Počas tretej prezidentskej debaty minulý mesiac Hillary Clinton povedala, že ženy by mali mať právo ukončiť život ich nenarodených detí až po okamžik pôrodu, teda dlho po tom, čo je dieťa životaschopné mimo maternice.
Podľa nedávneho výskumu verejnej mienky Marist oznámeneho v časopise Wall Street Journal 80% Američanov a okolo 60% podporovateľov potratov oponovalo tomuto extrémnemu názoru. Namiesto toho podporujú obmedzenie možnosti potratu na prvý trimester tehotenstva.
Len ďalší z dôkazov, že sa krajina mení. Nielen že je Clintonovej extrémny názor na potrat nepopulárny - je zastaraný. Dotazník z roku 2015 vykonaný inštitútom Public Religion Research Institute ukázal, že ľudia z tohto tisícročia sú oveľa viac naklonení než ich rodičia k téme, že potrat by mal byť legálny len v určitých fázach a za určitých okolností. Podľa ďalšieho výskumu verejnej mienky skupinou Students for Life of America, len 17% ľudí tohto tisícročia súhlasí s demokratickým prezidentským kandidátom v názore, že potrat by mal byť legálny až po dobu pôrodu.
To všetko viedlo Ruth Graham k vyjadreniu pre magazín Slate, že hnutie pre život je práve vo fáze zmeny. Ale nie len v takom zmysle, že sa stáva mladším. Ale aj preto, že priťahuje neveriacich.
Nie tak dávno štatút, že ste v hnutí za život znamenal, že ste takmer určite Katolík či Evanjelik. Ale dnes, domnienka o tom, že zabitie nenarodeného dieťaťa je zlé, prekračuje náboženské ba dokonca aj politické hranice.
Zoberme si ako príklad Aimee Murphy, 27-ročnú zakladateľku magazínu Pittsburgh’s Life Matters Journal. Aimee bola znásilnená svojim bývalým priateľom a ktorý na ňu tlačil, nech ide na potrat keď zistila, že je tehotná. Presne vtedy sa to zlomilo, hovorí Aimee. "Nemohla som na to, čo v živote chcem, použiť násilie. Uvedomila som si, že ak pôjdem na potrat, jednoducho len tento nátlak presuniem na dieťa."
Jej výzva, ako aj narastajúcej skupiny mladých bojovníkov za život, ktorí nie sú veriacimi, je zakorenená v ľudských právach a presvedčení, že náš národ spáchal nevysloviteľné zverstvá v mene pohodlnosti.
Kelsey Hazzard, zakladateľ skupiny Secular Pro-Life, hovorí, že nenáboženské argumenty voči potratu majú potenciál prilákať pozornosť ľudí, ktorí túto správu o ochrane života nebrali nikdy nejako vážne.
A Destiny Herndon-De La Rosa, Dallaská občanka ktorá založila skupinu New Wave Feminists, vidí ochranu nenarodených detí a zákaz potratov ako hlboko feministickú vec. Povedala magazínu Slate, že nerozumie prečo sa toľko feministiek stavia voči plodnosti ako "voči chorobe", akoby bol potrat jediným spôsobom akým žena môže dosiahnuť svoje sny. Kultúra smrti hovorí ženám, že musia následky svojho tehotenstva niesť samé a Herndon-De La Rosa to nazýva "vážnou formou nespravodlivosti."
“Musíme dieťa humanizovať,” hovorí “… toto je ľudská bytosť so svojou vlastnou telesnou autonómiou ,” argument o ktorom hovorí že je "úplne feministickým posolstvom," ale ktorý ako vieme má svoje korene v Kresťanstve.
Samozrejme, že množstvo týchto sekulárnych bojovníkov za život má v iných oblastiach také názory, ktoré by Kresťan hlboko odmietol. Napríklad, Maria Oswalt, študentka posledného ročníka na University of Alabama a vedúca školskej odnože klubu Students for Life hovorí, že LGBT problémy a sexuálna celistvosť majú málo čo dočinenia s ochranou nenarodených detí.
To je ale nesprávne. Ak učíme niečo tu v Colson Center tak je to práve to, že tieto problematiky sú prepojené. Jedným z najväčších klamstiev sexuálnej revolúcie je to, že naplnenie našich túžob je to najväčšie dobro. A že potrat existuje pretože bábätká, ktoré sú počaté pri sexe-stoja v ceste týchto túžob.
Ale zároveň by sme mali byť nadšení a vďační za to, že posolstvo života si nachádza svoje miesto aj mimo cirkvi či konzervatívnej politiky. Prečo? Pretože je to pravda. Ľudskosť nenarodeného dieťaťa je stále nepopierateľná a extrémne názory na potrat, ktoré reprezentuje Hillary Clinton sú, poväčšine, minulosťou. Budúcnosť patrí ochrancom života a to aj vtedy, ak s nami nezdieľajú našu vieru či politické presvedčenie.