Možno je to iba môj problém, ale zdá sa mi, že čoraz častejšie počujem ako sa ľudia sťažujú na to, v akom stave je Cirkev.
Niektorým vadí nová generácia kňazov, „Všetkým týmto chlapíkom ide tuším len o čipkové lemovanie a porcelánové čajové šálky! To sú všetci také bábovky? Čo bude ďalej? Prečo sa musia vrátiť k všetkým tým srandovným skladaným sukniam? A prečo tá utkvelá myšlienka sláviť liturgiu v ornáte? Bol som v tom, že tieto veci sme už prekonali.“ Iní katolíci šomrú na to, že cirkevná hierarchia nezaujíma dosť jasný postoj proti homosexuálom alebo prisťahovalcom. Jedni sa sťažujú na divoké konšpiračné teórie antisemitizmu radikálnych tradicionalistov, druhí na katolíckych novinárov, ktorí schvaľujú homosexuálne manželstvá, vysväcovanie žien za kňažky a voľné spolužitie nezosobášených párov. Niektorí hundrú na príliš unavujúcu liturgiu a ďalší majú po krk jej prílišnej okázalosti.
Aj ty si sa dal nachytať a sťažuješ sa na stav Cirkvi? Poburuje ťa klerikalizmus, ležérnosť duchovenstva, odpadlíctvo teológov, fanatizmus farizejov a amorálnosť niektorých omší?
Čo má teda bežný katolík robiť, ako sa má správať?
Keď cítite, že máte všetkého po krk, pripomeňte si týchto desať vecí:
1. Dejiny– každý katolík by si mal prečítať niečo z dejín Cirkvi. Skvelým prehľadom je dielo Saints and Sinners (Svätci a hriešnici) od Eamona Duffyho. Jedná sa o dejiny pápežstva. História Cirkvi sa číta ako Starý zákon. Inými slovami, je plná svätcov a hriešnikov, víťazstiev i tragédií, hrôzy i požehnania, slabosti a zla, ale aj sily a svätosti. Je v nej všetko, a práve preto je história Cirkvi autentická, ľudská, Božia a reálna. Cirkev vždy bola a stále je sužovaná prenasledovaním zvonka a skazenosťou zvnútra. Je to preto, lebo Cirkev tvoria ľudia ako ty a ja, ktorí sa stále ešte vyvíjajú. Zhlboka sa nadýchni. Dnešná Cirkev sa veru veľmi neodlišuje od tej, ktorá bola doteraz.
2. Katolícky znamená „univerzálny, všeobecný“– Katolícka cirkev nie je sekta. Nie je nacionalistická, ani etnická; nie je inštitúciou, založenou na srdečných vzťahoch a jedinej vízii. Je všeobecná. Je nadčasová. Presahuje špecifické kultúry a ich zaužívané zvyklosti. Má obrovský záber a širokú perspektívu. To znamená, že zahŕňa aj ľudí, ktorí nie sú ako ty; ktorí sa môžu mýliť ... veľmi mýliť. Vieš však, že aj ty sa v niečom môžeš mýliť? Snaž sa to prijať tak, ako to je.
3.Sme rodina- Aj ľudia, ktorí s tebou nesúhlasia? Áno, aj to je rodina. Ty si presvedčený, že Biblia a Magistérium Cirkvi podporuje tvoje názory – a oni si myslia, že podporuje ich názory. Myslíš si, že sa mýlia? Oni si myslia, že sa mýliš ty. Tak či onak, sú to stále tvoji bratia a sestry. A bratia a sestry niekedy medzi sebou aj zápasia. To je v poriadku, v skutočnosti je to zdravé. Cirkev totiž nie je akási odnož pobožných Ozzie a Harriet, u ktorých je všetko vždy fajn, príma, žúžo a pohodička. Nesúhlasíš teda a bojuješ? Nezabudni sa však predtým, ako zhasneš svetlo, pomeriť s tým, s kým si „bojoval“.
4. Nezabúdať na učenie Cirkvi– Matka Cirkev je tu na to, aby nás učila. Jej učenie nás napráva a usmerňuje. Učenie Cirkvi je pevným základom, na ktorom sú založené naše názory. Všade by sme mali uplatňovať princípy katolíckej viery, nie svoje vlastné. Napriek tomu si však uvedomme, že na to isté učenie Cirkvi môžu mať rôzni katolíci rôzne názory. Títo ľudia kladú väčší či menší dôraz na rozličné aspekty učenia Cirkvi, a to v závislosti od svojho typu osobnosti, vzdelania a rodinného zázemia. Niektorí zdôrazňujú viac hodnotu rodinného života, sexuálnej morálky a postoja proti potratom. Ty možno kladieš väčší dôraz na pokoj a spravodlivosť, radikálne učeníctvo a starostlivosť o chudobných. To je v poriadku. Uč sa vážiť si postoje a názory aj druhých.
5. Pripustiť, že ľudia sa môžu „zamotať“– Povedal biskup alebo kňaz niečo, čo ťa urazilo alebo nahnevalo? Zhlboka sa nadýchni. Nemusíš hrať Savonarolu. Možno urobil chybu alebo možno nevieš ako ťažko sa pre tieto slová rozhodoval. Ľahko sa totiž z kresla v obývačke kritizuje, čo povedal biskup; pokiaľ však nie si kňazom alebo biskupom, nemáš ani poňatia, aké nesmierne ťažké a náročné je nimi byť. Nevieš si predstaviť zložitosť vzťahov, skutočných životných dilem, pastoračných rozhodnutí a neriešiteľných situácií, s ktorými sa musia potýkať. Prečo namiesto nadávania na odpadlíctvo tohto kňaza, „neprispôsobivosť“ tamtoho biskupa, na „prílišnú prísnosť“ iného kňaza, či prílišnú laxnosť onoho biskupa, im nedáme chvíľu pokoj? Títo chlapi majú ťažkú robotu. Pribrzdime a radšej sa za nich viac modlime!
6. Dôverovať Bohu– Boh sa o všetko stará. Nemáš vieru? Prečo sa všetko nešťastie pripisuje Cirkvi? Nie je to náhodou tak, že nešťastný si ty a obviňuješ z toho druhých? Viac sa modli a uvedomíš si, že Boh sa stále o všetko stará. Nevidíš ako koná vo svete skrze našu ľudskú slabosť? V tom je nepochybne celé posolstvo dejín spásy. Boh svoj cieľ nedosahuje cez dokonalosť, ale cez naše tragédie a zosmiešnenia, zlyhania i slabôstky, hriechy a bolesti. Práve v tom spočíva nádhera viery – že Boh obrátil Kristov kríž, najhoršiu vec, ktorá sa mohla udiať, na tú najlepšiu vec pre nás. To isté robí aj s touto neusporiadanou inštitúciou, ktorú nazývame Cirkev. Vo svojej tajuplnej prozreteľnosti používa Boh Cirkev vo svete na dosiahnutie toho, čo potrebuje. Bude to dobré. Všetko bude v poriadku. Dôveruj Bohu.
7. Nosiť v srdci citát z evanjelia podľa Jána 3, 16-17:„Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby každý, kto v neho verí, mal večný život. Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ Z tohto posolstva totiž pramení všetko ostatné, a ak sa aj príliš ponoríme do niečoho iného, aj keby išlo o dobrú a správnu vec a aj keby naše názory boli skvelé a pravdivé, no zabudneme na toto hlavné posolstvo, potom čokoľvek čo povieme bude pokrútené, zídeme z cesty viery a naše posolstvo stratí zmysel.
8. Viac sa modliť– Myslím tým, skutočne sa modliť. Nielen chodiť na rôzne akcie a zúčastňovať sa pobožností. Myslím tým naozaj si otvoriť srdce, preskúmať dušu i myseľ, zmeniť život, nič si nenechať pre seba, ale všetko odovzdať Bohu v modlitbe. Pros, aby si spoznal Ježiša Krista a moc jeho utrpenia. Pros, aby si sa mu dokázal úplne celý a navždy odovzdať. Pros, aby si sa stal svätým predtým, než bude príliš neskoro. Uvedom si, že spása tvojej duše, tvoje kráčanie s Bohom, láska ku Kristovi a k druhým ľuďom, je jedinou najdôležitejšou vecou. Sústreď sa na toto a zistíš, že všetko ostatné, čo ťa tak znepokojuje, sa tomu podvolí a začne sa postupne riešiť. To neznamená, že tie veci nie sú dôležité; to znamená, že nie sú najdôležitejšie.
9. Zhlboka sa nadýchnuť a byť vďačný– Naozaj ťa tak poburujú veci, s ktorými nemôžeš nič urobiť? Miluj Boha. Miluj svoju rodinu. Miluj svojich priateľov. Oľutuj svoje hriechy. Chváľ Boha. Buď pre zmenu šťastný. Áno, svet je v otrasnom stave. Vždy bol. Áno, sme na pokraji katastrofy. Titanic je vždy pripravený potopiť sa. Áno, v Cirkvi to hrkoce, ako v nejakom starom aute. Už od jej začiatkov. Áno, v Cirkvi sa vyskytujú zlyhania, katastrofy, zrady i zbabelosť. Si si istý, že nepatríš ani do jednej skupiny? Ak áno, usmej sa. Oveľa viac milosti totiž získaš, keď si priznáš, že nekonáš správne, ako keď budeš trvať na tom, že máš pravdu. Buď vďačný a urob niečo pekné, dobré a láskavé. Namiesto sťažovania sa na to, že svet je hrozné miesto, skús ho prispením svojej malej trošky zmeniť k lepšiemu.
10. Byť svätým– Jedinou obrovskou tragédiou je nebyť svätým. Čítaj si životopisy svätých a uč sa od nich. A usiluj sa ich napodobniť. Zariskuj a uver. Vrhni sa do tohto dobrodružstva. Staraj sa o chudobných; dávaj obetavo a ži obetavo. Život je totiž krátky a čas beží. Nemrhaj ním príliš na to, aby si sa cítil nanič a obviňoval z toho druhých. Ži s Bohom, kráčaj s ním a staň sa jedným z jeho radostných bojovníkov. Buď svätý, a všetko ostatné ti odrazu začne dávať zmysel.