V exkluzívnom interview pre LifeSiteNews (americká redakcia - pozn. editora) naznačil kardinál Raymond Burke možný časový limit pre „oficiálnu opravu“ dokumentu pápeža Františka, pokiaľ neobjasní päť dubia otázok, ktoré mu v súvislosti so spornými časťami Amoris Laetitia položili štyria kardináli, vrátane kardinála Burkea.
„Odpovede na tieto otázky nutne potrebujeme, pretože priamo súvisia so samotnými základmi morálneho života a s nemenným učením Cirkvi o dobre a zle, o rozličných posvätných životných skutočnostiach, ako sú manželstvo, sväté prijímanie a podobne“, povedal Burke počas telefonického interview.
„Teraz pochopiteľne prežívame dni nesmierne silnej a mocnej milosti – sviatok Narodenia nášho Pána, potom máme oktávu Narodenia a slávnosti hneď na začiatku Nového roka – celé tajomstvo narodenia a zjavenia nášho Pána, takže spomínané problémy sa budú riešiť zrejme niekedy potom.“
Kardinál, ktorý je patrónom zvrchovaného Rádu maltézskych rytierov, povedal, že forma opravy by mala byť „veľmi jednoduchá“.
„Mala by byť priama, práve tak ako dubia, avšak teraz by už nemala vyvolávať pochybnosti, ale konfrontovať mätúce tvrdenia v Amoris Laetitia s nemenným učením a praxou Cirkvi, vďaka čomu by sa Amoris Laetitia opravila“, povedal kardinál.
Od svojho vydania v apríli 2016 totiž táto exhortácia (AL) spôsobuje v Katolíckej cirkvi rozsiahly zmätok, a to najmä pre svoju nejednoznačnosť v dôležitých morálnych otázkach. Je príčinou toho, že rôzni biskupi, ako aj celé biskupské konferencie, tento dokument občas interpretujú spôsobom, ktorý je v rozpore s katolíckym učením o manželstve, sexualite, svedomí a prijímaní svätého prijímania. Biskupi v Buenos Aires a biskup Robert McElroy zo San Diega napríklad tento dokument interpretujú ako povolenie civilne rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom, ktorí žijú v cudzoložstve, prijímať v určitých prípadoch sväté prijímanie. Biskupom v Buenos Aires sám pápež napísal, že schvaľuje ich usmernenie, pričom povedal, že “žiadna iná interpretácia” neexistuje.
V septembri 2016 predložili kardináli Burke, Walter Brandmuller, Carlo Caffarra a Joachim Meisner tzv. dubiu, päť otázok, na ktoré žiadajú odpovede ´áno´ alebo ´nie´, ako aj vysvetlenie pápeža Františka, či je jeho exhortácia korešponduje s morálnym učením Cirkvi. Keď im pápež do dvoch mesiacov neodpovedal, kardináli dubiu zverejnili. Po tomto kardinál Burke oznámil, že ak pápež odmietne význam svojej exhortácie objasniť, mal by nevyhnutne nasledovať oficiálny akt jej opravy.
Oficiálny akt opravy je v Cirkvi síce niečo veľmi zriedkavé, no nie bezprecedentné.
V 14. storočí bol podobným spôsobom verejne vyzvaný biskupmi, kardinálmi a laickými teológmi k oprave svojho vyhlásenia aj vtedajší pápež Ján XXII. Zamietol totiž doktrínu, že duše spravodlivých idú hneď po smrti do neba a namiesto toho učil, že na vstup do neba musia tieto duše čakať až do všeobecného vzkriesenia na konci časov. Pápež Ján sa napokon zriekol svojho postoja aj v súvislosti s priloženým listom od teológov University of Paris, v ktorom mu na jednej strane vyjadrujú absolútnu poslušnosť, a na druhej mu vysvetľujú, že jeho učenie protirečí katolíckej viere.
Burke nazval takýto postup opravy chyby pontifika „ochranou tohto úradu a jeho vykonávania“.
„Všetko sa to deje s absolútnou úctou k úradu nástupcu sv. Petra“, povedal.