Ľudia sa často pýtajú: prečo Pius XII, Eugenio Pacelli, nevystupoval dôraznejšie proti Hitlerovi. Historik otec Dermot Fenlon z Birmingham Oratory pozerá na fakty a stavia veci na pravú mieru.
Odpoveď je vyrozprávaná bývalým väzňom z Dachau, Mgr. Jeanom Bernardom, neskorším Biskupom z Luxemburska:
"Zadržaní kňazi sa triasli zakaždým, keď sa k nám dostali správy o nejakom proteste zo strany náboženskej autority no predovšetkým Vatikánu. Všetci sme mali dojem že nám naši dozorcovia dávali veľmi zabrať kvôli zúrivosti, ktorú tieto protesty vyvolali... každý spôsob akým bolo s nami zaobchádzané sa stal ešte brutálnejšim a protestantskí pastori nachádzajúci sa medzi väzňami si zvykli ventilovať svoje rozhorčenie na katolíckych kňazoch: 'Znova váš veľký naivný pápež a jeho hlupáci, vaši biskupi, si otvárajú ústa... prečo to konečne nepochopia a nestíchnu. Hrajú sa na hrdinov a my na to doplácame'."
Albrecht von Kessel, úradník na nemeckom veľvyslanectve pri Svätej stolici počas vojny, napísal v roku 1963:
"Boli sme presvedčení, že zapálený protesta Pia XII proti perzekúcii židov ... by určite nezachránil život čo i len jedného žida. Hitler ako šelma v pasci bol pripravený reagovať na akúkoľvek hrozbu o ktorej si myslel, že je mierená na neho a to všetko ruka v ruke s krutým násilím."
Skutočnou otázkou teda nie je to, čo pápež povedal, ale to, čo urobil. Činy hovoria hlasnejšie než slová. Pápežská politika v nacistickej Európe bola mierená na lokálne podmienky. Bola koordinovaná s miestnou hierarchiou. Nacistická politika voči židom sa líšila od krajiny ku krajine. Hoci boli splnené protižidovské opatrenia vo Francúzsku formou verejného protestu zo strany arcibiskupa Saliege z Toulouse spoločne s arcibiskupom Gerlierom z Lyonu a biskupom Thiasom z Mantauban, ich protest bol sprevádzaný vysokoefektívnou záchrannou kampaňou. Bolo zachránených 200 000 životov. V Holandsku bol ale výsledok "tragicky odlišný" podľa slov otca Michaela O'Carrolla. Židovský historik Pinchas Lapide to takto zhŕňa:
"Najsmutnejší a najviac provokujúci záver je, že zatiaľ čo katolícke duchovenstvo Holandska protestovalo hlasnejšie, výslovnejšie a častejšie proti židovským perzekúciám než náboženská hierarchia akejkoľvek inej nacistami okupovanej krajiny, viac židov - okolo 11 000 alebo 79% z celkového počtu - bolo deportovaných z Holandska. Viac ako hocikde inde na západe Európy."
Van Kesselov názor je teda podložený skúsenosťami z nacistického Holandska: protesty len spôsobili viac represálií.
A čo samotný Rím? V roku 1943 nemecký veľvyslanec pri Svätej stolici, Von Weizsaecker, poslal do Berlína telegram. Tento telegram bol spomínaný ako usvedčujúci "dôkaz" proti Piovi XII.
"Hoci bol pod nátlakom zo všetkých strán sa pápež nenechal stiahnuť do nejakej demonštratívnej cenzúry deportácie židov z Ríma ... Keďže pravdepodobne neexistuje dôvod očakávať ďalšie činy Nemcov voči rímskym židom môžeme sa domnievať, že otázka tak znepokojujúca pre vzťah Nemecko-Vatikán bola zrušená."
Von Weizsaeckerov telegram bol v skutočnosti varovaním nepokračovať s navrhovanou deportáciou rímskych židov: "pravdepodobne neexistuje dôvod očakávať ďalšie činy Nemcov voči rímskym židom". Von Weizsaeckerov počin bol podložený aj varovaním Pia XII venovaným Hitlerovi: ak nebude zastavené prenasledovanie a zatýkanie rímskych židov, Svätý otec bude musieť vykonať verejný protest. Spoločné konanie Von Weizsaeckera a Pia XII skončilo nacistickú štvanicu voči rímskym židom a bolo tak zachránených 7 000 životov.
V Maďarsku bolo židom vydaných cirkevnými autoritami okolo 80 000 krstných listov. V ostatných častiach Východnej Európy vatikánska úniková sieť (organizovaná cez Bulharsko Nunciom Roncallim - neskorším Jánom XXIII) zapôsobila na spisovateľov, ktorí študovali túto problematiku a to hlavne efektivitou cirkevnej záchrannej operácie. David Herstig uzatvára svoju knihu na túto tému takto:
"Ľudia zachránení Piom v súčasnosti žijú po celom svete. Do roku 1965 len zo samotného Rumunska ich odišlo do Izraela okolo 360 000."
Ospravedlnenie Pia XII bolo preukázané hlavne židovskými spisovateľmi a izraelskými archívmi. Teraz je známe, že pápež dohliadal na záchrannú sieť ktorá zachránila 860 000 židovských životov - viac než dokázali spoločne všetky medzinárodné agentúry.
Po skončení vojny poďakoval vrchný izraelský rabín Piovi XII za to, čo urobil. Vrchný rabín Ríma išiel ešte o krok ďalej a stal sa katolíkom. Prijal meno Eugenio.
********
poznámka šéfredaktora - Zo Slovenska bolo do roku 1942 deportovaných do Poľska okolo 70 000 židov. Deportácie Slovenská vláda povolila v rámci separácie obyvateľstva, keďže voči židom sa už od konca 19. storočia ozývali kritické hlasy. Tieto postoje nachádzame aj vo vyjadreniach slovenskej inteligencie: Ondrej Kalina Smetanay, Michal Bodický, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Miloslav Hurban, Milan Hodža, Ľudovít Štúr, Karel Kálal, Fedor Hourdek, Andrej Kmeť, Anton Bielek,...
V roku 1942 slovenská vláda požiadala Nemecko o kontrolnú návštevu územia, na ktoré boli slovenskí židia deportovaní. Keďže Nemci kontrolu odmietli, deportácie boli zastavené - tento fakt, ktorý hovorí v prospech vtedajšej vlády je opomínaný. Tretina slovenských židov bola označených ako "hospodársky dôležitých", čo zabraňovalo akejkoľvek deportácii a bol to prakticky výsmech nemeckej politike v židovskej otázke. Po SNP a príchode nemeckých vojsk boli deportácie obnovené. Slovenská vláda už nemala nad situáciou kontrolu...