Ruský archeológ oznámil, že našiel stratené hlavné mesto Chazarov, mocného národa, ktorý pred viac ako 1000 rokmi prijal za svoje židovské náboženstvo, a ktorý potom zmizol, zanechajúc po sebe len nepatrné stopy svojej kultúry.
Dmitrij Vasiljev, profesor Štátnej univerzity v Astrachane, povedal, že jeho deväť rokov trvajúce vykopávky v blízkosti Kaspického mora konečne priniesli ovocie v podobe odkrytia pevnosti z pálených tehál trojuholníkového pôdorysu, spolu s jednoduchými obydliami v tvare jurty. Profesor je presvedčený, že sa jedná o časti Itilu, bývalého hlavného mesta Chazarov.
„Podľa zákona totiž mohli Chazari stavať obydlia z pálených tehál iba v hlavnom meste“, povedal Vasiljev. Polohu mesta na Hodvábnej ceste potvrdzujú aj stredoveké arabské, židovské a európske kroniky.
„Objavenie hlavného mesta prvého feudálneho štátu Východnej Európy má veľký význam“, povedal profesor pre agentúru The Associated Press. „Mali by sme ho pokladať za súčasť Ruskej histórie.“
Američan Kevin Brook, autor publikácie The Jews of Khazaria (Chazarskí Židia), sa vo svojom stredajšom e-maili vyjadril, že už dlhé roky sleduje vykopávky na Itile, a aj napriek tomu, že sa nenašli žiadne židovské artefakty, je „presvedčený, rovnako ako aj archeologický tím, že skutočne objavili ´stratené´ mesto.“
Chazari boli tureckým kmeňom, ktorý kočoval po stepiach od severnej Číny až po Čierne more. Medzi 7. a 10. storočím si podmanili obrovské močaristé oblasti, na území ktorých je dnes južné Rusko a Ukrajina, pohorie Kavkaz a ázijské stredozemie až po Aralské more.
(Vľavo kresba chazarského bojovníka. Vpravo súčasný izraelský vojak - pozn. editora)
Vasiljev udáva, že Itil sa nachádzal asi 1200 kilometrov južne od Moskvy, mal okolo 60.000 obyvateľov a zaberal približne 1,2 štvorcového kilometra bahnistého terénu. Stál juhozápadne od ruského prístavu Astrachan, na brehu Kaspického mora. Jeho poloha na hlavnej spojnici Hodvábnej cesty, obchodnej trasy, spájajúcej Európu s Čínou, „pomáhala Chazarom hromadiť obrovské zisky“.
Chazarská ríša bola svojho času oblastnou superveľmocou a Vasiljev povedal, že jeho tím už objavil „luxusné zbierky“ dobre zachovanej keramiky, ktorá pomôže určiť kultúrnu previazanosť Chazarského štátu s Európou, Byzantskou ríšou, či dokonca so severnou Afrikou. Pri vykopávkach našli aj zbrane, drevené kuchynské náčinie, sklenené lampy a hrnčeky, šperky a nádoby na prenášanie vzácnych balzamov, ktorých pôvod sa datuje až do 8. a 9. storočia.
Izraelskí vedci síce považujú tieto vykopávky za veľmi zaujímavé, no ešte radšej by boli, keby sa našli Chazarské písomnosti.
„Je síce zaujímavé, keď sa nájde zopár obydlí alebo ich ruín, no nemá to až taký veľký význam“, hovorí Dr. Simon Kraiz, expert na Východoeurópske židovstvo na Haifa University. „Ak by sa však našli chazarské písomnosti, to by bolo veľmi dôležité.“
Dmitrij Vasiljev povedal, že na mieste vykopávok sa nenašli žiadne židovské artefakty a že väčšina vecí, čo o Chazaroch vieme, pochádza z kroník iných, porovnateľných kultúr a ríší.
„Vieme o nich už dosť veľa, no ešte stále nevieme takmer nič podstatné: písali o nich Židia, Rusi, Gruzínci a Arméni, aby sme vymenovali aspoň niektorých“, povedal Kraiz. „Od Chazarov samotných však nemáme takmer nič.“
Chazarská vládnuca dynastia a šľachta konvertovala na židovstvo niekedy v 8. alebo 9. storočí. Vasiljev povedal, že obmedzené množstvo židovských náboženských artefaktov, ako sú mezuzas a Dávidove hviezdy, ktoré sa našli na inom chazarskom nálezisku, dokazujú, že obyčajní Chazari uprednostňovali tradičnú vieru v šamanizmus alebo v nové náboženstvá, vrátane islamu.
Mapa ukazuje územie Chazarského chanátu (Khazar Khaganate) a hlavné obchodné cesty Varjagov (Vikingovia): Obchodná cesta po Volge (červená) a Obchodná cesta Varjagov do Grécka (purpurová). Iné obchodné cesty 8–11. storočia sú oranžové (všimnite si, že ATIL - ITIL je hlavné obchodné stredisko, z ktorého obchod pokračuje až do "hlbokej Ázie - pozn. editora - wikipedia.
Jevgenij Satanovskij, riaditeľ moskovského Inštitútu pre Stredný východ, je presvedčený, že chazarská elita sa pre židovstvo rozhodla z politických dôvodov – chceli si zachovať nezávislosť od susedných moslimských a kresťanských štátov. „Prijali židovstvo, pretože chceli zostať neutrálni, podobne ako dnes Švajčiarsko“, povedal a dodal, že Chazari bránili prenikaniu Arabov na Kavkaz a zároveň slúžili ako nástroj zadržiavania rozpínavosti moslimov do východnej Európy. Ich rolu vo východnej Európe prirovnáva k roli francúzskych rytierov, ktorí porazili Arabov v bitke pri Tours vo Francúzsku v roku 732.
Chazari síce zadržali Arabov, ale ich ríšu si koncom 10. storočia podmanilo mladé rozpínajúce sa Rusko. V stredovekom ruskom epose sa spomínajú ruskí bojovníci, ktorí porazili „židovských obrov“.
„Rusko je v mnohých ohľadoch pokračovateľom Chazarskej ríše“, hovorí Vasiljev.
Povedal, že jeho vykopávky odhalili stopy po veľkom ohni, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou založili ruskí dobyvatelia. Podľa neho sa Itil prebudoval po páde Chazarskej ríše, kedy etnickí Chazari pomaly splývali s turecky hovoriacimi kmeňmi – Tatármi a Mongolmi – ktorí obývali toto mesto, až kým ho v 14. storočí nezaplavila stúpajúca hladina Kaspického mora.
Za čias Sovietskeho zväzu sa Chazarská ríša nesmela spomínať. Diktátor Josef Stalin totiž neznášal názor, že pred samotnou ruskou ríšou prebývali na ich území Židia. Nariadil, aby sa z učebníc odstránili všetky údaje o Chazarskej histórii, pretože „vyvracajú jeho teóriu o ruskej štátnosti“, povedal Satanovskij.
Ruskí vedci môžu až teraz slobodne skúmať kultúru Chazarov. Vykopávky, odkrývajúce mesto Itil, sponzoruje Rusko-židovský kongres, nezisková organizácia, ktorá podporuje kultúrne projekty v Rusku.
„Skúmanie života Chazarov len začína“, dodáva Satanovskij.
Pomník kniežaťu Sviatoslavovi. Hore: pôvodný návrh.
Dole: po protestoch židovských organizácií znak na chazarskom štíte pozmenený.