I keď katolícki liberáli nie sú nadšení zo smutného víťazstva Donalda Trumpa, stále dúfajú, že získajú aspoň cenu útechy. Tá je založená na pravdepodobných konfliktných oblastiach v novej administratíve. Americkí biskupi by sa teda čoraz viac mohli zamerať na pokrokové prípady.
Ešte pred utorkovými voľbami (v novembri) sa rozpútala bitka. Stalo sa tak po tom, čo Wikileaks odhalila interný e-mail, ktorý bol súčasťou kampane Clintonovej. Bola v ňom naznačená stratégia zameraná na propagáciu "katolíckej jari". Tá mala zo strany Cirkvi zabezpečiť väčšiu podporu pre ľavicové ciele.
Niektorí to pochopili ako dôkaz o anti-katolíckej zaujatosti. Iní to však považovali za normálne vyjadrenie názoru medzi katolíkmi o tom, ako by sa podľa nich mala Cirkev vyvíjať. Nech už išlo o čokoľvek, hlavnou časťou tohto návrhu bola jasná túžba tímu Clintonovej vidieť ako sa katolicizmus vzdiali od kultúrnych vojen a skôr sa zamerá na oblasti demokratickej správy.
Samozrejme, že na tom už až tak nezáleží. Clintonová totiž krajine vládnuť nebude, a to najmä po utorkovom víťazstve Donalda Trumpa, ktoré ohromilo USA.
Avšak minimálne na úrovni vedenia cirkvi v USA ide o iróniu. Príchod Trumpovej éry by totižto mohol byť prínosom pre vízie, ktoré boli načrtnuté v e-mailoch. Jedná sa najmä o konanie amerických biskupov, ktorí neustále zdôrazňujú svoje priklonenie sa k ľavicovej strane.
Nedá sa to však tvrdiť s istotou, a to najmä v tomto politickom období. V súčasnosti sa totiž deje nemožné a nestalo sa tak len raz. Vlastne sa to už ani len nedá spočítať. A nakoniec všetko môže skončiť úplne inak. Je to však jedna z reálnych možností.
Ak chceme pochopiť, prečo je to tak, je dôležité americkým katolíkom pripomenúť, že utorkové prezidentské voľby neboli jedinými voľbami, na ktorých tento mesiac záleží. Na budúci týždeň sa v Baltimore stretnú americkí katolícki biskupi, aby si zvolili nové vedenie na nasledujúce tri roky. Tie vlastne predstavujú tri štvrtiny Trumpového prvého funkčného obdobia.
Tu je dôvod prečo na tom tak záleží: Keď je voľba nového vodcu biskupov tak blízko k prezidentským voľbám, ako tomu je aj teraz, hrozba nastupujúcej administratívy má nevyhnutne veľký vplyv na ich výber.
Vo všeobecnosti sa niektorí biskupi môžu pokúsiť zistiť, aké budú počas nasledujúcich štyroch rokov kritické body a potenciálne bojové línie ohľadom katolíckeho učenia. Na základe toho si teda vyberú vodcu, o ktorom si myslia, že bude najlepšie reprezentovať tieto záujmy.
Ak by vyhrala Clintonová, mnohí biskupi by predpokladali, že rozpory sa budú týkať hlavne potratov a ďalších otázok života, ako aj slobody náboženského vyznania a svedomia. Niektorí biskupi by teda mali väčšiu tendenciu hľadať také vedenie, ktoré by bolo odhodlané udržať svoje "bojové jednotky" na týchto frontoch.
Avšak teraz, keď vyhral Trump, ich výpočty môžu byť úplne opačné.
Bez hlbšieho uvažovania to vyzerá tak, že konflikty sa sústredia na záležitosti ako je imigračná reforma, vojna a mier, sieť sociálnej bezpečnosti, rasové vzťahy a životné prostredie. Samozrejme, toto všetko sú oblasti, ohľadom ktorých obidve strany, Vatikán ako aj Konferencia biskupov Spojených štátov, dlhodobo zastávajú ľavicové názory nastupujúceho režimu.
V tejto situácii môžu mať niektorí biskupi pocit, že to, čo Konferencia biskupov potrebuje, je jasne prepojené vedenie s obhajobou týchto názorov. Zároveň však musí mať vodca dostatočné presvedčenie potrebné na ich podporu.
Inými slovami, Trumpove víťazstvo by mohlo prinútiť biskupov, aby prijali to, čo mnohí nazývajú "Františkovou" agendou.
Pozorovatelia, ktorí súcitia s biskupmi USA už mnoho rokov tvrdia, že keď sa človek pozrie na celú škálu ich záujmov, tak v skutočnosti zaujatí nie sú. Podľa nich ich svetská kultúra v Amerike núti využívať svoje prostriedky na problematiku, ktorá sa konvenčne považuje za pravicovú. Avšak v iných podmienkach, by tieto prostriedky mohli byť vnímané ako ľavicové.
Zdá sa, že tieto okolnosti práve nastali. Bude teda fascinujúce sledovať, či bude úsilie biskupov a ich priority správne vnímané.
Divokou kartou v tomto scenári je však nedôvera mnohých pro-life vodcov voči Trumpovým vyhláseniam. Nevedia totiž, či to, čo hovorí, myslí vážne. Výsledkom je, že niektorí biskupi, ktorí sa najviac zaoberajú otázkami života, by mohli chcieť využiť vplyv Konferencie. Tak by mohli udržať túto otázku pod kontrolou a snažili by sa zabezpečiť, aby splnil sľuby, ktoré dal.
Na druhej strane sa však konzervatívnejšie zložky v rámci Konferencie môžu cítiť povzbudené Trumpovým víťazstvom a spravia všetko preto, aby sa presadili. No niektorí biskupi môžu jednoducho voliť takého vodcu, o ktorom si myslia, že by mohol s Trumpovým tímom urobiť kompromis a nebude s ním viesť vojnu.
Aby som však pokračoval, prvé rozhodnutie, ktoré urobí nový prezident, je zvyčajne voľba vatikánskeho veľvyslanca. Rovnako to nastaví aj prezidentov vzťah s cirkvou. Je to mätúce, ale zdanlivo nezvratné. V Amerike majú totiž tradíciu, že vyslanec Vatikánu musí byť katolík. Ak Trumpov tím navrhne niekoho, kto bude seriózny a bude otvorený voči obavám Cirkvi, tak by to určite pomohlo.
Tento proces však zvyčajne trvá nejakú dobu a určite nebude ukončený pred stretnutím biskupov v Baltimore, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň.
Zatiaľ však bude Trumpovmu dočasnému tímu odporučené, aby poslal niekoľkým dobre vybraným katolíckym prelátom signál, že keďže sa ešte len robia politické rozhodnutia, budú mať u nich dvere otvorené.
Trump má teraz vysoké sebavedomie a má na to dobrý dôvod. Porazil totiž tradície a logiku, a to v každej fáze tohtoročnej kampane.
Napriek tomu sa bude musieť upokojiť a ujať sa verejnej správy. A podporovanie rozbrojov medzi predstaviteľmi najväčšej a najviditeľnejšej náboženskej časti krajiny nemusí byť najmúdrejším spôsobom, ako začať.