Pred niekoľkými rokmi luteránsky teológ a bývalý japonský novinársky spravodajca odkryl nezvyčajný fenomén v Japonsku.
V jednej z najviac svetských krajín na svete bolo mnoho nadšených fanúšikov kresťanského klasického skladateľa, Johannesa Sebastiana Bacha. Ich obľúbená časť? Matúšove pašie.
Nedávno sme sa rozprávali s teológom Uwe Siemon-Nettom aby prehodnotil odlišnosť a aký efekt by to mohlo mať na novú evanjelizáciu východného národa.
Ako ste sa po prvykrát dopočuli, že Japonci zbožňujú Bachovu hudbu?
Som z nemeckého Lipska a stále je tam veľa Japoncov. Regionálny biskup mi povedal o japonských profesoroch, ktorí študujú Bacha. Prichádzajú do Lipska aby robili každodenné výskumy o Bachovej kompozícii.
Potom som bol na Ďalekom východe pracovať ako spravodajca pre nemecké noviny a neskôr som samozrejme často cestoval na Ďaleký východ. Postupne som odhalil lásku Japoncov k Bachovej hudbe a to ma zmiatlo.
Som západniar, bol som vychovávaný na tónoch Bacha, Beethovena a Mozarta a ak chceš, ľahšiu hudbu alebo jazz, ale japonská hudba by ma nikdy nevzrušila. Považoval by som ju za sladkú a peknú, ale prečo považujú Bachovu hudbu za príťažlivú?
Kto pomohol spôsobiť popularitu Bachovej hudby v Japonsku?
Na jednej z mojich mnohých návštev Japonska som sa dozvedel, že je tam veľmi známy akademik, znalec J.S.Bacha. On je ten, ktorý to v 20. storočí celé spustil. Volá sa Suzuki a našiel som si o ňom informácie. Bol kresťanom, v skutočnosti presbyteriánom a organistom v miestnom kostole. Stretol som sa s ním kvôli rozhovorom a spolu sme navštívili veľa koncertov.
Bol študentom Toma Koopmana a ukázal mi, že je zaujímavé, že Japonci (v roku 1990 boli na vystúpení Matúšových pašií, za ktorý zaplatili 1000$ za lístok, čo bol v tom čase veľký peniaz), sledujú text v nemčine a v japončine v programe (opery). Samozrejme boli tu aj slová, ktoré nepochopili, alebo pre ktoré neexistuje japonský preklad - napríklad slovo „nádej“. Po koncerte ho obklopili a pýtali sa na význam tých slov.
V Japonsku v súčasnosti nie je veľa kresťanov. Prečo majú tak radi Bachovu kresťanskú hudbu?
Bachova hudba bolo takmer zabudnutá, dokonca aj v Nemecku až kým ju Mendelssohn znovu neobjavil v polovici 19. storočia. Následne potom tieto časti prišli do Japonska, pravdepodobne od nemeckého hudobníka alebo dirigenta, s obrovským úspechom.
Neskôr japonskí muzikológovia pomaly rozlúštili otázku „čo je to ten fenomén“. Tú istú otázku som sa opýtal ako novinár; fenomén, do ktorého sa Japonci nejakým spôsobom vcítili, do zvuku západnej barokovej hudby, alebo celá západná hudba - v tomto konkrétnom prípade, do Bachovej hudby.
Muzikológovia odhalili, že tieto dátumy siahajú do 16. storočia, kedy Jezuiti a Františkáni prišli do južného Japonska a evanjelizovali (región).
...sú tu silné matematické prvky v Bachovej hudbe, čiže krása Boha je odzrkadlená vo vesmíre, je odzrkadlená v našom okolí... a samozrejme sa odráža v hudbe, v ktorej viera sa prináša človekovi.
Asi tretina populácie celej šľachty južného Japonska sa stala kresťanmi. Pre južných Japoncov bolo populárne nosiť kríže na hrudi a študovať Bibliu a všetky veci súvisiace s kresťanstvom.
Františkáni predstavili konštruktérov orgánov a postavili orgány v Japonsku, hlavne v Nagasaki, ktoré bolo koncom 16. storočia považované za Vatikán kresťanstva v Japonsku. Panovníkov a šľachtu učili hrať na organ. Organy boli tak úžasné, že ich presunuli do Portugalska, Madridu a Vatikánu, kde na nich hrali pred pápežom a kráľmi.
Začiatkom 17. storočia šogúni potlačili kresťanstvo mučedníctvom: upaľovali kresťanov, vešali ich dole hlavou s ústami ponorenými do žump... ukrižovali ich dole hlavou.
Kresťanstvo bolo v južnom Japonsku zničené, s výnimkou nejakých vonkajších rybárskych ostrovov - tu sú kresťanské rybárske komunity. Ale jediná kresťanská vec, ktorá evidentne ostala až do príchodu novej vlny misionárov bol zmysel pre hudbu, západnú hudbu, a v tomto prípade Gregoriánsky chorál rezonoval v japonskom zmysle pre hudbu.
Prečo tento fenomén hovorí o nádeji, že by sa mohlo kresťanstvo vrátiť do Japonska?
Pre mňa ako pre kresťanského teológa je zrejmé, že ide o dielo Ducha Svätého. Ako hovorí Sväté Písmo, Božie dni sú ako tisícky rokov. Očividne riadi históriu a je do nej vtiahnutý kvôli osohu pre Jeho Cirkev. A to je pre mňa absolútne vzrušujúce. Myšlienka, že v 16. storočí skupina misionárov prišla do Japonska. Potom kresťanstvo úplne zmizlo, ale čo ostalo a malo vplyv na japonskú zbožnosť je jeho hudobná časť.
Nehovorím, že hudba vzbudila vieru, ale hudba vzbudila zvedavosť o viere... a samozrejme Bach, ktorý bol luterán. Keby sa ho opýtali, povedal by: „Všetko čo robím je zasadenie Božieho slova do hudby.“
(Japonci v súčasnosti) nevzdorujú úplne kresťanstvu, práve naopak, sú tomu otvorení. Ako som v Tokiu povedal, pýtali sa Suzukiho, aby im vysvetlil kresťanské myšlienky, význam nádeje, lásky a pokoja a všetky tieto veci. Kvôli tomu je tam.
Svätý Duch pracuje celé storočia a celé generácie, čiže nebol by som prekvapený, ak by som povedal, že 200 rokov odteraz sa uskutoční v Japonsku kresťanské prebudenie.
Prečo je to tak, že krása, ako napríklad v Bachovej hudbe, otvára myseľ a srdce Bohu?
Členovia exaktných vied - matematici majú tendenciu sa byť veriacimi a je to kvôli kráse matematiky.
To nás vedie k Bachovi, pretože v jeho hudbe je silný matematický prvok, čiže krása Boha sa odzrkadľuje vo vesmíre, odzrkadľuje sa v našom okolí... a samozrejme sa odzrkadľuje v hudbe, v ktorej človekovi prinášame vieru.
Jeden z dôvodov, že tak horlivo oponujem súčasným liturgiám alebo neliturgickými chválam je to, že v súčasných liturgiách máte tieto nezmysly, vydávajú sa hlúpe zvuky a oltár je nahradený bubnami. Ľudia vykrikujú a kričia tie isté smeti, opakujú tú istú vec. Nie je to pekné a a myslím si, že teologicky je to kontraproduktívne - to je moja osobná zaujatosť.
Som horlivý zástanca celej liturgie, ktorá k nám prišla cez starovekú Cirkev. Je to prostriedok, vďaka ktorému sa Boh dáva poznať. Pre mňa je nepochopiteľné ako niekto môže povedať, že stvorenie vesmíru bola náhodná operácia, hoci je to tak nádherne zorganizované a členené. Je to proste blbosť a znie to tak smiešne, ale to nie je to čo zachráni svet, je to len prostriedok. Kristovo dielo na kríži je naša záchrana sveta.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.