V roku 1994 sa uskutočnil dlhý rozhovor s Jánom Pavlom II., ktorý viedol spisovateľ Vittorio Messor. V tomto rozhovore čoskoro zakonizovaný pápež Ján Pavol II. reagoval na obvinenia, že je „posadnutý“ proti potratom.
V kapitole, ktorá sa nazýva Obrana každodenného života, Messori položil otázku: „Opakovali ste odsúdenie akejkoľvek legalizácie potratu, dokonca to bolo nazvané ako „posadnutie“ určitými kultúrnymi a politickými stranami, ktoré si myslia, že „humanitárne dôvody“ sú na ich strane - strana, ktorá viedla vládu povoliť potrat.“
Pápež Ján Pavol II. odpovedal:
Pre človeka je právo na život základným právom. A ešte, časť súčasnej kultúry by chcela poprieť toto právo meniac to na „nepríjemné“ právo, to, ktoré musí byť chránené. Ale nie je tu žiadne iné právo, ktoré tak dôkladne ovplyvňuje existenciu osoby!
Právo na život znamená právo narodiť sa a potom žiť až po prirodzenú smrť: „Pokiaľ žijem, mám právo na život.“ Otázka počatia a nenarodených detí je obzvlášť citlivá a predsa jasný problém. Legalizácia ukončenia tehotenstva nie je nič viac ako oprávnenie, ktoré sa dáva dospelým, so súhlasom stanoveným zákonom, vziať život ešte nenarodenému dieťaťu a kvôli tomu neschopnému sa brániť.
Je ťažké si predstaviť nespravodlivú situáciu a takisto hovoriť o posadnutosti čo sa týka záležitosti, ako je táto, kde máme do činenia zo základnou požiadavkou každého správneho svedomia - obrana práva na život nevinného a bezbranného človeka.
...
Z tohto dôvodu musím kategoricky odmietnuť každé obvinenia alebo podozrenie týkajúce sa pápežovej údajnej „posadnutosti“ touto záležitosťou. Máme do činenia s problémom obrovských rozmerov, v ktorom každý z nás musí ukázať maximálnu zodpovednosť a opatrnosť. Nemôžeme si dovoliť formy tolerancie, ktoré by mohli priamo viesť k pošliapaniu ľudských práv, a takisto ku kompletnej deštrukcii hodnôt, ktoré sú základom nie len pre životy jednotlivcov a rodiny, ale aj pre samotnú spoločnosť.