Množstvo skupín, obhajujúcich práva LGBT, je pobúrených nad novým dokumentom Vatikánu o kňazskej formácii, ktorý potvrdzuje zákaz prijímať do seminárov mužov, vykazujúcich „homosexuálne sklony“.
„Pápež František má toho veľa čo vysvetľovať“, povedal Francis DeBernardo, výkonný riaditeľ New Ways Ministry, menovite katolíckej LGBT organizácie.
„Ak by dokument neschválil pápež František, ľahko by sa dal zamietnuť ako dielo príliš horlivých vatikánskych cirkevných hodnostárov“, povedal a dodal: „To, že pápež s týmto textom súhlasil, je veľkým sklamaním pre mnohých ľudí – lesby, gayov, bisexuálov, transgenderov a heterosexuálov, ktorí do tohto pontifika vkladali väčšie nádeje.“
Vo štvrtkovom dokumente, nazvanom „Dar kňazského povolania“, vydáva vatikánska Kongregácia pre klérus obsiahle smernice pre formáciu kňazov, vrátane sekcie, venovanej „osobám s homosexuálnymi sklonmi“.
Tento dokument, ktorý osobne odsúhlasil pápež František, čerpá v prevažnej miere z textu z roku 2005, vydaného Kongregáciou pre náuku viery vo Vatikáne, v ktorom sa uvádza, že muži, „ktorí sú aktívnymi homosexuálmi, majú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú takzvanú ´gay kultúru´“, sú nespôsobilí a nežiadúci pre katolícke kňazské povolanie.
Tieto osoby „sa nachádzajú v situácii, ktorá im závažným spôsobom zabraňuje v udržiavaní správnych a vhodných vzťahov k mužom a ženám“, hovorí sa ďalej v texte. „Negatívne dôsledky, ktoré môžu z vysvätenia osôb z hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi vyplývať, sa nesmú v žiadnom prípade prehliadať.“
DeBernardo však nie je jediný, ktorý tento nový dokument kritizuje.
Marianne Duddy-Burkeová z DignityUSA, čo je ďalšia skupina, obhajujúca „katolíckych“ gayov, sa o tomto dokumente vyjadrila ako o „mimoriadne rozčarujúcom“ a „nesmierne urážlivom“ voči tisíckam homosexuálov, ktorí slúžia ako katolícki kňazi.
„Toto nie je vôbec to, čo by niekto očakával podľa pápežových slov ´Kto som ja, aby som súdil?“, povedala v písomnom vyhlásení. (LGBT filtruje čo pápež naozaj povedal: "Ak je niekto gay, hľadá Boha, a má dobrý úmysel, kto som ja, aby som ho súdil?")
David Clohessy zo SNAP (Survivors Network of those Abused by Priests) tiež útočí na pápeža Františka a hovorí, že vylúčením homosexuálnych kňazov urobil Vatikán zo seba skôr „obetného baránka“, než by chránil deti pred zneužívaním. „Je nesprávne predpokladať alebo tvrdiť, že väčšina detských obetí, ktoré obťažovali klerici, sú chlapci.“
Štúdie o kríze sexuálneho zneužívania klerikmi však odhalili, že viac než 80% obetí tohto zneužívania boli naozaj chlapci.
V roku 2004 pripravil výbor Národnej kontroly ochrany detí a mládeže, ktorý túto krízu skúmal, súhrnnú správu. Predseda tejto komisie, washingtonský právnik, Robert S. Bennett, uviedol, že každý kto hodnotí prípady súvisiace s touto krízou, „musí byť informovaný o fakte, že viac než 80% zneužívaní bolo homosexuálnej povahy.“
„To, že 81% zaznamenaných prípadov zneužívania detí katolíckym klérom boli chlapci, dokazuje, že pre krízu je charakteristické homosexuálne správanie“, hovorí sa v správe.
Bennett upozorňuje, že personál, ktorý má na starosti formáciu, nepreveruje kandidátov na kňazstvo náležitým spôsobom, keď „dovoľuje vstúpiť do seminárov veľa sexuálne dysfunkčným a ´nezrelým´ mužom; a semináre nepripravujú študentov na kňazstvo adekvátnym spôsobom, najmä v súvislosti s náročnými požiadavkami na celibát.“
Cirkev vo svojom veľkom úsilí poradiť si s problémom tohto zneužívania čerpá z pôvodných smerníc Vatikánu z roku 2005, podľa ktorých sa zakazuje homosexuálom študovať za kňazov.
Vatikán trvá na tom, že personál seminára musí dôkladnejšie skúmať „tie oblasti nezrelosti“ u kandidátov, ktoré by mohli znemožniť ich prijatie, vrátane „silných emocionálnych závislostí“, „neurčitej sexuálnej identity“ a „hlboko zakorenenených homosexuálnych sklonov“.
Vo štvrtkovom dokumente sa uvádza, že homosexuálne sklony, ktoré sú iba „prechodným problémom“, netvoria neprekonateľnú prekážku pre kňazstvo, avšak „takéto sklony musia byť jasne a dokázateľne prekonané najmenej tri roky pred diakonskou vysviackou.“