Kozmetická spoločnosť zo San Francisca vyvolala medzi pro-lifermi poriadny rozruch, pretože sa zistilo, že do svojich krémov proti starnutiu pridáva nečakanú prísadu: proteíny z kožných buniek potrateného plodu.
Children of God for Life (Božie deti za život), sledovacia skupina, ktorá monitoruje používanie materiálov z ľudských plodov na výrobu medicínskych produktov, vyzvala minulý týždeň na bojkot všetkých prípravkov, vyrábaných spoločnosťou Neocutis Inc., ktorá priznala, že strategická prísada v jej sortimente bola vyvinutá z potrateného chlapca.
„Na používanie potratených detí pri výrobe výrobkov, určených pre starostlivosť o pokožku, niet absolútne žiadne ospravedlnenie“, povedala Debi Vinnedgeová, výkonná riaditeľka Children of God for Life, organizácie, ktorú pred 10 rokmi založili v Murfreesboro, v štáte Tennessee. „Ľudia sú neuveriteľne šokovaní a nahnevaní.“
Neocutis vo svojom piatkovom vyhlásení reagovala na vlnu odsudzujúcich protestov zo strany pro-life a náboženských blogov obraňovaním používania tejto prísady, chránenej dokonca obchodnou značkou PSP (Processed Skin Cell Proteins), argumentujúc, že bunky plodu sa získali zodpovedným a etickým spôsobom na účely ošetrovania vážnych kožných poranení.
Spoločnosť svoju situáciu prirovnala k výskumu, pri ktorom sa použili obličkové bunky plodu na vývoj vakcíny proti obrne (polio).
„Náš názor – a zdieľa ho väčšina medicínskych profesionálov a pacientov – je taký, že limitované, šetrné a zodpovedné využitie kožného tkaniva darovaného plodu môže uľahčiť utrpenie, urýchliť uzdravenie, zachrániť životy a zlepšiť zdravotný stav mnohých pacientov na celom svete“, hovorí sa vo vyhlásení.
Prísadu vyvinuli na University of Lausanne vo Švajčiarsku z proteínov kožného tkaniva 14 týždňového plodu mužského pohlavia, dobrovoľne potrateného v univerzitnej nemocnici a následne darovaného spomínanej univerzite. Podľa Neocutis bol potrat z lekárskeho hľadiska zdanlivo nevyhnutný, pretože dieťa by vraj do pôrodu neprežilo.
„Bunky z pokožky plodu sa odobrali z kúsku kože, veľkej ako poštová známka, ktorú rodičia dobrovoľne darovali na účely medicínskeho výskumu. Darcovstvo schválil aj nemocenský výbor pre lekársku etiku a to v súlade so švajčiarskymi zákonmi“, tvrdí sa ďalej vo vyhlásení spoločnosti Neocutis.
Neocutis trvá na tom, že tento jediný darcovský akt postačí na výrobu jej produktov. Jej kritici však argumentujú, že nikto nemôže vedieť, ako dlho tieto bunky vydržia, no Neocutis sa na svojej webstránke nechala počuť, že „už žiadne ďalšie biopsie plodu nebude nikdy potrebovať.“
„Podľa nás sme vo všetkom dodržali Boží zákon, aj ľudský zákon“, prehlásil prezident spoločnosti Neocutis Mark J. Lemko, keď e-mailom reagoval na kritiku, zverejnenú na webstránke Children of God for Life.
Debi Vinnedgeová obvinila spoločnosť, že poukazovaním na medicínske využitie PSP len odvádza pozornosť od jeho využívania v kozmetike. Aj napriek tomu, že Neocutis vyvíjala PSP za účelom liečenia kožných vredov, popálenín a jaziev, musela čoskoro priznať jeho dôležitý význam ako prísady do omladzovacích krémov na prestárlu pleť.
Medzi kozmetické prípravky firmy Neocutis, v ktorých používa spomínané bunky, patria tieto: Bio-Restorative Skin Cream, Bio-Gel Bio-Restorative Hydrogel, Lumiere Bio-Restorative Eye Cream a Bio-Restorative Serum with PSP Intensive Spot Treatment. Čo sa týka cien, nie sú práve porovnateľné s Maybelline: Jednouncový kelímok Journee Bio-Restorative Day Cream stojí 120 dolárov. (1 unca = 28, 34g).
Judie Brownová, prezidentka Americkej ligy za život povedala, že použitie častí potrateného plodu sa nedá obhájiť zo žiadneho dôvodu, nehovoriac o trivialite zámeru Neocutis, ktorá ho použila na výrobu omladzovacieho krému, čo svedčí o nezriadenej túžbe po večnej mladosti.
„Nový na tom je postoj našej kultúry voči skrášľovaniu, postoj človeka k sebe samému ... a k túžbe žiť večne“, povedala.
Debi Vinnedgeová povedala, že bude namietať proti využívaniu buniek plodu bez ohľadu na to, či sa majú použiť v lekárstve alebo v kozmetike preto, lebo bunky dospelého človeka poslúžia na tento účel rovnako účinne. A okrem toho, iné spoločnosti, ktoré tiež vyrábajú vysokokvalitné pleťové krémy, používajú proteíny, získané z placenty normálne živonarodených detí, čo Judie Brownová pokladá za morálne prijateľné aj pre pro-liferov.
Debi Vinnedgeová dodáva, že používanie tkanív plodu do krému proti vráskam prekračuje morálne a etické hranice. „Je to číra márnivosť; hovoríme o medicínskom prostriedku versus prostriedok na podporu márnivosti.“
Neocutis prirovnáva k nacistom, ktorí požívali pokožku Židov na výrobu tienidiel na lampy. Na svojej webstránke má k dispozícii klip z roku 1973, zo science-fiction filmu „Soylent Green“, v ktorom sa zistí, že „utajovaná prísada“, pridávaná do obľúbených placiek, je ľudské mäso.
„Pôvodná vzorka pokožky je možno drobučká, ale také je aj 14 týždňové nenarodené dieťatko“, pokračuje Debi Vinnedgeová, „hovoria, že odobrali kúsok pokožky, veľký len ako poštová známka, avšak v 14 týždňoch to môže celkom dobre byť aj celý chrbátik.“
Na svojej webstránke, ani v reklamách, sa Neocutis netají tým, že na výrobu svojich prípravkov používa bunky plodu.
Firemný online vstup hlása, že k výrobe prípravkov ich „inšpirovali jedinečné vlastnosti pokožky plodu“ a že technológia výroby využíva „nakultivované bunky pokožky plodu, aby dosiahla optimálnu a vyrovnanú zmes výživových zložiek pokožky.“
„Neocutis doslova znamená ´nová pokožka´. A kto by nechcel vrátiť čas a opäť sa hrdiť nepoškvrnenou pokožkou malého bábätka?“ pýta sa jeden reklamný slogan.
Otvorené priznanie tejto spoločnosti prekvapilo dokonca aj mnohých jej kritikov. Debi Vinnedgeová hovorí, že už celé roky počúva chýry o kozmetických spoločnostiach, ktoré používajú pri výrobe svojich produktov bunky potratených plodov, no nikdy si to nemohla overiť, pretože Vládny úrad pre kontrolu potravín a liečiv nevyžaduje od týchto firiem zoznam prísad do ich kozmetických výrobkov.
„Zvyčajne je to tak, že keď nám ľudia niečo takéto napíšu o kozmetike, odpovieme im, že sa o tom nedá nič vypátrať“, hovorí Debi, „a práve preto nemôžem uveriť, že (Neocutis) niečo také uverejnila.“
Judie Brownová povedala, že vyhlásenie spoločnosti ju zasiahlo ako svojou morálnou, tak filozofickou skazenosťou, a pokračuje: „Myslíme si, že spoločnosť zaujala túto pozíciu preto, lebo sa usiluje zosúladiť svoje počínanie s katolíckou identitou niektorých jej zakladateľov. Oficiálni predstavitelia Neocutis tvrdia, že si „vôbec nemyslia, že nesú nejakú vinu“ na využívaní produktov potratu. Zároveň si myslím, že mnohé spoločnosti len povedia ´Ide o dobro, ktoré treba dosiahnuť´, pričom ich vôbec nezaujíma akým spôsobom.“
Ako Judie povedala ďalej, tento vývoj ju nijako zvlášť neprekvapuje, najmä keď si pripomenie knihu, ktorú jej skupina v roku 1981 publikovala pod názvom „101 využití mŕtveho bábätka“, a v ktorej jej autorka Olga Fairfaxová písala, že tkanivo plodu by sa mohlo využiť pri výrobe produktov starostlivosti o pokožku, či dokonca na rast nových údov.
„Teraz však už pokračujeme do takých sfér, o akých sa Olge Fairfaxovej ani nesnívalo“, dodáva na záver Judie.
Organizácia Debi Vinnedgeovej už celé roky tlačí na Kongres, aby sa podrobnejšie zaoberal legislatívou v lekárstve, no teraz, podľa jej slov, rozšíri svoju požiadavku aj na kozmetické spoločnosti.
„PETA (organizácia za etické zaobchádzanie so zvieratami) si vždy zisťuje, či kozmetické spoločnosti netestujú svoje výrobky na zvieratách. My zasa chceme mať istotu, že nepoužívajú materiál z ľudského plodu.“