Odpoveď: Áno, ale ...
Svätá spoveď musí, podobne ako každá iná sviatosť, spĺňať určité podmienky, aby bola platná. Pri platnom prijatí napríklad sviatosti manželstva musí byť okrem iného splnená podmienka, že sa jedná o slobodné rozhodnutie a že ide o manželstvo medzi jedným mužom a jednou ženou. Povedzme, že niekto núti ženu vstúpiť do manželstva, bude ich posvätný zväzok platný? NIE, pretože chýba slobodné rozhodnutie ženy (Cirkev bola prvá inštitúcia v histórii, ktorá podmienila platnosť manželstva DOBROVOĽNÝM súhlasom ženy - pozn. editora).
Čo svätá spoveď je, a čo nie je
Niektorí protestanti, a žiaľbohu aj katolíci veria, že vyznanie hriechov je úkon, pri ktorom sa z času na čas oslobodia od svojich hriechov aby boli čistí a mohli ďalej hrešiť. Myslia si, že samotná koncepcia spovede spočíva v tom, že návykový nekajúci hriešnik získa bod k dobru v nebi aj napriek tomu, že sa svojich hriešnych návykov nezbavuje. Môže stále žiť v neprípustnom sexuálnom zväzku, kradnúť, šíriť klebety a zabíjať, pokiaľ občas zájde na spoveď. Toto však Cirkev neučí!
O svätú spoveď sa nejedná vtedy, keď si človek ide po odpustenie hriechov kedykoľvek sa mu zachce a s úmyslom hrešiť ďalej aj potom. Zneužitie sviatosti je svätokrádež, ktorá zahŕňa klamanie kňazovi, neúprimnú ľútosť, zámer hrešiť ďalej už počas spovede, dobrovoľná priľnutosť k hriechu; odmietnutie zbaviť sa hriechu počas vyznávania hriechov medzi ostatnými. Sme presvedčení, že Boh neodpúšťa tým, ktorí sú k Nemu neúprimní. Naopak, odpúšťa tým, ktorí:
1. Uznávajú, že hriech je zlý.
2. Úprimne vyznajú kňazovi svoje hriechy bez toho, že by vedome vynechali nejaký detail.
3. Prežívajú naozajstnú ľútosť, ktorá predchádza jasnému zámeru polepšiť sa, zbavia sa všetkého, čo ich k hriechu nabáda a nahradia všetko čo poškodili alebo nespravodlivo vzali.
4. Chcú konať pokánie a zápasiť o svätosť vo svojom živote.
1451: Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.
1455: Vyznanie hriechov (spoveď) nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil; berie za ne zodpovednosť a tým sa znovu otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť.
1459: Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu. Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila (napr. vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali, odčiniť urážky). Vyžaduje to už sama spravodlivosť.
(Katechizmus Katolíckej cirkvi: 1451, 1455, 1459)
ČO S NÁVYKOVÝMI HRIECHMI?
Každému, kto opakovane hreší tým istým hriechom, ale úprimne zápasí o to, aby sa hriešnemu skutku, ako aj príležitosti vedúcej k nemu vyhýbal, je VŽDY odpustené, kedykoľvek úprimne prosí o odpustenie. Pre Boha totiž nie je dôležitý počet, koľkokrát človek zhrešil, ale úprimnosť jeho srdca. Boh miluje každého; áno aj so všetkými našimi hriechmi. Pred Bohom však nemá šancu žiadny luhár. On odpúšťa tým, ktorí sa bijú do pŕs a hovoria „zmiluj sa nado mnou, hriešnym“ ( - príklad z Kristovho podobenstva o 2 mužoch v synagóge ktorí ľutujú každý inak - pozn. editora)
„Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie sa k Bohu celým srdcom, zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla spojené s odporom k zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. Zároveň zahŕňa v sebe túžbu a rozhodnutie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc Božej milosti. Toto obrátenie srdca sprevádza spasiteľná bolesť a spasiteľný zármutok, ktoré cirkevní otcovia nazvali animi cruciatus (trýzeň duše), compunctio cordis (skrúšenosť srdca). – (KKc 1431)
Boh je VŽDY milosrdný; nikdy nám neodoprie odpustenie, keď za ním prídeme. On sám nás k sebe volá aj vtedy, keď sme ešte stále vo svojich hriechoch. Prisľúbil, že budeme s Ním v raji; nie, On PRISAHAL, že nás zachráni, že nás spasí. My len musíme prijať túto milosť, tento dar, ktorý nám ponúka a ktorý dostávame zadarmo. A prijímame ho vtedy, keď sa rozhodneme prísť k Nemu s úprimným srdcom, napraviť svoj vzťah s Ním a obnoviť naše spoločenstvo s Jeho Cirkvou. Boh jednoducho NEDOKÁŽE povedať „Nie“ svojim deťom. Chce len, aby sme sa naozaj úprimne snažili.
pozn. šéfredaktora: Boha nezaujímajú naše hriechy, on ich už pozná. Chce aby sme sviatosť spovede aktívne používali, PRÁVE PRETO ju Kristus dal apoštolom. Nie ako vzácnosť, ale ako nástroj používaný často a s účelom - byť opäť v priateľstve s Bohom! Cítil sa už niekto zle keď vyšiel zo spovedelnice? Okrem toho... nezabudni, že kňaz - ktorý slúži, často nepovšimnutý, veriacim dlhé hodiny v spovedelnici v zdraví aj chorobe - hriechy s ktorými tam ideme, už všetky počul. Ťažko ho prekvapíš... Vďaka Ti Ježišu, za sviatosť zmierenia.