Príbeh o vianočnom stromčeku je časť príbehu o živote sv. Bonifáca, ktorý sa pôvodne volal Winfrid. Svätý Bonifác sa narodil v roku 680 v Devonshire, v Anglicku. V piatich rokoch sa chcel stať mníchom, o dva roky neskôr vstúpil do kláštornej školy blízko Exeteru. Keď mal 14 rokov, vstúpil do opáctva Nursling, v diecéze Winchester. Sv. Bonifác bol veľmi svedomitý človek a žiak vzdelaného opáta, Winberta. Neskôr sa Bonifác stal riaditeľom školy.
V tom čase ešte mnoho ľudí zo severnej a strednej Európy nepočulo zvesť o Evanjeliu. Svätý Bonifác sa rozhodol stať misionárom. Po jednom pokuse žiadal o oficiálne schválenie pápeža Gregora II. Pápež ho poveril hlásať Evanjelium nemeckému ľudu. (V tom čase si sv. Bonifác zmenil meno z Winfrida na Bonifáca.) Sv. Bonifác cestoval do Nemecka cez Alpy a do Bavorska, potom ďalej do Hesenska a Durínska. V roku 722 pápež vysvätil sv. Bonifáca na biskupa s právomocou po celom Nemecku. Vedel, že jeho najväčšou výzvou bude zničiť pohanské povery, ktoré bránia v prijatiu Evanjelia a rozhovorom s ľuďmi. Známy ako „apoštol Nemecka“ pokračoval v kázaní Evanjelia až po jeho mučenícku smrť v roku 754. Teraz môžeme začať náš príbeh o vianočnom stromčeku.
Sv. Bonifác cestoval na Štedrý deň so skupinou oddaných nasledovníkov cez lesy po starej rímskej ceste. Sneh pokrýval zem a tlmil ich kroky. Ich dych mohli vidieť v sviežom, studenom ovzduší. Hoci viacerí navrhovali, že sa na noc utáboria, sv. Bonifác ich povzbudzoval, aby išli ďalej, hovoriac: „Odvahu bratia, nože ešte napred postúpme. Boží mesiac nám svieti a chodník je rovný. Dobre viem, že ste vyčerpaní; a moje vlastné srdce túži po domove v Anglicku, kde tí, ktorých milujem, tak vrúcne oslavujú Štedrý deň. Och, kiežby som mohol utiecť z tohto divokého, rozbúreného mora Nemecka do mierumilovného útočiska mojej otčiny! No máme ešte prácu predtým ako budeme oslavovať túto noc. Lebo je (sviatok) Yule a pohania z lesa zhromaždia sa pri dube Geismarskom, aby chválili ich boha - Thora; budú sa tam diať čudné veci a činy, ktoré očiernia dušu. Ale my sme poslnaí, aby sme rozjasnili ich temnotu; a budeme učiť našich príbuzných sláviť s nami Vianoce tak, ako lesy nikdy nepoznali. V Božom mene, napredujme!“
Pohli sa dopredu, posilnení Bonifácovým vysvetlením. Po chvíli ich cesta doviedla na lúku. Videli domy, ale tmavé a zrejme prázdne. Žiadni ľudia. Len psy a kone prelomili ticho. Pokračujúc došli k čistinke v lese, kde našli posvätný Geismarský dub. „Tu,“ sv. Bonifác vyhlásil držiac biskupskú palicu vysoko s krížom na vrchole, „tu je hromový dub; a na tomto mieste Kristov kríž prelomí kladivo falošného boha Thora.“
Pred stromom bol veľký oheň. Iskry tancovali vo vzduchu. Miestni ľudia obkolesili strom tvárou k posvätnému dubu. Sv. Bonifác prerušil ich stretnutie: „Zdravím vás, synovia lesa! Cudzinec potrebuje teplo vášho ohňa v zimnej noci.“ Ako sa sv. Bonifác a jeho spoločníci približovali k ohňu, oči miestnych ľudí ich sledovali. Sv. Bonifác pokračoval: „Som váš príbuzný, z nemeckého bratstva a z Wessexu, za morom. Prišiel som vám doniesť pozdravy z tamtej krajiny a správu od Otca všetkých, ktorému slúžim.“
Hunrad, starý kňaz boha Thora, privítal sv. Bonifáca a jeho spoločníkov. Potom im povedal: „Postoj, bežný človek a pozri sa, prečo nás bohovia zavolali sem! Noc je smrť boha slnka, Baldúra Krásneho, ktorý bol milovaný bohmi a ľuďmi. Noc je hodina temnoty a sila zimy, obety a sila strachu. Túto noc veľký Thor, boh búrky a vojny, ktorému je tento dub zasvätený, je smutný kvôli smrti Baldura a nahnevaný na týchto ľudí, pretože ho prestali uctievať. Je to dlho, čo bola obeta položená na jeho oltár, dlho odkedy korene jeho svätého stromu boli nasýtené krvou. Preto jeho listy pred časom vyschli a jeho konáre sú obťažkané smrťou. Preto nás Slovania a Sasi porazili v bitke. Preto bola úroda slabá, stádo vlkov zničili košiare, sila sa odchýlila od luku, drevo oštepu sa zlomilo a diviak zabil lovcov. Preto mor padol na naše obydlia a mŕtvych je viac ako žijúcich v našich dedinách. Odpovedzte mi, ľudia, nemám pravdu?" Ľudia súhlasili a potom začali spievať chvály bohovi Thorovi.
Keď zazneli posledné zvuky, Hunrad povedal: „Žiadna z týchto veci nepoteší boha. Vzácnejšia je obeta, ktorá očistí hriech, cennejšia ako karmínová rosa, ktorá by poslala nový život do tohto posvätého stromu krvi. Thor požaduje najdrahší a najvznešenejší dar.“
Potom Hunrad pristúpil k deťom, ktoré stáli okolo ohňa. Vybral najposlušnejšieho chlapca, Asulfa, syna vojvodu Alvolda a jeho ženy Thekly a vyhlásil, že bude obetovaný na cestu do Valhaly a prinesie správu od ľudí bohu Thorovi. Asulfovi rodičia boli hlboko šokovaní. Nikto neprehovoril.
Hunrad viedol chlapca k veľkému kamennému oltáru medzi dubom a ohňom. Chlapcovi zaviazal oči a nechal ho kľaknúť hlavou na kamenný oltár. Ľudia pristúpili bližšie a sv. Bonifác sa postavil blízko kňaza. Hunrad zdvihol svoje posvätné čierne kamenné kladivo boha Thora do vzduchu, pripravený rozdrviť chlapcovi lebku. Ako kladivo padalo, sv. Bonifác vrazil svojou palicou proti kladivu a to vypadlo z Hunradovej ruky. Rozpadlo sa na dve časti proti oltáru. Zvuky úžasu a radosti naplnili vzduch. Thekla pribehla k svojmu dieťaťu ušetreného krvavej obety a silno ho objala.
Sv. Bonifácovi žiarila tvár, keď prehovoril k ľudu: „Počúvajte, synovia lesa! Žiadna krv nemusí tiecť túto noc na spásu, ktorú žalostne vytrhli z matkiných pŕs. Teraz je noc narodenia Krista, syna Otca všetkých, Spasiteľa ľudstva. Spravodlivejší je ako Baldur Krásny, väčší ako Múdry Odin, milší ako Dobrá Freya. Odkedy On sa prišiel obetovať je koniec. Tma, Thor, na ktorého ste márne volali, je mŕtvy. Hlboko v tieňoch Niffelheim je navždy stratený. A teraz, v noci narodenia Krista by ste mali začať žiť. Tento krvavý strom nikdy viac nestmaví vašu krajinu. V mene Ježiša Krista, zničím ho.“ Sv. Bonifác si potom vzal širokú sekeru a začal stínať strom. Zrazu povstal silný vietor a strom spadol. Jeho korene sa vytrhli zo zeme a rozdelil ho na štyri časti.
Za mocným dubom stála mladá jedľa, smerujúca ako katedrálne veža do neba. Sv. Bonifác sa znova prihovoril k ľudu: „Tento malý strom, dieťa lesa, bude vaším svätým stromčekom túto noc. Je to drevo mieru, pre stavbu svojich domov použite jedľu. Je to znamenie nekonečného života, kvôli tomu je jeho ihličie stále zelené. Pozrite sa ako ukazuje hore do neba. Nazvime tento strom po dieťaťku Ježišovi; stretávajme sa okolo neho, nie v divokom lese, ale v našich domovoch; nebude to pre žiadne krvavé činy, ale pre milujúce dary a skutky láskavosti."
Tak si zobrali jedličku a odniesli do dediny. Vojvoda Alvold zasadil strom v strede jeho veľkej sieni. Na jeho vetvy umiestnil sviečky, čo vyzeralo ako hviezdy. Potom sv. Bonifác, s Hunradom sediacim pri jeho nohách, rozpovedal príbeh o Betleheme, dieťaťku Ježišovi v jasličkách, o pastieroch a anjeloch. Všetci pozorne počúvali. Malý Asulf, sediaci matke v lone povedal: „Matka, počúvaj teraz, pretože som počul tých anjelov spievať znova za stromčekom.“ Niektorí tvrdia, že je to pravda, iní, že to bol spev Bonifácových spoločníkov, „Všetka sláva Bohu na výsostiach a na zemi mier; nech dobro z neba k ľuďom zústúpi, a nikdy neustane.
Keď sa tento rok stretneme pri vianočnom stromčeku, možno by sme mali poďakovať za dar našej viery, uchovať príbeh o Spasiteľovom narodení v našich srdciach a počúvať pieseň anjelov.
Článok sme do Vianoc nestihli pulikovať :( - pozn. šéfredaktora