Spomedzi všetkých svetových náboženstiev a spomedzi všetkých kresťanských tradícií my katolíci máme najzdravší vzťah ku alkoholu. Nikdy nie sme príliš puritánski ohľadom vyhýbania sa pitiu a ani nie sme nejakým záhadným kultom hľadajúcim transcendenciu v opitosti. Len ďakujeme Bohu za jeho dary a tak sa k nim aj chováme.
V rodiacej sa Cirkvi kedy Sv. Peter odmieta tvrdenie, že je opitý (Skutky 2:13-15) vyhlásením, že je len deväť hodín ráno (pretože apoštoli zrejme mali tú slušnosť počkať, kým je aspoň obed), môžete začať tušiť, že existoval katolícky vzťah k tekutým špiritusom. Sv. Pavol hovorí Sv. Timotejovi "aby prestal piť iba vodu a dal si trochu vína" (1 Tim. 5:23) čo by mu pomohlo s jeho častými žalúdočnými problémami. Dokonca aj náš Pán vyhlasuje, že "Syn človeka prišiel jesť a piť." (Lukáš 7:34)
Neskôr Sv. Arnulf z Metz, biskup zo 7. storočia, znázorňuje vývoj katolíckeho vzťahu k pitiu citátom, ktorý sumarizuje pravý katolícky prístup: "Z ľudského potu a božej lásky na svet prišlo pivo."
Tak niet divu, že už od dávnych katolíckych časov až po súčasnosť má Cirkev zdravý, dobre fungujúci vzťah s hroznom, výťažkom z obilia a alkoholickými nápojmi. A zvlášť vďaka katolíckej kláštornej tradícii bol svet obdarený niektorými vznešenými nápojmi, ktoré sú skutočne umelecké diela. Toto je zoznam katolíckych pôvodov piatich alkoholických nápojov:
1. Chartreuse
Chartreuse je francúzsky likér vyrábaný Kartuziánskymi mníchmi od roku 1737 podľa inštrukcií napísanými v tajom rukopise, ktorý im dal François Hannibal d’Estrées, maršál delostrelectva pre kráľa Henricha IV, v roku 1605. Skladá sa z destilovaného alkoholu zrejúceho so 130-timi druhmi byliniek, rastlín a kvetov. Mnísi mali zámer aby bol tento likér používaný ako liek. Recept bol neskôr zlepšený v roku 1737 bratom Géromom Maubecom.
Likér je pomenovaný po hlavnom kláštore mníchov Chartreuse, ktorý sa nachádza v horách Chartreuse vo francúzskej oblasti Grenoble. Likér je vyrábaný v ich liehovare v neďalekom mestečku Voiron.
Chartreuse má svoj názov po farbe chartreuse. Je jedným z mála likérov, ktorý dozrieva a zlepšuje sa vo fľaši.
Chartreuse má veľmi silnú charakteristickú chuť. Je veľmi sladký, no po chvíli sa stáva korenistým a štipľavým. Je porovnateľný s inými rastlinnými likérmi ako Galliano, Liquore Strega či Kräuterlikör, avšak je výrazne viac rastlinný. Rovnako ako u iných likérov, tak aj jeho chuť je závislá od teploty podávania. Môže byť podávaný veľmi chladný ale je často podávaný v izbovej teplote. Vyskytuje sa aj v niektorých koktejloch. Niektoré miešané drinky vyžadujú len pár kvapôčok Chartreuse kvôli jeho asertívnej aróme. Je populárny vo francúzskych lyžiarskych strediskách kde ho miešajú s horúcou čokoládou a je nazvaný Green Chaud.
2. Pivá Trappist
Pivá Trappist sú renomované medzi pivnými nadšencami ako jedno z najlepších pív na svete. Sú varené Cisterciánskym rádom prísnej observancie ("Trapisti") a typicky spadajú do kategórií Dubbel, Tripel, a Quadrupel.
Trapistický rád vznikol v cisterciánskom kláštore vo francúzskom La Trappe. Mnoho cisterciánskych kongregácií existovalo po dlhé roky a v roku 1664 si opát kláštora v La Trappe povedal, že sa Cisterciáni stávajú príliš uvoľnenými. V opátstve zaviedol nové prísne pravidlá. Základným princípom nových pravidiel bolo, že kláštory musia byť samostatne nezávislé a tak je to aj dnes.
Kláštorné pivovary rôznych rádov v Európe existovali od stredoveku. Od úplného začiatku bolo pivo varené vo francúzskych cisterciánskych kláštoroch nasledujúc nový prísny poriadok (v origináli the Strict Observance - editor). Napríklad kláštor La Trappe v Soligny mal svoj pivovar už v roku 1685. Keď sa rád trapistov rozšíril z Francúzska do iných krajín Európy tak sa spolu s ním v týchto krajinách zaviedol zvyk kláštorných pivovarov. Trapisti, ako aj mnoho iných náboženských ľudí, pôvodne varili pivo aby uživili komunitu z hľadiska sebestačnosti. V súčasnosti trapistické pivovary varia pivo aby financovali svoju prácu a pre verejnoprospešný účel. Mnoho trapistických kláštorov a pivovarov bolo zničených počas Francúzskej revolúcie a svetových vojen. Spomedzi kláštorných pivovarov boli Trapisti určite najaktívnejšími pivármi.
Existujú tri podmienky, ktoré musia byť splnené pri použití názvu Trappist na pivnej fľaši. Prvou je, že pivo musí byť uvarené v trapistickom opátstve, druhou, že musí byť varené pod dohľadom a zodpovednosťou mníchov a poslednou treťou, že väčšina z finančného výnosu musí byť venovaná charitatívnej činnosti.
Osem pív je opatrených logom “Authentic Trappist Product” udeleným Medzinárodnou asociáciou trapistov. To zahŕňa Achel, Chimay, Orval, Rochefort, Westmalle, a Westvleteren poväčšine so sídlom v Belgicku a holandské La Trappe či Spencer pochádzajúci z USA. V USA La Trappe nesie názov Koningshoeven.
3. Bénédictine
Bénédictine je bylinkový likérový nápoj vyrábaný z byliniek, korienkov a cukru s koňakovým základom. Benedictine je svetlej žlto-zlatistej farby so sladkou aromatickou príchuťou.
Hoci je pravdepodobné, že recept bol pôvodne vymyslený Alexandre Le Grand z FeCamp France, domova benediktínskeho kláštora, spoločnosť ktorá ho vyrába tvrdí, že v roku 1510 benediktínsky mních Don Bernardo Vincelli, benátsky mních znalý v koreninách a vtedajších holandských destilačných metódach premenil tradičné horké lieky opátstva na chutný "Elixír zdravia", ktorý vydržal skúšku časom a prichádza k nám ako Benedictine.
Recept Dona Bernarda Vincelliho vraj vyliečil apatických bratov a bol liekom proti žalúdočným ochoreniam. Je vyrábaný z 27 druhov byliniek a korení medzi ktoré patria tymián, škorica, koriander, muškátový oriešok a iné exotickejšie ingrediencie ako yzop, angelika a kardamóm.
Tvrdí sa, že v benediktínskom opátstve FéCamp v Normandii mnísi tento nápoj produkovali až do zničenia opátstva počas Francúzskej revolúcie.
Benedictine oficiálne zanikol až do roku 1860 kedy bol znovaobjavený Le Grande-m. Recept pravdepodobne našiel medzi zväzkom žltých papierov a bol inšpirovaný k vybudovaniu mimoriadneho nového liehovaru vysokého gotického štýlu vo FeCamp.
Hoci už nie je (alebo možno nikdy nebol) spájaný s mníchmi, z dôvodu rozoznania jeho minulého spojenia s opátstvom je každá fľaša poznačená značkou ‘D.O.M. – Deo Optimo Maximo’ (Bohu Najväčšiemu Najlepšiemu).
4. Cisterciánske vína z ostrova Saint Honorat
Jedným z novších predstaviteľov na tomto zozname sú vína vyrábané Cisterciánskymi mníchmi Opátstva Lerins na ostrove Saint Honorat blízko Cannes vo Francúzsku. Maličký ostrov Stredozemného mora o rozlohe 1,5 štvorcovej míle je domovom mníchov, odkedy tu Saint Honorat založil kláštor okolo roku 410. Hovorí sa, že v 5. storočí v tomto kláštore študoval írsky Sv. Patrik. Kvôli strategickej polohe ostrova bol kláštorný život na ňom často prerušený Saracénmi, Janočnmi (mestský štát Janov), Španielmi a Francúzmi.
Ostrov bol znárodnený počas Francúzskej revolúcie a kláštor predaný herečke, ktorá v ňom žila po dobu 20 rokov. Biskup z Fréjus ostrov kúpil v roku 1859 a o 10 rokov neskôr tu cisterciánski mnísi začali novú komunitu využívajúc jeho ideálne podnebie na pestovanie vínnej révy a výrobu vína.
V súčasnosti je komunita tvorená 20-timi mníchmi vo veku od 30 do 75 rokov. Mnísi Opátstva v Lerins na ostrove vypestovali osem hektárov hrozna a jeho najlepšie odrody.
Každý rok sa mnísi o hrozno starajú a zbierajú ho. Brat Marie dohliada na produkciu. Všetky procesy (prerezávanie, odstraňovanie nežiadúcich púčikov a samotný zber) sú robené ručne. Stroje sú použité len na udržiavanie kvality pôdy a úpravy. Pre zachovanie tejto unikátnej pôdy rovnako ako aj jedinečnej fauny a flóry bratia používajú pravidelné foto-sanitárne ošetrenia.
Tieto skvelé vína produkované mníchmi majú reputáciu, ktorá prekračuje hranice. Vína Opátstva v Lerins sú vyrábané zo starostlivého výberu tých najlepších odrôd hrozna: Pinot Noir, Chardonnay, Mourvèdre. Starostlivá práca mníchov dovoľuje výrobu troch druhov vín nesúcich meno svätých: Sv. Salonius, Sv. Lambert, Sv. Césaire a ktoré sú mnohými známymi odborníkmi považované za jedny z najlepších a najkvalitnejších francúzskych vín.
5. Dom Pérignon Champagne
Hoci nie je priamo vyrábané katolíckym duchovenstvom ako iní účastníci tohto zoznamu, veľmi známe šampanské Dom Pérignon Champagne slúži ako óda svojmu katolíckemu menovcovi Dom Pierre Pérignonovi, O.S.B., (1638 – 1715). Dom Pérignon bol francúzsky benediktínsky mních, ktorý dôležito prispel k produkcii a kvalite šampanského vína v dobe, kedy vína tohto regiónu boli prevažne nešumivé a červené.
Pierre Pérignon bol synom úradníka miestneho sudcu v meste Saint-Menehould v regióne Champagne v severnom Francúzsku. Keď mal 19 rokov, vstúpil do benediktínskeho rádu kde bol novicom v opátstve Saint-Vannes neďaleko mesta Verdun. V roku 1668 sa premiestnil do opátstva Hautvillers neďaleko mesta Épernay. Slúžil ako majster pivníc opátstva až do svojej smrti v roku 1715. Pod jeho vedením opátstvo rozkvitalo a zdvojnásobilo veľkosti svojich viníc. Na znak cti a rešpektu bol Dom Pierre pochovaný v časti opátskeho cintorína rezervovanej len pre opátov.
Dom Pérignon bol priekopníkom v množstve vinárskych techník: bol prvý kto miešal odrody hrozna za účelom zlepšenia kvality vína, vyrovnával rôzne prvky za účelom vytvorenia lepšieho celku a vysporiadal sa s množstvom ich nedokonalostí. V roku 1670 zdokonalil umenie výroby bieleho vína z modrého hrozna vďaka šikovnej manipulácii lisov. Zvýšil tendenciu vín Champagne udržiavať si svoj prírodný cukor aby sa prirodzene vyvolalo druhotné kvasenie na jar. Taktiež bol majstrom v rozhodovaní, kedy umiestniť tieto vína do fliaš aby sa udržala ich šumivosť alebo to, čo v súčasnosti nazývame “Champagne”, nesúc názov po tomto regióne.
Taktiež predstavil korkové zátky (namiesto dreva), ktoré boli k fľašiam upevnené konopnou šňúrkou namočenou v oleji za účelom udržiania vín čerstvých a šumivých. Taktiež použil hrubšie sklo za účelom posilnenia fliaš (ktoré boli v tom čase náchylné k vybuchnutiu).
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.