Nepočuli ste ešte o svätej Lýdii zo Schiedamu? Je to v poriadku - nie je práve tým najznámejším svätcom cirkvi. No chlapče, ona mala víziu očistca!
Svätá Lýdia bola holandská mystička z 15. storočia. V mladosti počas korčuľovania spadla a zlomila si rebro, z čoho sa nikdy úplne nezotavila. Vo zvyšku života sa oddala modlitbám a pôstu a stala sa známou ako svätá žena.
Hriešny človek bol konvertovaný pomocou jej modlitieb a ona mu poradila krátko pred jeho smrťou. Lýdia sa spýtala jej strážneho anjela, čo sa s ním stane v budúcom živote a bola požehnaná s neuveriteľným obrazom očistca opísaného nižšie.
Berte na vedomie, že ako so všetkými súkromnými odhaleniami, jej vízia nie je súčasťou pokladu viery a žiadny katolík nie je povinný tomu uveriť. Dokáže to však vybudovať vieru v učenia cirkvi.
“Obrovské väzenie”
“Je toto peklo, môj brat?” spýtala sa sv. Lýdia po vstupe na strašné miesto. “Nie, sestra” odpovedal anjel, “no táto časť očistca hraničí s peklom.”
Tu je to, čo zazrela prvé: “Pohľadom na všetky strany, uvidela niečo, čo jej pripomínalo obrovské väzenie, obklopené múrmi pozoruhodnej výšky, černotou, ktorá ju spolu s monštruóznymi kameňmi inšpirovala hrôzou.”
Potom začala počuť príšerné zvuky: “Približovaním sa k tejto tiesnivej ohrade, Lýdia započula zmätené zvuky lamentujúcich hlasov, výkrikov zúrivosti, reťazí, nástrojov mučenia, rany násilia, ktoré vykonávali kati na svojich obetiach. Ten zvuk bol taký, že ani všetky hluky sveta, v búrke alebo v boji, by s tým nezniesli porovnanie.”
Lýdia našla muža, ktorého hľadala, v tmavej studni. Keď odstránili kryt studne, tak na povrch "vyšiel oblak plameňov, spolu s najžalostnejšími výkrikmi." Muž vyzeral ako "duša v plameňoch, pripomínajúca žeravý kov."
“Pohľad na túto dušu, na korisť najstrašnejších múk ohňa,” evidencia hovorí, “tak šokoval svätú Lýdiu, že jej cingulum sa roztrhol na dve časti; a ako už nebola schopná ďalej znášať tento pohľad, sa okamžite prebudila z jej extázy.”
Sv. Lýdia sa odvtedy zaviazala činiť pokánie na pomoc mužovi opustiť očistec a dostať sa do neba.
Tu je úplný opis jej vízie:
“On je tam,’ povedal jej anjel, ‘a veľmi trpí. Budeš ochotná zniesť trochu bolesti s cieľom stíšiť jeho bolesť?’ ‘Určite,’ ona odpovedala, ‘Som pripravená strpieť čokoľvek, aby som mu pomohla.’ Okamžite ju anjel zaviedol na miesto strašného mučenia. ‘Je toto peklo, môj brat?’ spýtala sa svätá panna, zmocnená hrôzou. ‘Nie, sestra,’ odpovedal anjel, ‘no táto časť očistca hraničí s peklom.’
Pohľadom na všetky strany, uvidela niečo, čo jej pripomínalo obrovské väzenie, obklopené múrmi pozoruhodnej výšky, černotou, ktorá ju spolu s monštruóznymi kameňmi inšpirovala hrôzou. Približovaním sa k tejto tiesnivej ohrade, Lýdia započula zmätené zvuky lamentujúcich hlasov, výkrikov zúrivosti, reťazí, nástrojov mučenia, rany násilia, ktoré vykonávali kati na svojich obetiach.
Ten zvuk bol taký, že ani všetky hluky sveta, v búrke alebo v boji, by s tým nezniesli porovnanie. ‘Čo je to potom za strašné miesto?’ spýtala sa sv. Lýdia svojho dobrého anjela. ‘Chceš aby som ti ho ukázal?’ ‘Nie, ja ťa o to prosím,’ povedala, vydesená hrôzou, ‘hluk, ktorý počujem, je taký strašidelný, že ho dlhšie neznesiem; ako potom môžem zniesť pohľad na tie hrôzy?’
Pri pokračovaní jej mysterióznej cesty uvidela anjela, ktorý sedel smutne na obrubníku studne. ‘Kto je tento anjel?’ spýtala sa svojho sprievodcu. ‘Je to,’ on odpovedal, ‘anjel-strážca hriešnika, o ktorého sa tak veľmi zaujímaš. Jeho duša je v tejto studni, kde má špeciálny očistec.’ Pri týchto slovách hodila Lýdia spýtavý pohľad na jej anjela; túžila vidieť tú dušu, ktorá jej bola milá a snažila sa ju uvoľniť z tej strašnej jamy.
Jej anjel, ktorý jej rozumel, stiahol kryt studne, z ktorej vyšli plamenné oblaky spolu s najžalostnejšími výkrikmi. ‘Spoznávaš ten hlas?’ povedal jej anjel. ‘Beda! áno,’ odpovedala služobníčka Boha. ‘Túžiš vidieť tú dušu?’ pokračoval. Na jej kladnú odpoveď reagoval zvolaním jeho mena; a naša panna okamžite uvidela, pri ústí jamy, dušu v plameňoch, pripomínajúcu žeravý kov, ktorá jej povedala sotva počuteľným hlasom, ‘O Lýdia, služobník Boží, kto mi poskytne rozjímanie tváre Najvyššieho?’
Pohľad na túto dušu, na korisť najstrašnejších múk ohňa, tak šokoval svätú Lýdiu, že jej cingulum sa roztrhol na dve časti; a ako už nebola schopná ďalej znášať tento pohľad, sa okamžite prebudila z jej extázy. Prítomná osoba, ktorá vnímala jej strach, sa jej spýtala na dôvod. ‘Beda!” odpovedala, ‘aké sú strašné väznice očistca! Bolo to na pomoc dušiam, ktorým som dovolila tam zostúpiť. Bez tohto motívu, ak by mi patril svet, nepodstúpila by som ten teror, ktorý inšpiroval ten hrozný zážitok.’
O niekoľko dní uvidela toho istého anjela, ktorý vyzeral vtedy tak skleslo, dnes s rozradostenou tvárou; povedal jej, že duša jeho chránenca opustila jamu a prešla do bežného očistca. Toto čiastočné zmiernenie neuspokojilo milosrdenstvo Lýdie; pokračovala v modlitbách za úbohého pacienta, a vzťahovala na neho podstatu jej utrpenia, až uvidela, ako sa nebeské brány pred nim otvorili.” (Očistec od Fr. F. X. Schouppe, SJ, 16–19)