Kardinál Donald Wuerl povedal, že apoštolská exhortácia pápeža Františka z roku 2016 Amoris Laetitia (Radosť lásky) opätovne potvrdzuje katolícke učenie o manželstve a o rodine, pričom uznáva dôležitosť sprevádzania ľudí, najmä v ich ťažkostiach.
„Tento dokument tiež zdôrazňuje, že Katolícka cirkev im musí pomôcť formovať ich svedomie – a žiť podľa neho; podľa svedomia, riadeného pravdou učenia Cirkvi“, povedal washingtonský arcibiskup.
Svoje postrehy a pripomienky napísal kardinál Wuerl 6. januára v liste, ktorý adresoval kňazom washingtonskej arcidiecézy.
Kardinál, ktorý sa zúčastnil na obidvoch biskupských synodách o manželstve a o rodine, ktoré predchádzali vydaniu pápežského dokumentu, sa vyjadril, že Amoris Laetitia je súčasťou nepretržitého pápežského magistéria, ako boli aj dokumenty, vydané sv. Jánom Pavlom II a Benediktom XVI po predchádzajúcich synodách.
Ďalej poznamenáva, že každého človeka vedie jeho vlastné svedomie a je zodpovedný za všetky svoje skutky, vrátane prijímania sviatostí. Niektorí kritici spochybňujú dokument kvôli zjavnej ochote dovoliť niektorým civilne rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom prijímať Sviatosť oltárnu.
„Amoris Laetitia predstavuje nezmenené učenie Cirkvi o manželstve a o rodine, uznanie, že mnohí si toto učenie neosvojili, a preto je našou úlohou pomôcť im poznať ho, a napokon jednoznačnú úlohu svedomia jednotlivca, keď nadíde čas, aby posúdil svoju vinu pred Bohom za každý svoj skutok“, píše kardinál vo svojom liste.
Okrem napísania listu kňazom sa 21. januára v seminári sv. Jána Pavla II kardinál Wuerl stretol aj s americkými seminaristami arcidiecézy, aby im poskytol pastoračné reflexie na tento pápežský dokument.
Vo svojom liste kňazom o Amoris Laetitia sa kardinál zmieňuje o náuke Katechizmu Katolíckej cirkvi o manželstve (1601 – 1666) a o morálnom svedomí (1776 – 1794), ako aj o tom, čo hovorí o manželstve Kódex kanonického práva (Kánon 1055 – 1165). Ďalej dodáva, že Amoris Laetitia zdôrazňuje dôležitosť kňazov, ktorí predstavujú učenie Katolíckej cirkvi o manželstve a sprevádzajú veriacich v tejto sekulárnej dobe, kedy mnohí z nich toto učenie nechápu alebo podľa neho nežijú. Vďaka tomu si potom môžu dobre formovať svedomie a veci správne posudzovať.
„Nestačí doktrínu, týkajúcu sa manželstva, iba odprezentovať“, píše kardinál. „Ako kňazi sme povinní sprevádzať veriacich v ich úsilí osvojiť si toto učenie a žiť podľa neho. Sme totiž učiteľmi a pastiermi. To, že kráčame spolu s nimi, je ešte dôležitejšie vo chvíľach, keď sa ocitnú v ťažkej situácii alebo keď ešte nechápu hodnotu nášho učenia, alebo jeho zmysel pre svoj život.“
Kardinál podčiarkol úlohu kňazov pomáhať ľuďom formovať ich svedomie, aby sa potom mohli riadiť katolíckou náukou a následne sa správne rozhodovať vo veciach morálky.
„Našou úlohou, ako pastierov duší, je poskytnúť ľuďom také vedenie, o ktorom dúfame, že ich privedie k plnšiemu pochopeniu učenia a k správnemu úsudku“, pokračuje kardinál v liste. S poukázaním na učenie Katechizmu o správnom formovaní svedomia, a následnom správaní sa podľa neho, kardinál dodáva, že kňazi „sú povolaní sprevádzať veriacich, aby mohli pochopiť, prijať a osvojiť si náuku Cirkvi. ...Napokon však sám človek, a nie kňaz, urobí rozhodnutie podľa svojho svedomia.“ Popri zložitosti súčasného sveta a dôležitosti sprevádzania ľudí na ich ceste viery kardinál poukazuje aj na to, že služba týmto ľuďom je niečo viac, než len vec pravdy a jej dôsledkov.
„Musíme uznať, že morálna náuka a pastoračné sprevádzanie zahŕňa viac, než len jednoduché konštatovanie pravdy a zavádzanie jej dôsledkov“, pokračuje v liste.
„Kresťanské učeníctvo, ako ho my prežívame a ako ho Amoris Laetitia potvrdzuje, nie je len biele a čierne, nie je rutinné“, píše ďalej Wuerl. „Pápež František nám hovorí len to, čo už vieme; že niektorí ľudia, a je ich možno viac než odhadujeme, zápasia len s pochopením nášho učenia, nehovoriac už o jeho plodnom prežívaní. V Božej rodine musíme nájsť miesto pre všetkých týchto bratov a sestry.“
„Náuka o svedomí nie je nová. Od počiatku sa vždy chápe tak, že zatiaľ čo my prezentujeme učenie Cirkvi, a to jasne a presne, pri stanovení svojej morálnej zodpovednosti bude pred Bohom stáť každý jednotlivec sám so svojím svedomím.“
Rovnaký morálny princíp platí aj v súvislosti s prijímaním sviatostí, dodáva kardinál. „Pri svätej omši pozývame my, kňazi, ľudí na Pánovu hostinu. Každý farník je osobne zodpovedný za posúdenie stavu svojej duše pred Bohom.“
Kardinál Wuerl poukázal na to, že Amoris Laetitia „predstavuje bohatú reflexiu Božieho milosrdenstva“, čo vyzdvihol aj pápež František počas záverečnej sv. omše, ktorá ukončila Rok milosrdenstva. Povedal, že Kristova moc „nie je mocou, ako ju definuje svet, ale láskou Boha, ktorá je schopná čokoľvek prijať a uzdraviť.“
Kardinál povzbudzuje kňazov, aby pri akýchkoľvek otázkach o význame Amoris Laetitia a o jej zavádzaní do praxe, pamätali na to, že „jej náuka je jasným a trvalým hlasom svedectva Cirkvi pravde.“
Náuka o viere a sprevádzanie veriacich je podstatou privádzania ľudí k Ježišovi a napomáhania formovaniu dobrého svedomia, podľa ktorého by zvládali situácie ako najlepšie vedia, napísal kardinál.
„Musíme však opätovne potvrdiť, že prežívanie tejto pravdy v reálnych konkrétnych podmienkach zahŕňa jednotlivca, to, ako si osvojí pravdu, a naše úsilie sprevádzať ho pri formovaní jeho svedomia – podľa jeho schopností – a čoraz viac ho približovať k Pánovi“, dodáva Wuerl.
„Jedna vec je jasne potvrdiť učenie Cirkvi, druhá vec je tvrdiť, že niekto dokáže aplikovať toto učenie za každých okolností s istotou, že svedomito posúdi každého človeka, ktorého sa to bude týkať.“
Kardinál Wuerl poznamenal, že počas viac ako 2000-ročnej histórie Katolíckej cirkvi kritici spochybňujú pápežov a ich učenie, avšak pápež František, podobne ako sv. Peter, prvý pápež, a všetci jeho nástupcovia, ostáva skalou, na ktorej Ježiš sľúbil, že postaví svoju Cirkev, a zostáva aj základným kameňom viery.
„Majte na pamäti, že aj keď niektorí majú námietky voči Amoris Laetitia, prevažná väčšina biskupov sveta v jednote s pápežom vidia v tomto učení – v náuke Amoris Laetitia a jej výzve k pastoračnej starostlivosti – vernú a živú tradíciu Cirkvi“, napísal kardinál.