Foto: Exhumované telo sv. pátra Pia leží v sklenenej hrobke v krypte svätyni svätca v San Giovanni Rotondo, v južnom Taliansku. Páter Pio zomrel v roku 1968.
Otec Wojtyla bol jedinou osobou, ktorej páter Pio povedal o svojich najbolestivejších a krvavých zraneniach.
V rokoch po Druhej svetovej vojne pokračoval mladý Karol Wojtyla vo svojom štúdiu v Ríme. Cestoval po vidieckom Taliansku a vedel tak takmer týždeň stráviť v San Giovanni Rotando a byť v spoločnosti pátra Pia. V tom čase sa v okolí pátra Pia nepohybovalo toľko ľudí, takže mladý otec Wojtyla mal možnosť viesť dlhé rozhovory s františkánom, ktorý sám seba opisoval ako "skromného mnícha, ktorý sa modlí".
O niekoľko desaťročí neskôr, keď sa otec Wojtyla stal Svätým otcom, ľudia špekulovali, či mu páter Pio povedal, že sa stane pápežom. Pápež Ján Pavol II objasnil, že páter Pius mu to nepovedal, že sa stane pápežom.
Ale páter Pio zašiel ďalej, než by len čítal budúcnosť otca Wojtylu a urobil niečo rozhodujúcejšie a významnejšie. Keď sa ho otec Wojtyla pýtal, ktoré z jeho zranení (zo stigmy) mu spôsobuje najväčšiu bolesť, páter Pio prezradil, “je to moje zranenie ramena, o ktorom nikto nevie a nikdy neboli liečené.” Po rozsiahle analýze Piovho života sa zistilo, že otec Wojtyla boj jedinou osobou, ktorej páter Pius povedal o svojich najbolestivejších a krvavých zraneniach.
Páter Pio mal svoje dôvody, ktoré sú neznáme, prečo nepovedal mladému Poliakovi, že sa stane Svätým otcom. No isté je, že páter Pio niesol Kristove rany a zámerne sa zveril kňazovi, ktorý bude vikárom Krista. Je to ako by páter Pio priamo hovoril k duši človeka, ktorého Boh učinil byť pápežom. No je tu ešte niečo jedinečnejšie. Z toho čo vieme, tak páter Pio nepovedal ostatným pápežom, ako napr. Pavlovi VI. (ktorý bol v úrade, keď páter Pio zomrel) o svojich najhorších zraneniach. Zo všetkých vládnucich a budúcich pápežov bol otec Wojtyla jediný, ktorému sa Pio zdôveril so svojim tajomstvom.
Pápež František kanonizoval jediného pápeža, ktorému sa páter Pio zveril o najintímnejších detailoch svojej stigmy.