Ide o neočakávaný údaj štúdie americkej výskumnej inštitúcie Brookings, ktorú zverejnil americký denník Washington Examiner v spolupráci s blogom Instapundit. Štúdia je nedostatočne odôvodnená a morálne nezrelá, k čomu sa v krátkosti dostanem. Najprv sa však pozrime na samotné údaje.
V štúdii sú zozbierané údaje z viacerých výskumov Národného prieskumu rastu rodín. Začnime s tým, že pomer tehotnosti je u chudobných slobodných žien vyšší ako u tých, ktorú sú na tom finančne lepšie: 9,0 % slobodných žien vo veku 15-44 rokov s príjmom nižším než je hranica chudoby bolo v priebehu roka, ktorý predchádzal prieskumu, tehotných. Táto miera tehotnosti bola u ostatných žien oveľa nižšia:
Príjem v % hranice chudoby Miera tehotnosti
< 100 % 9,0 %
100 % – 200 % 5,1 %
200 % – 300 % 5,8 %
300 % – 400 % 4,4 %
400 % + 2,9 %
Odpovede slobodných žien zo všetkých ekonomických úrovní však zároveň odhaľujú takmer rovnaký stupeň sexuálnej aktivity. To znamená, že asi dve z troch žien mali za minulý rok pohlavný styk minimálne raz. (Hoci, čo sa týka početnosti, nejde o dostatočný ukazovateľ.)
A pravdepodobnosť, že chudobné slobodné ženy (< 100 %) v porovnaní s kategóriou lepšie zabezpečených žien uvedú, že nepoužívajú antikoncepciu, je dvakrát vyššia.
Naozaj prekvapivé? Takáto je miera potratovosti tých žien, ktoré oznámili tehotenstvo a šli na potrat v priebehu roka, ktorý predchádzal prieskumu:
Príjem v % federálnej hranice chudoby Miera potratovosti
< 100 % 8,6 %
100 % – 200 % 7,8 %
200 % – 300 % 16,2 %
300 % – 400 % 8,0 %
400 % + 31,9 %
Táto posledná hodnota je oproti ostatným rapídne vyššia. Človek by si myslel, že ide o chybu v údajoch! Jedine, že by sa príslušné hodnoty tejto kategórie 400 % skutočne zvyšovali prostredníctvom viacerých stupňov – keď si predstavíme v zátvorkách kategórie príjmu 400 – 500 %, 500 – 600 %, a tak ďalej nahor, čo v tejto tabuľke nevidíme. Prostredná hodnota vyzerá tiež čudne, no nemám na ňu podobné vysvetlenie. Iba ak by jednoducho veľkosti vzoriek boli také malé, že by sa vo výsledkoch vytvorili takéto nepomerné skoky (v správe sa to neuvádza). Možnože kategóriu žien s týmto príjmom tvoria tie, ktoré práve stratili nárok na sociálne dávky a nie sú finančne zabezpečené, čiže nečakaným tehotenstvom môžu ešte viac stratiť.
Záver, ktorý z týchto údajov vyvodzuje Brookings, je dosť zjednodušený. Výskumníci sa domnievajú, že medzi chudobnými a bohatšími ženami sú len finačné rozdiely. Pôrodnosť chudobných žien by sa teda znížila už len tým, že by sme zdojnásobili úsilie, aby bola antikoncepcia dostupná pre všetkých a zdarma (pričom ignorujeme fakt, že bezplatná antikoncepcia už dostupná je, cez hlavu XIX. ako právny program zdravotnej starostlivosti Medicaid a nariadením, že podľa plánu zdravotného poistenia nemajú byť náklady na antikoncepciu hradené z vlastného vrecka). A tiež tým, že by sme k tomu umožnili aj bezplatné potraty, keďže štúdia uvádza, že bohatšie ženy idú na potrat častejšie len preto, že za vykonanie potratu vedia zaplatiť v hotovosti.
Pripadá vám táto časť morálne nezrelá? Správa nieľkokrát spomína potrat ako dôležitú zložku boja proti nechcenému tehotenstvu. Nakoniec uzatvára:
Vo veci je však aj cenovo dostupné vykonanie potratu. V súčasnosti si ho väčšina žien s nízkym príjmom môže dovoliť. Samozrejme, na potrat existujú rôzne silné názory. Každý by sa mal však brániť prijať takéto rozdiely podľa príjmu, najmä keď sa odhaduje, že pretrvajú dve či viac generácií. Potrat je ťažká voľba. No finančná situácia by na ňu nemala mať vplyv.
Naozaj? Polovica Ameriky je presvedčená, že potrat je v rozpore s morálkou. Mala by byť napriek svojmu nesúhlasu a v mene „rovnosti“ ochotná financovať potraty chudobným ženám?
Hľadáte v tejto časti viac dôvodov?
Začnime s predpokladom, že jediné rozdiely medzi chudobnými a lepšie zabezpečenými ženami sú finančné.
Písalo sa o tom niekoľkokrát – pozri napríklad tento článok portálu Slate alebo nedávny príspevok kalifornskej katolíckej konferencie – že úpadok manželstva je záležitosťou chudobných/pracujúcich, a že manželstvá strednej triedy sú na tom oveľa lepšie. Príspevok kalifornskej katolíckej konferencie je zhrnutím nedávneho výskumu:
Počet detí narodených mimo manželstva sa začal zvyšovať v komunitách s nízkym príjmom v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Tento fenomén badáme aj v súčasnej pracujúcej strednej triede. Viac a viac mladých dospelých ľudí s nižším vzdelaním z okolia pracujúcej vrstvy „má deti, pričom žije v krehkom zväzku v spoločnej domácnosti“. A zase u zosobášených párov je vyššie riziko rozvodovosti.
V oblastiach, kde žije väčšina bohatých Američanov s vysokoškolským vzdelaním „je manželstvo stále in a dobré, stabilné rodiny sú pravidlom“. Takmer všetci mladí Američania s vysokoškolskými diplomami, či už žijú alebo nežijú v jednej domácnosti so svojím partnerom/kou, sa vezmú ešte skôr, ako majú spolu prvé dieťa. Miera rozvodonosti poklesla v tejto skupine na úroveň, ktorá bola naposledy v skorých 70. rokoch 20. storočia.
Popularita manželstva klesla medzi menej-vzdelanými Američanmi, ktorí ukončili strednú školu a nepokračovali na vysokú. Táto skupina tvorí 51 percent populácie mladých dospelých medzi 25-34. Čo je však znepokojujúce je, že je vyššia pravdepodobnosť, že menej vzdelané dospelé osoby zo strednej triedy na rozdiel od Američanov s vyšším vzdelaním, budú mať deti mimo manželstva. A je dvojnásobne pravdepodobnejšie, že v porovnaní s Američanmi s vysokoškolským vzdelaním sa rozvedú v priebehu prvých desiatich rokov manželstva. Rozdiely v rozvodovosti medzi týmito dvoma skupinami od 70. rokov 20. storočia stále stúpajú.
[AKTUALIZOVANÉ: tento odkaz zjavne nefunguje. Tu je originálna štúdia, z ktorej webová stránka citovala: „Marginalizácia manželstva v Strednej Amerike (The Marginalization of Marriage in Middle America)“ od W. Bradforda Wilcoxa a Andrewa J. Cherlina.]
Inými slovami, slobodné chudobné ženy a slobodné lepšie zabezpečné ženy sú ako jablká a hrušky. Je pravdepodobnejšie, že slobodné chudobné ženy pretrvajú vo svojich súčasných vzťahoch z mnohých dôvodov bez formálneho uzavretia manželstva. Popravde, tie vzťahy nie sú až také trvácne a stabilné ako manželstvo a neponúkajú partnerom rovnaký druh spoločnej podpory. Napriek tomu je však pravdepodobnejšie, že zažívajú dostatočnú podporu v tom zmysle, že ich deti sa v podstate rodia do reálnych rodín, kde figuruje aj otec. Na druhej strane je pravdepodobnejšie, že bohatšie slobodné ženy sú „naozaj“ slobodné bez vážnej známosti, prípadne iba s niekým randia. Je totiž vyššia pravdepodobnosť, že vzťahy, ktoré trvajú dlhšie, prerastú do manželstiev.
Nepochybne existuje priestor na špekulácie. Je takmer rovnako pravdepodobné, že chudobné aj lepšie zabezpečné ženy by povedali, že sú „znepokojené“ (do určitého nešpecifikovaného stupňa). A zatiaľčo sa tento údaj uvádza, sú to práve lepšie zabezpečné ženy, ktoré majú väčší pocit kontroly nad svojím životom – majú stabilnú prácu, spoľahlivo platia hypotéku, a keď sa im pokazí auto, spôsobí im to síce nepríjemnosť, ale nie vážnu finančú núdzu – a ktoré by možno nedokázali tolerovať stratu kontroly. (Prečítajte si len komentáre portálu Slate ku hociktorému článku o antikoncepcii/tehotenstve/potrate a spočítajte, koľko žien sa vyjadrilo takto: „S istotou viem povedať, že keby som otehotnela, neváhala by som ísť na potrat“.)
A v neposlednom rade, je zjavné, že inštitúcii Brookings nie je jasné, čo znamená byť pro-life a porodiť dieťa. Bez ohľadu na to, či na to človek má alebo nie, potrat je vážne zlý. Nie je prípustná vyššia pravdepodobnosť, že chudobné ženy a tie z pracujúcej vrstvy na rozdiel od lepšie zbezpečených žien sú pro-life, jednoducho ako jeden z hŕby kultúrnych rozdielov?