BRIGHTON, 17. Septembra 2012 (LifeSiteNews.com) – Pokuty pre prolife účastníkov počas kampane v Brightone boli zrušené. Účastníci boli takouto sankciou potrestaní za „verejnú urážku”, pretože ukazovali obrázky potratených detí pred miestnou pobočkou Britskej poradenskej služby pre tehotné, jedným z najrušnejších potratových zariadení v Británii.
Andrew Stephenson, riaditeľ prolife organizácie Potrat 67, ktorá kampaň organizovala, povedal LifeSiteNews.com, že dúfa, že rozhodnutie magistrátneho súdu v Brightone znamená, že ich prolife kampaň, ktorá sa šíri po celom Anglicku, bude teraz schopná fungovať bez neustáleho strachu pred obťažovaním políciou. Tej totiž doteraz museli účastníci čeliť.
„Celý čas hovoríme, že polícia má nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu v našej krajine. Dúfame teda, že toto rozhodnutie súdu bude mať nepriaznivý vplyv na políciu.”
Hoci sa v Británii zakladá čoraz viac organizácií, ktoré chcú používať veľmi efektívne plagáty a bannery vo svojej prolife práci, konanie polície v júni 2011, keď boli Stephenson a jeho kolegyňa Kathryn Sloane zatknutí podľa odseku 5 Zákona o verejnom poriadku, vytvorilo atmosféru nepokoja.
„Problém je, že doteraz bolo nepredvídateľné, či budeme s našimi billboardmi schopní pokračovať alebo nie. Fakt, že by tieto bannery mohli byť odobrané a ľudia zatknutí, určite bránil ľuďom prístupu k informáciám,” povedal Stephenson.
„Ale dnes prevládol zdravý rozum. Boli sme veľmi silný prípad. Preto bolo pre sudcu veľmi zložité urobiť niečo iné ako prípad zamietnuť.”
Prípad vyvolal veľký verejný záujem. Keď boli pokuty proti Kathryn Sloane v piatok zamietnuté, príbeh sa šíril vo vysielaní večerných správ BBC z juhovýchodu. Rozhodnutie o zrušení pokút bolo opäť správou číslo jeden. Napriek svojmu demonštrovanému propotratovému predsudku BBC zdôraznilo dôležitosť prípadu ako prípad testovania slobody prejavu uprostred napätej politickej atmosféry, kde sa čoraz viac kresťanov sťažuje, že sú utláčaní.
Stephenson sa vyjadril: „Máme pocit krivdy, keď polícia verí, že má moc zastaviť odkaz, ktorý je pravdivý, ak sa niekomu nepáči. Akoby si mysleli, že ak osoba A nemá rada osobu B, potom sa osoba A má len posťažovať polícii a je to vyriešené.” Ako sám povedal, tento prípad ukázal to, čo sa deje priamo pred našimi očami.
Prolife aktivisti hovoria, že zatknutie a súdne konania možno paradoxne skutočne zdôraznili potrebu demonštrácií, ktoré ukazujú pravdu o podstate potratu. Stephenson pre LifeSiteNews povedal, že použitie fotografií, kontroverzných dokonca aj v rámci prolife hnutia, sa môže teraz ukázať vďaka súdnym dokumentom ako efektívny prostriedok pre verejné vzdelávanie. Samotné fotky sú jednoznačne pravdivé.
„To, čo sa obžaloba snažila dokázať," povedal, „bolo niečo nedokázateľné. Že fotografia potrateného dieťaťa môže byť urážlivá alebo nemiestna. Pravdivá fotografia nemôže byť urážlivá.”
Citoval tiež svedectvo jedného zo svedkov obžaloby, Roberta Wyatta. Ten sa vyjadril, že keď so ženou prišli do zariadenia Britskej poradenskej služby pre tehotné, nebolo im nijaké ponúknuté poradenstvo, napriek tvrdeniam organizácie. Wyatt svedčil, že považoval obrázky na plagátoch za „urážlivé". Nemal však poňatia, čo to boli za obrázky.
Kým Britská poradenská služba pre tehotné naďalej tvrdí, že ponúka úplné informácie o vývoji plodu a všetkých lekárskych aspektoch potratu, Wyatt potvrdil, že mu neponúkli žiadne poradenstvo. Myslel si, že fotografie prolife aktivistov boli obrázkami oveľa starších detí. Obrázky na fotkách jasne ukazujú ruky, nohy a črty tváre, aj keď plagáty ako zvyčajne ukazujú len fotografie potratov v rannom období, obyčajne pred 12. gestačným týždňom.
„Myslel, že tam nemohli byť črty tváre. Že to muselo byť oveľa staršie dieťa,” povedal Stephenson. „Potom bol podrobený krížovému výsluchu, kde sa ho spýtali: Dostali ste poradenstvo? Pretože ak áno, potom bol vedený k tomu, aby veril, že 11-týždňové dieťa je v skutočnosti šesťmesačné dieťa."
„Ale ukázalo sa, že v pred potratom v Britskej poradenskej službe pre tehotné nedostali úplne žiadne poradenstvo. Ani im nebolo odpovedané na otázky.”
„Tento rozhovor," povedal Stephenson, „určite dal význam tomu, prečo sme tam. Ukazujeme jedno veľké nedorozumenie o tehotenstve a odhaľujeme, ako veľmi potratový priemysel skrýva fakty.”
V západnom svete sú tieto obrázky, ktoré spopularizovala veľmi dobre zorganizovaná Kampaň na upovedomenie o genocíde, dôvodom pre vzrušenú polemiku. V mnohých prolife kruhoch sú považované za drsné a desivé, a preto kontraproduktívne. Ale ľudia, ktorí ich používajú, hovoria, že videli skoro zázračné výsledky. Ukázali pravdu o potrate spôsobom, ktorý nikto nemôže poprieť.
„Ľudia hovoria, že sú zavádzajúce a chybné. Tvrdia, že pre ženy potrat je posledná možnosť a dlho a hlboko o ňom premýšľali. Ale pravdou je, že nemajú žiadne skutočné informácie,” povedal Stephenson.
„Toto znamená, že sú zraniteľné kvôli klamstvám potratového priemyslu. Istým spôsobom je naša práca jednoducho o ochrane zákazníka. O úplnom prezradení informácií ženám, aby mohli urobiť pravdivo informované rozhodnutie.”
Stephenson a mnohí mladí nadšenci Kampane na upovedomenie o genocíde hovoria, že obrázky patria priamo tam, kde ich môžu vidieť ženy, ktoré rozmýšľajú o potrate.
„Veríme, že pred potratovou klinikou je najvhodnejšie miesto pre kampaň. Sme tam, pretože toto je miesto, kde sa stále zabíja. Sme tam, aby sme umožnili ženám prístup k faktom. Pomôcť im urobiť lepšie rozhodnutie.”
„Cítime zadosťučinenie a potešenie, že bola vykonaná spravodlivosť. Ale toto je trochu slabá útecha pre nenarodené deti zabíjané po celý čas, keď nám bolo bránené obrázky ukazovať.”
LifeSiteNews.com tiež hovorilo s Greggom Cunninghamom, Američanom, ktorý priletel do Británie, aby svedčil v mene Potratu 67. Cunningham pravcoval na Kampaň na upovedomenie o genocíde v 90.-tych rokoch, ktorá sa odvtedy šírila v USA a Kanade, a teraz aj v Británii a Írsku. Počas tejto práce Cunningham čelil tomu najrôznejšiemu odporu.
Cunningham sa pre LifeSiteNews vyjadril, že tento prípad v Británii je medzníkom pre prolife hnutie.
„Pomáhal som navrhnúť obhajobu pre Potrat 67, pretože v USA sa tieto druhy prípadov súdili po celé desaťročia. A aj keď toto bol len zmierovací súd, vysiela mocný odkaz polícii po celom Anglicku. Ak sú naši ľudia zatknutí, jednoducho im ukážeme dôkaz.”
Ohľadom ďalšieho hroziaceho súdneho sporu s iným potratovým gigantom, Marie Stopes International, ktorí bojujú proti krízovému centru pre tehotné, kde sa ponúkajú informácie o potrate, sa Cunningham vyjadril, že dúfa v prerušenie ich činnosti ako výsledok tohto súdneho sporu.
„Určite dúfam, že krízové centrá pre tehotné sa budú brániť, a my im v tomto súdnom prípade radi pomôžeme brániť sa.”
Porovnal tiež taktiku potratového a tabakového priemyslu, keď bol tabakový priemysel konfrontovaný štúdiami, ktoré ukazovali, že cigarety spôsobujú rakovinu pľúc. Na konci procesu donútili tabakový priemysel vydať ich dokumenty, ktoré ukazujú, že skrývali fakty.
„Paralely sú veľmi silné. Máme potratový priemysel útočiaci na validitu a metodológiu štúdií, ktoré poukazujú na spojenie medzi rakovinou prsníka a potratom. Je to vždy veľká časť stratégie týchto veľkých priemyslov.
V priebehu vývoja obrany Potrat 67 Cunningham zistil, že Národná zdravotná služba formálne požaduje, aby pacienti dostali úplné informácie o rizikách lekárskych procedúr, dokonca aj keď ich pacient nechce počuť.
„Hovoria, že je neetické nedať tú informáciu napriek pacientovým námietkam. Že to je podmienka informovaného súhlasu. Ale potratový priemysel sa snaží tieto podstatné zdravotné informácie zatlačiť a odopierať," povedal.
„Je to tá istá taktika každého silného priemyslu. Snažia sa potlačiť nesúhlas, rozdrviť odpor a ukončiť diskusiu o blahu žien.“
„Je to nevhodné a manipulatívne. Chceme dať ženám práva. Tieto krízové centrá pre tehotné a prolife organizácie sú o právach žien na pravdivé informácie."