Podporme eschatologické povedomie
Tento článok sprostredkúva rozhovor biskupa s veriacimi diecézy v Madison (USA). Akýkoľvek širší obeh textu presahuje úmysel biskupa. (čiže aj publikovanie na LIFENEWS:)
Drahí priatelia,
Slovo "eschatológia" poukazuje na posledné veci – smrť, súd, nebo a peklo. V istom zmysle je to tá najdôležitejšia časť našej viery. Prečo nás Boh stvoril? Boh nás stvoril, aby sme poznali, milovali a slúžili Mu na tomto svete a aby sme s ním boli navždy šťastní aj potom. Samozrejme, čo je v tomto svete telesné - pominie, a čo je duchovné - na ďalšom svete je večné. A čo je večné preberá prvenstvo nad tým, čo je dočasné, viazané časom.
Najdôležitejšia časť našej viery
Tak ako už bolo spomenuté, eschatologická dimenzia je najdôležitejšou časťou našej viery a predsa väčšina katolíkov na to neberie často ohľad. Nedávne výskumy ukázali, že väčšina katolíkov si nie je istá, čo ich čaká po smrti. Veľa katolíkov si myslí, že všetko skončí našou telesnou smrťou na tejto zemi. Je to veľmi smutné a znepokojivé a je to čiastočne aj dôvod, prečo sa odnedávna zameriavam na eschatológiu. Nedostatok správneho porozumenia slovu eschatológia odkloňuje náš celý pohľad na život a realitu. Jeden problém sa týka tých ľudí, ktorým chýba správny pohľad na eschatológiu, sú úplne zamotaný v zlepšovaní vecí na tejto zemi ale bez vzťahu k veciam vo večnosti. Samozrejme, že chceme zlepšiť veci na tomto svete a musíme ťažko pracovať na ich zlepšení – to je neoddeliteľnou súčasťou poznania, milovania a slúženia Bohu na tomto svete. Ale na druhej strane byť úplne zamotaný vo vylepšovaní vecí na tomto svete je úplne nepodstatné, pretože vyššie záležitosti sú v tomto prípade ohrozené, keď sa zameráš len na veci na tomto svete. Vždy to musí byť vyvážené.
Starostlivosť o duchovné a telesné potreby
To je dôvod, prečo nemôžeme zabúdať na starostlivosť o telesné a duchovné potreby ľudí, a prečo nemôžeme dúfať, že sa začnú plniť posledné potreby ľudí, keď sa nepozrú na ich eschatologickú podstatu. Byť „eschatologicky poháňaný“ je základnou črtou ľudskej osoby. Boh nám stvoril telo a dušu; duša, ktorá je večná, a telo, ktoré pominie (ale Boh ho vzkriesi pre život vo večnosti). Takýmto spôsobom si uvedomíme, že náš život na tomto svete skončí (platí to pre nás všetkých). Keď sa náš pozemský príbytok zmení na prach, máme nádej získať večný príbytok v nebi. Samotné spojenie človeka s nesmrteľnou dušou hovorí o večnom, eschatologickom konci. Tento eschatologický rozmer je vbudovaný priamo do našej podstaty. Duša je zdroj večnosti a takisto je aj miesto rozumu a slobody. A predsa sú ľudia okrem toho stvorení aj s telom. Ľuskosť je vrchol Božieho stvorenia, Bohom daná dôstojnosť každej bytosti. Ľudskosť ustanovuje najzákladnejšie práva, z ktoré plynú všetky ostatné a vďaka nim získame základ pre medziľudský rešpekt a dokonca aj civilizáciu.
Pohŕdanie ľudským životom
Čo vidíme v našom štáte a v kultúre v súvislosti s porozumením ľudí a ich pôvodu? Možno to najbolestnejšie je uzákonený a legálny postup na prehliadanie a ničenie ľudských bytostí cestou interupcie. Rešpektujeme večnú duchovnú a racionálnu podstatu detí, keď zničíme ich život s dôvodom: nebolo plánované? To isté ospravedlnenie sa používa čoraz viac a viac a praktizuje sa na starších a tých, ktorí trpia vážnou chorobou a postihnutím. Ospravedlnenie sme právne nazvali „zabitie z milosti.“
Význam manželstva
Ďalší tragický výsledok našej zámeny s duchovnou podstatou ľudskej bytosti je obrovský zmätok, pokiaľ ide o význam manželstva. Ľudská bytosť, cnosť jeho alebo jej duše, má duchovný rozmer – nasmerovaný na večný život s Bohom. Takisto má ďaleko hlbší eschantologický rozmer, pretože manželstvo má rozmnožovací a zjednocovací význam. Na rozdiel od iných stvorení, pohlavný akt pre ľudí má charakter zjednotenia a rozmnožovania. Takéto manželstvo je pre ľudí a je znakom jednoty medzi Kristom a Cirkvou, jednota, ktorá je slobodná, úspešná a dôveryhodná. Manželstvo má byť znakom svadobnej oslavy medzi Kristom ako ženíchom a Cirkvou; nevesta v nebi! Manželstvo má duchovný znak, tak isto ako aj každá ľudská bytosť je duchovným znakom, a táto eschantologická podstata manželstva je oslabená a pomýlená. Najnovšie vidíme zmenšenie duchovnej podstaty ľudí prostredníctvom názoru, že ľudský rod je bezvýznamný, neistý a menný. Pri vytváraní ľudskosti ako muža a ženy, Boh zabudoval do ľudskej podstaty sklon k svadbe, o ktorom sme už spomínali vyššie. Keď sa pozrieme na anatómiu človeka, je možné splodiť dieťa cez spojenie dvoch manželstvom. Plán pre muža a ženu podieľať sa na tvorení ďalších rozumových bytostí je vytvorený a orientovaný smerom k životu vo večnosti. Ako hovoria: „je to vo vašej DNA.“ Teraz, keď naša spoločnosť chce znovu zadefinovať pojem manželstvo, chce vlastne zadefinovať muža a ženu. Akonáhle zmenia definíciu muža a ženy, zmenia aj ľudskosť. A to už je koniec ľudskosti! Pápež František povedal, že je zo zničenie ľudskosti. Zničenie ľudskosti! Koľko katolíkov to vidí?
55% katolíkov hlasuje za stranu, ktorej politický program je založený na šírení potratov, eutanázii, zamenených manželstiev alebo na gender ideológii. Oni to ešte ani nevideli. Nechcem teraz zachádzať do tejto témy, ale ako som povedal predtým, voľby, ktoré sú pred nami, nie sú o dvoch ľuďoch, ale o dvoch budúcnostiach v Spojených štátoch amerických: jedna môže chrániť duchovný rozmer (aspoň môžeme dúfať, že na rovnakej úrovni), a ostatní naplánovali urputný útok proti tomu (a tu už nie je ani nádej).
Podporme eschatologické povedomie
Vzhľadom na to by som potvrdil, že my by sme mali zrobiť všetko, aby sme podporili „duchovné povedomie“. Odkedy povedomie eschatologického rozmeru vecí je v takom veľkom nebezpečenstve, mali by sme urobit všetko možné na posilnenie ľudskej podstaty a jej konečného duchovného konca. To je dôvod, prečo tvrdo presadzujem väčšiu úctu v našich liturgických slávnostiach a som za obnovenie viacerých starodávnych liturgických zvykov v Cirkvi, ktoré by mali za následok zvýšenie duchovného povedomia, pretože pocit, že to, čo konáme na svätej omši nie je jednoducho o „nás“, tu a teraz, ale o večnosti „ja som“ a o našom konečnom cieli zjednotiť sa s Ním. Ide tu o náš tajuplný výstup do neba, aby sme chválili Boha s anjelmi a svätými.
Chvála „Ad orientem“
To je dôvod, prečo sa stalo mojím presvedčením, že jednou z najlepších vecí, ktoré môžeme urobiť ako katolíci, je podporiť eschatologiu a zaviazať sa chváliť „ad orientem,“ s každým – s kňazmi, s miništrantmi, a s ľuďmi – spolu čeliť symbolickému Východu. „Ad orientem“ chváli miesta duchovných rozmerov vpred a v strede, keď sa pozeráme spoločne na symbolický Východ, miesto vychádzania slnka, odkiaľ príde Kristus, Slnko Spravodlivosti, ktorý príde v sláve na konci dejín, „ako vychádzajúce slnko z Východu.“ Tak ako som to vysvetľoval naším kňazom, skôr ako sa obrátia ľuďom chrbtom, stoja spolu s ľuďmi a smerujú spolu na koniec dejín, smerujú k druhému Kristovmu príchodu v sláve, smerujú na Východ. Budem aj naďalej v budúcnosti hovoriť o týchto témach, o eschatológii, o ľudskej podstate a o vzdávaní chvály. Nateraz dúfam, že môj prejav vzbudí vo vás vlastnú sebareflexiu. Ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali čítaniu. Nech vás Boh požehná a nech je zvelebený Ježiš Kristus!