Arcibiskup Bezák má na Slovensku podporu médií. Vnímajú ho ako otvoreného a moderného. Benedikt XVI. ho však odvolal pre zlé hospodárenie s majetkom diecézy a pre nevernosť doktríne a disciplíne.
Rím, 20. September 2012 – Koncom jari sa článok na stránke chiesa.espressonline.it zaoberal mnohými prípadmi biskupov, ktorých Vatikán požiadal, aby odstúpili zo svojej funkcie pre neschopnosť plniť úlohy vyplývajúce z ich funkcie alebo, v prípade odmietnutia odstúpiť, boli „uvoľnení“ z funkcie osobne pápežom:
> Vatikánsky denník / „Kto je kto“ spomedzi zosadených biskupov
Len niekoľko dní po zverejnení článku vyšiel na Slovensku najavo ďalší prípad tohto druhu.
Správy sú zo strohého vatikánskeho vyhlásenia z 2. júla:
„Pápež odvolal z pastoračného riadenia trnavskej arcidiecézy SE Mons. Róberta Bezáka, C.SS.R.“.
Arcibiskup, 52-ročný redemptorista odišiel zo svojej funkcie a tiež bol povinný presťahovať sa mimo trnavskú arcidiecézu. Jeho prípad však, zdá sa, zďaleka nie je uzavretý. Zaplavuje slovenské média a rozdeľuje verejnú mienku na katolícku a nekatolícku. Poprední intelektuáli a umelci sa postavili na obranu „biskupa s ľudskou tvárou“, podľa nich nespravodlivo vyhnaného, keď chcel odhaliť nezákonné počínanie svojho predchodcu Jána Sokola. Ten odišiel do dôchodku v roku 2009 po dosiahnutí stanovenej vekovej hranice.
V skutočnosti arcibiskup Sokol okrem toho, že je podozrivý, ako mnohí ďalší, zo spolupráce s tajnou službou predchádzajúceho komunistického režimu, bol vystavený pribúdajúcim obvineniam týkajúcim sa správy arcidiecéznych účtov, ktoré zriadil pod svojím menom a s ktorými mohol disponovať len on.
Išlo o veľké sumy, niekoľko miliónov eur pochádzajúcich z reštitúcií cirkevného majetku, ktorý bol predtým skonfiškovaný komunistickým režimom, z darov bohatých Slovákov žijúcich v USA alebo v iných krajinách a z výnosov finančných investícií v zahraničí.
Generálny prokurátor na Slovensku sa už zaoberá prípadom pre podozrenia z podvodu. Hneď, ako bol Bezák vymenovaný za arcibiskupa, sám ostro vystupoval proti predchodcovmu riadeniu arcidiecézy, čo vyústilo až do svedectva proti nemu v roku 2010 v súdnom konaní medzi Sokolom a časopisom „Týždeň“, ktorý zverejnil dôverné informácie o správe arcidiecézy.
Bezák informoval nunciatúru na Slovensku a Štátny sekretariát Svätej stolice o svojom presvedčení, že Sokol sa dopustil trestných činov. Zároveň žiadal apoštolskú vizitáciu arcidiecézy.
Dostal však opak toho, čo očakával.
Mario Giordana, nuncius v Bratislave, prípad prešetril a uzavrel s tým, že arcibiskup Sokol si osobne nič neprivlastnil. Konal ako mnoho ďalších arcibiskupov v predchádzajúcom sovietskom impériu, ktorí nedôverovali novým vedúcim triedam. Z obáv pred ďalšími konfiškáciami a obťažovaním uložili majetok arcidiecézy a zahraničné dary pod svojím vlastným menom na čo najviac „chránené“ účty, ako napríklad na Inštitúte pre skutky zbožnosti, teda do Vatikánskej banky. V každom prípade, v súčasnosti už vatikánske úrady nepovažujú takéto správanie v politickom kontexte, ktorý bol stabilizovaný, za oprávnené.
Pokiaľ ide o apoštolskú vizitáciu, konala sa v druhej polovici januára 2012. Ale obrátila sa proti Bezákovi. Kvôli jeho vlastným administratívnym priestupkom a pre porušenie doktrinálnych a disciplinárnych pravidiel.
Apoštolská vizitácia bola nariadená v Ríme Kongregáciou pre klérus, ktorú vedie kardinál Mauro Piacenzo.
Vykonaním inšpekcie bol poverený litoměrický biskup Ján Baxant zo susednej Českej republiky.
Počas jedného týždňa biskup vypočul všetkých slovenských biskupov a mnoho ďalších náboženských aj laických svedkov.
Podľa záverečnej správy z vizitácie Bezák najprv prepustil všetkých administratívnych zamestnancov arcidiecézy, ktorí pracovali v úrade jeho predchodcu a následne previedol hmotné diecézne portfólio na dve obchodné spoločnosti – Ninett a Hanalex. Tie boli založené a riadené jeho dvomi priateľmi - Ondrejom Studencom a Annou Huščavovou, ktorí boli zodpovední za nedbalé riadenie majetku v susednej banskobystrickej diecéze, kde Bezák pôsobil ako kňaz pred povýšením na trnavského arcibiskupa.
V skutočnosti za niekoľko mesiacov riadenia, do skončenia poskytovania služieb pre arcidiecézu, tieto dve spoločnosti naakumulovali voči arcidiecéze dlh takmer 600 000 eur za nesplatené pôžičky a neuložené výnosy. Dlh, ktorý Vatikán vidí ako „nenávratný“.
Nie menej závažné sú doktrinálne a disciplinárne pochybenia, ktoré vatikánske úrady zistili u arcibiskupa Bezáka.
Po prerušení vzťahov so svojím vlastným pomocným biskupom a zbavení funkcií všetkých pastoračných riaditeľov zdedených po Sokolovi - generálneho vikára, kancelára, súdneho vikára, pokladníka, dekana - arcibiskup Bezák, podľa domnienok, zveril „zodpovedné pozície nehodným kňazom, niektorým z iných diecéz, v ktorých žijú v otvorenej nemorálnosti a porušujú disciplínu“ -homosexualita a konkubinát.
A nielen to. Bezák sa, podľa vatikánskych úradov, odlišoval „v bezohľadnej nedostatočnosti dodržiavania liturgických noriem, v podpore myšlienok protirečiacim katolíckej doktríne dôsledne vyučovanej posvätným magistériom, najmä pokiaľ ide o nerozlučiteľnosť manželstva, eutanáziu a vysvätenia za kňaza, s takmer žiadnym rešpektom voči pápežovi“.
Nehovoriac o jeho „verejnom vysmievaní sa duchovenstvu v administratívnych šatách“ a „nosení nevhodného sekulárneho oblečenia, a to dokonca aj pri oficiálnych príležitostiach ako návštevy farností za účelom udelenia sviatosti birmovania“.
Bezák sa opakovane sťažoval, že vatikánske úrady ho neinformovali o skutočných obvineniach, ktoré boli proti nemu vznesené a že nemal možnosť vysvetliť svoje dôvody vedúcim predstaviteľom Rímskej kúrie a pápežovi. Preto odmietol odstúpiť.
V skutočnosti, na záver januárovej apoštolskej vizitácie si ho biskup Baxant opätovne vypočul, oboznámil ho so zhromaždenými obvineniami a požiadal ho o odpoveď.
3. mája mu kardinál Marc Ouellet, prefekt kongregácie biskupov, poslal list s 11 otázkami týkajúcimi sa doktríny a disciplíny. Na ne Bezák odpovedal písomne, veľmi kontroverzným spôsobom.
Bezák mal taktiež pri mnohých príležitostiach možnosť stretnúť sa s nunciom na Slovensku.
Samozrejme, že Vatikán nič z toho nezverejnil. Neurobila tak ani Konferencia biskupov Slovenska, ktorej členovia sa jednomyseľne spojili proti odvolanému arcibiskupovi.
Preto sa Bezák a jeho podporovatelia sťažujú na porušenie práva na obhajobu, tvrdia, že pápež bol „zle informovaný“ alebo dokonca „podvedený“ a na základe prípadu jediného „uvoľnenia“ biskupa spochybňujú riadenie všeobecnej cirkvi.
Benedikt XVI. menoval za apoštolského správcu v Trnave do určenia nového arcibiskupa pomocného biskupa Jána Oroscha.