30. september 2011 (LifeSiteNews.com) - S blížiacimi sa termínmi viacerých volieb – provinciálnych v Kanade, o post lídra amerických republikánov, prezidentské v USA v roku 2012 a rôzne iné vo svete – je analýza úvah pápeža Benedikta XVI. o tom, ako by mali katolíci voliť, namieste. „Hlas katolíkov“ sa ukázal byť rozhodujúcim faktorom počas viacerých uplynulých volieb, vyskytli sa teda aj rôzne pokusy nasmerovať tento hlas rozličnými smermi.
Počas svojho pontifikátu, a dokonca aj predtým, pápež Benedikt jasne vyjadril, ako by sa mali katolíci zapojiť do politiky, a teda aj ako by mali hlasovať vo voľbách. Počas svojho prejavu adresovaného členom Európskej ľudovej strany v marci 2006 pápež zdôraznil, že „pokiaľ ide o katolícku cirkev, hlavné zameranie“ politickej zainteresovanosti sa pohybuje okolo „nezjednávatelných“ (“non-negotiable”) otázok života, rodiny a rodičovských práv v oblasti výchovy.
„Pokiaľ ide o katolícku Cirkev, hlavné zameranie jej intervencií do oblasti verejnej sféry je ochrana a podpora dôstojnosti osoby a preto vedome priťahuje osobitnú pozornosť na zásady, ktoré sú nemenné,“ vyhlásil.
Zároveň dodal, medzi nimi v súčasnosti zreteľne vyvstávajú tieto nezjednávatelné otázky:
3 nediskutovatelné body pre katolíka:
- 1) ochrana života vo všetkých jeho štádiách, od prvého okamihu počatia, až po prirodzenú smrť
- 2) ochrana prirodzenej rodiny – ako manželstvom založenom na zväzku medzi mužom a ženou – a jej obrana pred pokusmi zrovnoprávniť ju s radikálne odlišnými formami zväzku, ktoré jej v skutočnosti škodia a prispievajú k jej destabilizácii, zakrývajúc osobitý charakter rodiny a jej nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti
- 3) ochrana práva rodičov vychovávať svoje deti.
O rok neskôr pápež v apoštolskej exhortácii Sacramentum Caritatis zopakoval napomenutie týkajúce sa „nezjednávatelných“ hodnôt, ktoré majú byť stredobodom záujmu kresťanov v politike. Za nemenné hodnoty označil „úctu k ľudskému životu, jeho obranu od počatia až po prirodzenú smrť, rodinu založenú na manželstve medzi mužom a ženou, slobodu vychovávať svoje deti a podporu spoločného dobra vo všetkých jeho podobách“.
Jeden z najrozsiahlejších popisov nemenných otázok spísal kardinál Joseph Ratzinger ešte pred svojím povýšením do pontifikátu. V doktrinálnej poznámke z roku 2002 s názvom The Participation of Catholics in Political Life (Účasť katolíkov v politickom živote), schválenej pápežom Jánom Pavlom II., napísal: „Správne formované svedomie kresťana mu nepovoľuje hlasovať za politický program alebo samostatný zákon, ktorý je v rozpore so základným obsahom viery a morálky.“
Vysvetlil to takto:
"Keď politická činnosť naráža na morálne zásady, ktoré neumožňujú výnimku, kompromis alebo odchýlenie sa, záväzok katolíka sa stáva jasnejším a zaťaženým zodpovednosťou. Tvárou v tvár základným a neodňateľným etickým požiadavkám musia kresťania rozoznať, že v stávke je práve podstata morálneho zákona, ktorý sa týka integrálneho dobra človeka.
To je prípad zákonov o potratoch a eutanázii (nesmie sa to zamieňať s rozhodnutím zriecť sa mimoriadnej liečby, čo je morálne legitímne). Takéto zákony musia brániť základné právo na život, od počatia po prirodzenú smrť. Rovnako je nutné pripomenúť povinnosť rešpektovať a chrániť práva ľudského embrya.
Analogicky, chránená musí byť aj rodina, založená na monogamnom manželstve muža a ženy, chránená vo svojej jednote a stabilite, navzdory moderným rozvodovým zákonom: v žiadnom prípade nesmú byť iné formy spolužitia dané na úroveň manželstvu, a ako takým im ani nesmie byť priznané právne uznanie.
To platí aj ohľadom slobody rodičov týkajúcej sa vychovávania svojich detí. Je to neodňateľné právo garantované Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Rovnako je potrebné brať do úvahy ochranu menšín v spoločnosti a oslobodenie od moderných foriem otroctva (napríklad narkománie a prostitúcie).
Okrem toho je tu právo na slobodu vyznania a hospodársky rozvoj, ktorý slúži človeku a spoločnému dobru, s ohľadom na sociálnu spravodlivosť, princípy ľudskej solidarity a subsidiarity, podľa ktorých „musia byť priznané práva všetkým ľuďom, rodinám a organizáciám, ako aj ich praktická realizácia“.
Nakoniec je nutné spomenúť aj otázku mieru. Určité pacifistické a ideologické vízie majú tendenciu občas sekularizovať hodnotu mieru, kým, v iných prípadoch, existuje problém súhrnných etických názorov, ktoré zabúdajú na zložitosť problematiky. Mier je vždy „dielom spravodlivosti a dôsledkom lásky“. Vyžaduje absolútne a radikálne odmietnutie násilia a terorizmu a trvalý a ostražitý záväzok od všetkých politických vodcov."
Pápež Benedikt tiež načrtol rozdiel medzi tým, čo označuje ako „nezjednávatelné“ otázky a ostatnými otázkami s tým, že kým pri niektorých problémoch existuje priestor na legitímny nesúhlas, pri iných nie. Vo svojom prejave v máji 2011 poznamenal: „Nikto nemôže tvrdiť, že hovorí ,oficiálneʻ v mene všetkých veriacich laikov alebo všetkých katolíkov, pokiaľ ide o záležitosti otvorené voľnej diskusii. Na druhej strane, všetci katolíci, vlastne všetci muži a ženy, sú vyzvaní, aby konali s čistým svedomím a úprimným srdcom pri pevnom presadzovaní tých hodnôt, ktoré často označujem za „nemenné“.
Uvedený rozdiel bol ešte zvýraznený v liste kardinála Ratzingera z roku 2004, adresovanom americkým biskupom, ktorí jednajú s katolíckymi politikmi a spoločenstvami. Kardinál Ratzinger tu vyhlásil, že dokonca aj otázky tak dôležité ako vedenie vojny a trest smrti, majú „menšiu morálnu váhu“ než potraty a eutanázia. „Zatiaľ čo Cirkev nabáda civilné orgány, aby usilovali o mier, a nie vojnu, a aby konali taktne a s milosrdenstvom pri ukladaní trestov zločincom, stále môže byť prípustné použiť zbrane za účelom odrazenie agresora alebo uchýliť sa k trestu smrti,“ uviedol. „O vedení vojny a uplatňovaní trestu smrti môže existovať legitímna rozdielnosť v názoroch dokonca aj medzi katolíkmi, avšak nie v prípade potratov a eutanázie,“ dodal.