Ak náhodou dostanete tento rok z Vatikánu poštu, nebuďte prekvapený, ak uvidíte tvár Martina Luthera.
Vatikánsky úrad zodpovedný za vydávanie známok, známy ako Filatelistický a numizmatický úrad pre nás v utorok potvrdil, že Luther ktorý odišiel z katolíckej cirkvi počas rozkolu pred 500 rokmi, sa bude v roku 2017 oslavovať na poštových známkach. Tento úrad má na starosti každoročné objednávky známok, mincí a iných pamätných medailí.
Vatikán pravidelne vydáva suveníry na špeciálne udalosti, napríklad k príležitosti pápežských ciest a svätých rokov. Vzdávanie pocty Lutherovi a protestantskej reformácii je nevhodná voľba, prebíjajúca ostatné významné udalosti v katolíckej cirkvi ako napríklad 100. výročie zjavenia Fatimskej Panny Márie a 300. výročie Božej Matky z Aparecidy, v Brazílii.
Hlavné udalosti ako Vianoce, Veľká noc, Svätý rok milosrdenstva a Svetové stretnutie rodín si takisto zaslúžili pamätné známky. V čase pred voľbami pápeža, keď je Petrovo miesto voľné, Filatelistický a numizmatický úrad vydáva „Sede Vacante (Sedisvakancia)“ známky.
Zvyčajne keď vidíme na známkach jednotlivcov, sú to svätci, ako napríklad Matka Tereza z Kalkaty, Ján Pavol II, pápež Ján XXIII, ktorí boli tiež poctení známkami.
Kým Vatikán v minulosti spolupracoval s inými národnými poštami na tvorbe známok, ktoré nemajú výslovne náboženský kontext, ako napríklad Charlie Chaplin alebo pád Berlínského múru, Lutherova známka má nepopierateľnú náboženskú konotáciu s nepriateľstvom voči katolíckej cirkvi.
V roku 1517 Martin Luther uverejnil jeho 95 téz proti Katolíckej cirkvi a začala reformácia, ktorá viedla k rozkolu cirkvi. Z tohto vyplývalo formovanie protestantských denominácii, ktoré sa neskôr rozliali do ostatných krajín, podporované napríklad Jánom Kalvínom a Jánom Husom. Vojna vierovyznaní, ktorá nasledovala „Tridsaťročná vojna“ s 10 miliónmi mŕtvymi mala prívlastok najkrvavejšia vojna v Európe až do 1. svetovej vojny.
Luther, mních z rádu sv. Augustína bol v roku 1521 exkomunikovaný Leom X. pápežskou bulou, Decet Romanum Pontificem. Vo veku 41 rokov sa oženil s 26 ročnou Katharinou von Bora, bývalou cisterciánkou.
Pápež František bol kritizovaný na jeseň po svojej ceste do Lundu, vo Švédsku, kvôli spomienke na 500. výročie reformácie. 13. októbra podporil ekumenickú udalosť s Luteránmi vo Vatikáne s vystavenou sochou Martina Luthera. Takisto navrhol otvorenosť voči Luteránom, ktorí prijímajú Eucharistiu. Vatikánsky úrad pod jeho správou sa nedávno odvolal na Luthera ako na „svedka Evanjelia."