21. december 2012, (Acton Institute)—Odborníčka Amerického podnikateľského inštitútu Christina Hoff Sommersová napísala v novinách The Atlantic znepokojujúci príbeh o pokusoch stále rastúceho počtu švédskych skupín aktivistov a politických frakcií zmeniť „tradičné“ rodové úlohy.
Je pre katalógy s hračkami diskriminujúce a ponižujúce zobrazovať dievčatá, ako sa hrajú s čajovou súpravou a chlapci s Nerf zbraňami? Švédska regulačná skupina tvrdí, že áno. Reklamný ombudsman (RO) udelil pokarhanie firme Top-Toy, ktorá má licenciu od Toys”R”Us a jednej z najväčších hračkárskych spoločností v Severnej Európe, za ich „zastarané“ reklamy. Prinútili ich zmeniť „obmedzené“ spôsoby. Po tom, čo absolvovali „školenie a poradenstvo“ s expertmi RO, Top-Toy vo svojom vianočnom katalógu pre rok 2012 predstavili rodovú neutralitu. Chlapci sa hrajú s Barbie domom snov a dievčatá so zbraňami a krvavými akčnými postavičkami. Ako vysvetlil ich marketingový riaditeľ: „Už niekoľko rokov zisťujeme, že na švédskom trhu sa diskusia ohľadom pohlaví stala natoľko dôležitou, že sme sa museli prispôsobiť.“
Švédi vedia byť pozoruhodne dôkladní v ich úsilí o rodovú rovnosť. Feministická politická strana pred niekoľkými rokmi navrhla zákon nariaďujúci mužom pri močení sedieť. Cieľom zákona malo byť menej špiny a viac rovnosti. V roku 2004 predsedníčka ľavicovej strany Feminist Council Gudrun Schymanová odporučila tzv. mužskú daň, osobitný poplatok, ktorý by mali platiť muži za všetko nimi spôsobené násilie a ublíženia. Po oslave medzinárodného dňa žien v apríli 2012 Švédi formálne predstavili bezpohlavné zámeno „hen“, ktoré má byť používané namiesto on a ona (han a hon).
Je ľahké smiať sa na takýchto zdanlivo nezmyselných veciach, ale hovoríme tu o skutočnej deformácii vzácnych a citlivých „sŕdc a myslí“. A švédska vláda sa na tom priamo podieľa.
Egalia, nová štátom dotovaná škôlka v Štokholme, horlivo presadzuje úplné vymazanie mužských a ženských rozdielov. V tomto predškolskom zariadení nie sú chlapci a dievčatá, len „priatelia“ a „kamaráti“. Príbehy o dvoch žirafách-samcoch, ktoré si adoptujú opustené krokodílie vajíčka, nahradili klasické rozprávky ako Popoluška a Snehulienka. Švédska strana zelených by chcela, aby sa Egalia stala normou. Navrhli umiestnenie rodových pozorovateľov do všetkých národných škôlok. „Egalia dáva [deťom] jedinečnú možnosť byť tým, kým chcú byť,“ hovorí jeden nadšený učiteľ. (Zrejme je potrebné dodať, že tu nejde o orwellovskú satiru, ani pravičiarsku fantáziu. Táto škôlka skutočne existuje).
Zachytili ste v tom prítomnosť „rodových pozorovateľov“? Nič drakonické na tom nevidia!
Kultúrne dôsledky takýchto „pokrokových“ opatrení sú nespočítateľné a zaslúžia si ďalšiu diskusiu. Kvôli dôležitému ekonomickému ponaučeniu, ktoré z neho vyplýva, som však chcela tento príbeh uviesť na Power Blogu.
Pred dvadsiatimi rokmi Hasbro, hlavný americký výrobca hračiek, testoval domček na hranie, ktorý mal byť predávaný na trhu ako hračka pre chlapcov aj dievčatá. Veľmi skoro vyšlo najavo, že na dievčatá a chlapcov hračka nepôsobila rovnakým spôsobom. Dievčatá obliekali bábiky, dávali im pusy a hrali sa v domčeku. Chlapci katapultovali hračkársky kočiarik pre bábätká zo strechy. Riaditeľ Hasbra prišiel s novým vysvetlením: „Chlapci a dievčatá sa líšia.“
Sommersová v úvode svojho článku popísala tlak, ktorý skupiny vyvíjajú na výrobcov hračiek, aby zmenili svoje reklamy a obsiahli v nich rodovo neutrálnu propagáciu vlastných výrobkov. Tiež poukazuje na to, že hračkárske spoločnosti, z vlastnej vôle, len nedávno preskúmali podobné teritórium. Čo sa však stalo? Žiaden rodič nechcel minúť peniaze na hračky, o ktorých vedel, že jeho synovia a dcéry sa s nimi nebudú hrať.
Veľká spoločnosť Hasbro sa nijako zvlášť nezaoberala kultúrnymi dôsledkami svojich produktov. Mysleli si, že zarobia na vytvorení domu na hranie pre malých chlapcov. Práve otvorený a (široko) slobodný trh tovaru, služieb a nápadov potvrdil, že ich domček na hranie bol nezmyselný nápad.
Možno prichádza ten čas, a možno je už tu, keď spoločnosť natoľko oslabila Stvoriteľom danú jedinečnosť jednotlivých pohlaví, že rastúci trh s neutrálnymi hračkami môže prosperovať vďaka dopytu. To však nie je dosť dobré pre mnohých príslušníkov pokrokového Západu. Snažia sa zmeniť nielen svoje vlastné domáce prostredie, ale tiež prostredie, v ktorom musíte žiť aj vy a vaše deti. Nezaujíma ich, či je niečo ekonomickou katastrofou pre celý národ (pozri Cap-and-Trade), nieto ešte pre jedinú spoločnosť (pravdepodobne riadenú jedným z tých odporných, ktorí patria k 1 % obyvateľstva!).
Stáva sa to ich náboženstvom a hospodárska realita má len malú šancu uspieť tvárou v tvár ich horlivej kampani zmeniť spoločnosť od základov.
R.J.Moeller