Ottawa, Ontario, Kanada, 28.2.2011 (LifeSiteNews.com) Počas rokovania v parlamente o sexuálnych prestupkoch voči deťom sa psychológovia vyjadrili, že pedofília je typ „sexuálnej orientácie“, a dá sa prirovnať k homosexualite a heterosexualite. Túto definíciu jeden z členov parlamentu spochybňoval.
Na diskusii sa riešil Bill C-54 - dodatok ku kriminálnemu zákonu, ktorého cieľom je zvýšiť povinný minimálny trest za špecifické sexuálne prečiny voči deťom.
Parlamentná diskusia 14. Februára sa sústredila na povinné minimálne odňatie slobody a na reakcie páchateľov na liečbu. Dr. Vernon Quinsey a Dr. Hubert Van Gijseghem, experti v tejto problematike, boli privolaní ako pozorovatelia a svedkovia.
“Hovoríme o liečbe, alebo liečení trestaných, a domnievame sa, že je každý spokojný, ale tieto dobré správy sú často len ilúziou,” povedal Van Dijseghem, psychológ a profesor University of Montreal na dôchodku.
“Pedofili jednoducho nie sú ľudia, čo sa z času na čas dopustia menšieho priestupku. Ich činy sú skôr zakotvené v niečom, čo je rovnocenné so sexuálnou orientáciou, tak ako sa niekto iný stretáva s heterosexualitou alebo dokonca s homosexualitou,” zdôrazňoval Van Gijseghem.
“Ozajstní pedofili výhradne preferujú deti, čo je to isté ako sexuálna orientácia. Nemôžete zmeniť sexuálnu orientáciu osoby." Dodal však, že “takáto osoba však môže abstinovať.”
Serge Ménard, člen parlamentu, chválil svedkov. Ako sa vyjadril, “pán Van Gijseghem a pán Quinsey poopravili naše chápanie.”
Avšak iný člen parlamentu, Marc Lemay za stranu Bloc Quebecois (frankofónna strana provincie Quebec, pozn. red.) spochybnil teóriu psychiatrov: “Musím priznať, že som na Deň Valentína neočakával diskusiu o tejto zvrátenej forme “lásky”. To predsa nie je láska. Ide skôr o násilie, ovládanie a kontrolu. Mám obavy pán Van Gijseghem, pretože ak sa nemýlim, tvrdíte, že pedofília je sexuálna orientácia.”
“Presne to som povedal,” potvrdil Van Gijseghem.
Lemay pokračoval v myšlienke a ďalej sa pýtal, či to teda môže byť prirovnané k homosexualite.
“Áno, alebo aj k heterosexualite,” odpovedal Van Gijseghem. “Ak by ste napríklad, žili v spoločnosti, kde by bola heterosexualita zakázaná a zavrhnutá, a bolo by vám povedané, že máte ísť na terapiu, aby ste zmenili svoju orientáciu, asi by ste na to povedali, že je to šialenstvo. Inými slovami, ani by vám nenapadlo takéto nariadenie prijať. Túto analógiu som použil na to, aby bolo jasné, že pedofili naozaj nezmenia svoju sexuálnu orientáciu.”
Počas svojej výpovede, Quinsey - emeritný profesor psychológie na Queen’s university povedal, že “sexuálne záujmy pedofilov uprednostňujú predpubertálnu mládež.” “Neexistuje žiadna evidencia,” pokračoval, “že tento druh preferencií sa dá zmeniť cez liečenie alebo hocijakým iným spôsobom.”
“Risk sexuálnych páchateľov sa dá riadiť, dokonca aj risk pedofílie,” doplnil Quinsey. “Nie je potrebné, aby zmenili svoju sexuálnu orientáciu. Musia sa ju s našou pomocou naučiť ovládať.”
“Podľa môjho názoru, spoločnosť a ani nikto tu prítomný neprijme pedofíliu, aj keby to bola sexuálna orientácia,” povedal Lemay. “Pamätám si na čas, ani nie tak dávno, keď sa homosexualita liečila ako choroba. Teraz je už akceptovaná, spoločnosť si na to zvykla…ale neviem si predstaviť, že by sa to isté dalo povedať o pedofílii v 2011. Vravíte mi, že aj keby sme zaviedli päť-ročné minimum na páchateľov, nepomohlo by to v riešení problému. Keď sa dostanú z väzby, znovu sa prehrešia. A to je znepokojujúce.”
Jeden prispievateľ do novín Toronto Sun, Brian Lilley vyjadril svoj šok nad prejavom doktora Van Gijseghema: “čo ma naozaj šokovalo, bol profesor montrealskej univerzity Dr. Hubert Van Gijseghem, ktorý sa ukázal, aby povedal členom parlamentu, že pedofília je sexuálnou orientáciou presne tak ako heterosexualita, alebo homosexualita. Je čas vziať si našu krajinu späť a vykašľať sa na ‘expertov’.”