7. mája 2012 (HLIWorldWatch.org) - Poznáte nejakého Japonca? Ak áno, radšej sa mu rýchlo dobre prizrite, pretože je to ohrozený druh.
Podľa OSN je každú hodinu vo dne v noci o tridsať Japoncov menej na svete. Na konci tohto roka ich bude o 200 000 menej a v roku 2050 stratia skoro štvrtinu svojej populácie.
Toto je život krajiny, ktorá sa tak nadšene otvorila materializmu a kultúre smrti.
Japonsko je neoceniteľné demografické laboratórium, pretože v jeho prípade ide o prakticky uzatvorený systém skoro bez nejakej emigrácie či imigrácie. Jeho 99 % etnicky homogénne obyvateľstvo nám dáva zriedkavý pohľad na budúcnosť celého sveta.
Problém je jednoduchý: Japonky prakticky prestali mať deti.
Čistá miera reprodukcie je počet detí, ktoré musí mať každá žena, aby národ mal stabilnú populáciu. Pre vyspelý národ ako Japonsko je to 2,1 dieťaťa na ženu. Avšak populácia Japonska je prvá na svete, ktorá sa dostala hlboko pod pôrodnosť potrebnú pre takúto reprodukciu už pred pol storočím (v roku 1960) a jej úplná pôrodnosť je veľmi nízka. Teraz dosahuje prekvapivých 1,1 dieťaťa na ženu (polovicu potrebnú pre zachovanie národa) a do roku 2050 klesne na 0,6 dieťaťa na ženu.
Keď ženy nemajú deti, výsledok je neodvratný – populácia národa na krátko stúpne a potom klesne. Japonská populácia dovŕšila maximum 126,5 miliónov pred dvoma rokmi a teraz ich je o milión menej. Tento trend sa bude zrýchľovať, kým národ nestratí za rok 
milión obyvateľov.
Klesajúca natalita nie je sama o sebe vážny problém ak stály prúd imigrantov pomáha nahradiť mladšie vekové skupiny, ktoré sa nedopĺňajú. Toto je momentálne prípad Singapuru. Avšak Japonsko vždy bolo extrémne neochotné dovoliť cudzincom žiť vnútri svojich hraníc a je pre nich skoro nemožné žiť a pracovať inde. Menej ako jedno percento cudzincov, ktorí si želajú žiť v Japonsku, prejde povinnými skúškami o vedomosti jazyka.
Výsledkom je, že Japonsko je hrozne scvrknuté na oboch koncoch vekového spektra. Čísla sú neúprosné v ich desivej jednoduchosti:
1. Počet japonských detí pod 15 rokov klesol za posledných 30 rokov z 24% populácie na dnešných 13%. Japonsko má teraz menej detí ako malo pred storočím, z veľkej časti pre 40 miliónov potratov (odkedy bol v roku 1949 tento zákrok legalizovaný podľa Eugenického ochranného zákona). Pre veľký tlak vlády na ženy, aby ako odpoveď na ekonomický pokles pracovali, až 70% slobodných Japoniek hovorí, že sa nechce vydávať. Japonská mentalita „najprv práca“ vidí dieťa ako rozhodnutie ukončiť kariéru.
2. Počet ľudí nad 65 rokov vzrástol za posledných 60 rokov z iba 5 percent populácie v roku 1952 na dnešných 23% a očakáva sa, že v roku 2050 narastie na 43%. Japonsko je momentálne najstarší národ na svete s priemerným vekom 45 rokov, ktorý v roku 2050 stúpne na neuveriteľných 60 rokov.
3. Preto má Japonsko najväčšie percento ľudí nad 65 rokov zo všetkých národov na svete a najnižšie percento detí pod 15 rokov na svete.
Kombinácia zmenšujúcej sa mladej generácie a zväčšujúcej sa staršej generácie má nevyhnutne rozsiahle ekonomické dôsledky.
Po prvé, predovšetkým je čoraz menej pracujúcich pre čoraz viac dôchodcov. V roku 1950 boli 10-ti japonskí pracujúci na každého dôchodcu. Teraz je 2,5 pracujúcich na každého dôchodcu, kde v porovnaní napr. s Čínou je tento pomer 8:1. Do roku 2050 bude každý japonský pracujúci na jedného dôchodcu, čo bude najnižší pomer pracujúci : dôchodca na svete.
Obrátená japonská populačná pyramída (viac starých ako mladých) tiež znamená viac dôchodkov a viac nákladov na zdravotnú starostlivosť. Generácia baby boomu ide teraz do dôchodku a do roku 2025 70 % vládnych nákladov pôjde na splácanie dlhu a financovanie sociálneho zabezpečenia.
Menej mladých ľudí na druhom konci spektra znamená menej pracujúcich, čo znamená menej odvádzaných daní pre vládu. Viac výdavkov plus menej daňových príjmov znamená rast verejného dlhu.
Ľudia znepokojení pre ekonomiku odkladajú sobáš a deti, a tak akoby demografická negatívna spätná väzba alebo začarovaný kruh pokračuje.
Pred rokom 1995 sa japonská vláda pokúsila o čokoľvek, aby mali ženy viac detí vrátane veľmi zvýšených detských prídavkov, ale bez výsledku. V roku 2006 „v roku psa“ bývalý premiér Junichiro Koizumi povedal, že „pes vytvorí veľa mláďat a keď sa tak stane, bolesť z práce bude ľahko znesiteľná.“ Vláda dokonca platí za tzv. „rýchle rande“ (speed dating). Ale keď si raz ľudia na niečo zvyknú a desiatky rokov vám vláda hovorí, že deti sú záťaž, že sú v rozpore s vašimi túžbami a potrebami, a že sú zlé pre životné prostredie, národ je odsúdený na zánik. Žiaden národ v histórii sa nezotavil z čistej miery reprodukcie takej nízkej ako má teraz Japonsko.
Lekcia pre život
Čo sa môžeme naučiť z pomaly gradujúcej japonskej katastrofy?
Tak ako je Japonsko uzavretý systém, tak je aj svet. Podobne ako sa japonská populácia ustálila a začala klesať, podobne začne klesať aj svetová populácia a veľmi skoro. Toto bude viesť ku gigantickým ekonomickým následkom a ľudskému utrpeniu doteraz nikdy nepoznaného rozsahu.
Napriek tomu kartel kontroly populácie stále vykonáva potraty, sterilizuje a odporúča antikoncepciu pre ľudí na celom svete v takej miere, ako je to len možné.
Demografické trendy po celom svete majú hybnosť supertankerov. Svetová čistá miera reprodukcie dosiahne hodnotu potrebnú pre reprodukciu za dva roky. Jej populácia bude na vrchole iba tri desaťročia a potom začne klesať.
Je načase ukončiť programy na kontrolu populácie a podporovať väčšie rodiny.
Dr. Brian Clowes je riaditeľ výskumu pre Human Life International (HLI).