracionálnou spontánnosťou letmý pohľad na cestu spásy – z hlbokého dna do divokej blaženbosti.“