6. jún 1987. Ronald Reagan bol na svojej ceste do Ríma, aby sa stretol s pápežom Jánom Pavlom II. Ich prvé stretnutie vo Vatikáne prebehlo pred piatimi rokmi, 7. júna 1982, keď sa obaja muži podelili o svoje vzájomné presvedčenie, že ich Boh pred rokom zachránil pri pokusoch o atentát pre špecifický účel - aby porazili ateistický, sovietsky komunizmus. Ján Pavol II. sa ocitol blízko smrti 13. mája, 1981, v deň sviatku Panny Márie z Fatimy, ktorej zásahu pripisoval záchranu svojho života.
Teraz, 6. júna 1987, Ronald Reagan, na ceste opäť vidieť Svätého otca, sa dozvedal všetko o Fatime. Rozprával mu to Frank Shakespeare, jeho veľvyslanec vo Vatikáne.
Ten moment takmer určite nezachytili novinári. Ja som sa o tom dozvedel iba pred pár rokmi, keď som jedno popoludnie volal so Shakespearom a jeho slová ma prinútili stiahnuť sa z diaľnice, aby som si začal robiť poznámky tak rýchlo, ako to bolo možné. Pre 87- ročného bývalého veľvyslanca bolo tiež prekvapením, na čo sme sa v našom interview zamerali. Nebol zvyknutý, že by sa ho historici pýtali na Ronalda Reagana, Jána Pavla II. a Fatimu. Ja som si však myslel, že Shakespeare, ktorý nepochybne pochádzal z nezvyčajného prostredia, predtým slúžil ako veľvyslanec v Portugalsku, by mohol mať unikátne odpovede na moje nezvyčajné otázky. Nesklamal ma.
Po šokujúcej odmlke mi Shakespeare povedal "ako [Fatima] mala prísť a prišla" medzi Reagana a Jána Pavla II:
Predovšetkým cítili potrebu, že sa potrebujú často radiť. Ako hlava vedúcej svetovej duchovnej moci a hlava vtedajšej vedúcej svetovej mocnosti, obaja pomerne noví vo svojich funkciách, a Ján Pavol II. ako prvým netalianskym pápežom za viac ako 400 rokov, obaja cítili potrebu sa navzájom radiť.
Teraz v určitom momente by pápež povedal Reaganovi: "Každý, kto sa bude so mnou do hĺbky rozprávať o zahraničnej politike, o Rusku, o studenej vojne, bude musieť pochopiť moje myslenie a vzťah k Panne Márii a tiež zjavenie Panny Márie vo Fatime a cely vzťah medzi Pannou Máriou, Ruskom a studenou vojnou." Ronald Reagan by potom určite povedal: "Takže, čo myslíte Pannou Máriou a Fatimou?" A pápež by povedal: "No, pred viac než 60 rokmi sa Panna Mária zjavila trom malým deťom v dedine Fatima, v Portugalsku..." Pápež by to vysvetlil. Potom by povedal: "Takže ak sa chce niekto so mnou rozprávať o zahraničnej politike, pán prezident, budete tomu musieť porozumieť. Budete to musieť pochopiť a ako to súvisí s mojou zahraničnou politikou."
Reagan by určite povedal: "Dobre, vysvetlite mi Fatimu...."
Je zaujímavé, že Shakespearov predhovor bol podobný tomu môjmu z mojej knihy o Jánovi Pavlovi II. a Ronaldovi Reaganovi: Začal som tú knihu s dvoma dátumami Fatimy - 13. májom 1981 a potom (návratom) 13. májom 1917. Dramatický začiatok uvádzam varovaním nekatolíkov, že ak chcú pochopiť Jána Pavla II a väčšinu jeho a Reaganovho jedinečného a mimoriadneho príbehu dvadsiateho storočia, tak musia najprv pochopiť, ako súvisí Panna Mária a Fatima s týmto obrazom, bez ohľadu na to, či sú katolíci. Samotný Ronald Reagan, ako mi povedal Shakespeare, by bol býval potreboval toto pochopenie.
Potom som povedal Shakespearovi: "Teraz nemôžete povedať s istotou, kde, kedy a či viedli [Reagan a Ján Pavol II.] tento rozhovor, ale myslíte si, že sa to niekedy stalo?" Shakespeare odpovedal: "Áno, je to úplne tak." Dodal: "Veľmi jasne by pápež Reaganovi povedal, že medzi nami nemôže byť niekto, kto by s nami mohol hovoriť o Rusku a zahraničnej politike bez pochopenia Panny Márie a Fatimy."
Tým "niekým medzi nami" mal napokon byť veľvyslanec Frank Shakespeare.
A tak Shakespeare informoval prezidenta Reagana o Fatime počas Reaganovej cesty do Talianska v júni 1987. Takýto bol kontext: Reagan bol v severnom Taliansku na stretnutí G7 s hlavami štátov. Dúfal, že odletí do Ríma, aby sa stretol s Jánom Pavlom II., s ktorým sa vždy usiloval stretnúť, kedykoľvek to šlo. Počas celej cesty do Ríma bol Shakespeare sám s Reaganom, či už v lietadle (let trval hodinu a pol) alebo v aute. Strávili spolu niekoľko hodín. S Reaganom bol pred a po prezidentovom stretnutí s pápežom v súkromnej vile vo Vatikánskych záhradách.
Stretnutie Reagan-Ján Pavol II. bolo samo o sebe veľmi zmysluplné, ale my sa tu budeme držať Shakespeara, Reagana a Fatimy. Shakespeare mi povedal: "Hovoril som s Reaganom o Fatime počas tejto cesty, v lietadle a v aute. A on počúval veľmi, veľmi pozorne - veľmi odhodlane. Veľmi ho to zaujímalo."
Iste, toto nebolo prvýkrát, čo sa Reagan dozvedel o Fatime. Dokumentujem ďalšie prípady. V tomto článku sa ale podelím iba o jeden zvlášť osvetľujúci príklad, ktorý historici úplne prehliadli.
Bolo vtedy 9. mája 1985 a Reagan prednášal reč v Portugalskom národnom zhromaždení.
Text napísal Reaganov hlavný autor prejavov, Tony Dolan, zbožný katolík so záujmom o Pannu Máriu, Fatimu a mariánske zjavenia. Dolan vedel všetko o Fatime. A potvrdil mi, že o nej vedel aj Reagan.
"On vedel, čo bola Fatima," povedal mi Dolan. "Fatima bola dlho súčasťou antikomunistického hnutia. Hnutie Fatimy bolo niečím, o čom by vedel. A taktiež prezident mal túto silnú mystickú stránku."
Skutočne, Reagan mal silnú mystickú stránku, ktorá zahŕňala vysokú úctu k matke Ježiša Krista. Okrem toho mal Reagan katolíckeho otca a zbožného katolíckeho brata a švagrinú, pričom obaja z nich boli dennými praktizujúcimi a virulentnými antikomunistami, dobre si vedomí o Panne Márii z Fatimy. Reagan bol obklopený takýmito katolíkmi aj vo svojom štábe - od ľudí ako Bill Casey po Billa Clarka. Ak by to všetko nestačilo, Reagan by sa dopočul o Fatime dokonca aj v Hollywoode, kde bol totiž prezidentom združenia Screen Actors Guild, keď sa natáčal významný film o zjaveniach. (Reagan bol kariérou herec. Editor)
V každom prípade existovali verejné dôkazy o tom, že Reagan vedel o Fatime, nepochybne zrejmé v tejto reči z mája 1985, s pozoruhodným vyhlásením, ktoré na okamih šokovalo portugalských poslancov, keď počúvali preklad slov prezidenta. Táto pasáž prišla uprostred myšlienok amerického prezidenta o Jánovi Pavlovi II. Reagan povedal:
Ľudské bytosti nie sú len ďalšou súčasťou hmotného vesmíru, len obyčajnými zväzkami atómov. Veríme v ďalšiu dimenziu - v duchovnú stránku človeka. Našli sme transcendentný zdroj našich nárokov na ľudskú slobodu, náš návrh, že neodňateľné práva pochádzajú od niekoho väčšieho než my.
Nikto neurobil viac, aby pripomenul svetu pravdu o ľudskej dôstojnosti, ako aj pravdu, že mier a spravodlivosť začína u každého z nás, než špeciálny človek, ktorý prišiel do Portugalska pár rokov po strašnom pokuse pripraviť ho o život. Prišiel sem do Fatimy, miesta vašej veľkej náboženskej svätyne, naplniť svoju osobitnú oddanosť Panne Márii, prosiť o odpustenie a súcit medzi ľuďmi, modliť sa za mier a uznanie ľudskej dôstojnosti po celom svete.
Keď som sa pred rokom stretol s pápežom Jánom Pavlom II. na Aljaške, poďakoval som sa mu za jeho život a jeho apoštolát. A odvážil som sa mu navrhnúť príklady mužov, akým je sám, a kdekoľvek v modlitbách prostých ľudí, jednoduchých ľudí ako fatimských detí; tam sídli viac sily ako vo všetkých veľkých armádach a štátnikoch sveta.
Prvý a posledný krát (verejne) počas jeho prezidentstva, Reagan spomenul Pannu Máriu a fatimské deti. V silnom vyhlásení, ktoré si zaslúži chvíľku na zamyslenie, prezident Spojených štátov povedal, že v modlitbách fatimských detí sídli "viac sily" než vo všetkých veľkých armádach a štátnikoch sveta. On vedel o výnimočnej návšteve Jána Pavla II. vo Fatime, potom čo sa zotavil po streľbe Aliho Agcu, keď následne umiestnil guľku do koruny sochy Panny Márie. Vedel o návšteve pápeža vo "veľkej náboženskej svätyni", kde naplnil "svoju osobitnú oddanosť Panne Márii."
Keď prezident Reagan vyslovil v parlamente slovo "Fatima", nasledovala pauza, zatiaľ čo užasnutí poslanci čakali na svoj preklad, aby sa uistili o tom, čo práve počuli. Keď dorazili príslušné slová v ich jazyku, nasledovalo mohutné tlieskanie. To nebolo to, čo očakávali od hlavy štátu, že im bude adresovať na formálnom zasadnutí, a najmä nie od amerického protestantského prezidenta.
Pokiaľ ide o Reagana, to čo povedal, mu nepochybne spôsobilo radosť. Vychutnal si tieto odvážne chvíle, keď takéto kontroverzné, ale dojímavé vyhlásenie pravdy opustilo jeho pery. "Vedel som, že sa mu bude páčiť a že ho použije," povedal Dolan o riadku, ktorý vložil pre svojho šéfa. "Proste vedel. Veľmi, veľmi odvážne."
Ako sa mohlo stať, že to vtedy média nezachytili? No, po prvé to bola 10-dňová Reaganova cesta Európou, počas ktorej došlo k bitburgskej kontroverzii. To bola skoro jediná vec, o ktorú sa médiá zaujímali. A veľmi málo zdrojov, ktoré zaznamenali Reaganov portugalský príhovor - ako napríklad New York Times (hoci len zťažka) - neuviedli žiadnu zmienku o Fatime. Liberálnym médiám boli ukradnuté nejaké hlúpe veci o zjaveniach Panny Márie, ktoré sa stali trom príliš zbožným pastierskym deťom.
V tomto príbehu ide oveľa viac, a pre osvetlenie Reaganovho záujmu o Fatimu - znova musím povedať, že je toho príliš veľa, aby sme to tu obsiahli.
Ale pre katolíkov, uprostred stého výročia prvého zjavenia Panny Márie vo Fatime, bude veľmi fascinujúce dozvedieť sa, že nielen ľudia podobní svojmu vernému pápežovi Jánovi Pavlovi II. sa očividne zaujímali o Fatimu, ale takisto to bolo v prípade pápežovho dôležitého partnera v časoch studenej vojny, Ronalda Reagana. A boli to oni dvaja, ktorí sa v 80. rokoch spojili v boji proti beštii - proti samotnej komunistickej hrozbe, pred ktorou v roku 1917 varovala svet Panna Mária Fatimská. Aj oni chceli rozdrviť hlavu tohto hada. A napokon zvíťazili.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.