NEW DELHI, 8. marec, 2011 (LifeSiteNews.com)- Z rozhodnutia Najvyššieho súdu v Indii zvíťazili doktori a zdravotné sestry, ktorí bojovali proti petícii o eutanáziu pre ich pacientku. Autorka petície v nej žiadala o ukončenie života smrtiacou injekciou. Napriek tomuto rozhodnutiu bude zákon v Indii príležitostnú eutanáziu tolerovať, avšak za účasti súdneho konania.
Najvyšší súd v Indii zamietol petíciu podanú novinárkou Pinki Virani o eutanáziu alebo "milosrdnú smrť" pre Arunu Shanbaug, ktorá žije, ako popisuje súd, v "trvaom vegetatívnom stave" celých 37 rokov. Aruna bola sestričkou v Nemocnici Kráľa Edwarda v Mumbai v novembri 1973, kde bola drasticky udusená a zneužitá jedným členom personálu upratovacej služby nemocnicie. Traumatický zážitok jej poškodil mozgový kmeň a krčnú kôru a spôsobil jej niekoľkonásobné poškodenie mozgu a slepotu.
Virani pubikovala prácu o Arune Shanbaug s názvom "Arunino utrpenie". Vyhlasuje v ňom, že bola Aruninou jedinou priateľkou, a požiadala Najvyšší súd, aby ukončil Arunino utrpenie prostredníctvom eutanázie.
Akokoľvek, novinárkina aktivita sa stretla s búrlivým odporom zdravotníckeho personálu Nemocnice Kráľa Edwarda, ktorý vypovedal, že Arune sa celých 37 rokov dostáva vynikajúcje starostlivosti, pričom ani raz nemala preležaniny. Starostlivosť sestričiek o Arunu je tiež zdokumentovaná. V roku 1980 hrozil štrajk zdravotných sestier, keď správca nemocnice navrhol, aby bola Aruna presunutá kvôli uvoľneniu jednej z postelí.
" Sme radi, že Najvyšší súd vyznamenal našu prácu a povinnosť. Vedeli sme, že by nikdy neumožnil vraždu, "povedal Archana Bhushan Jadhav, vedúci správca Nemocnice Kráľa Edwarda, pre denník India Today.
Podľa Indo-ázijskej spravodajskej služby, Najvyšší súd v Indiii zamietol petíciu Viraniinej s tým, že jej vzťah k Arune sa nedal porovnať s tým, aký preukazovali sestričky a doktori, ktorí sa naďalej starajú o postihnutú ženu.
Aruna Shanbaug
Najvýšší súd skutočne vybral Arunin prípad, aby bola starostlivosť o ňu príkladom pre celú Indiu.
"Každá krajina sa môže naučiť význam horlivosti a obetavosti od zdravotníckeho personálu Nemocnice Kráľa Edwarda. Za 38 rokov (ktoré strávila v kóme), nemala Aruna jedinú preležaninu." vyjadril sa súd.
Súd zamietol Viraniinu žiadosť o eutanáziu ako odporujúcu ústave Indie, majúc na pamäti ústavné právo na život k článku 21 " ktoré nezahŕňa právo na smrť". Tiež zamietol jej tvrdenie, že Aruna je mŕtva, ako absurdné, pretože sa nachádza v "trvalom vegetatívnom stave".
Doktor Sanjay Narhari Oak, vedúci Nemocnice Kráľa Edwarda, vysvetľoval súdu: "Dokonca aj keď osoba nie je schopná žiadnej reakcie, ale dokáže si udržať dýchanie a krvný obeh, nikto nemôže povedať, že je mŕtva.
Obyčajný mechanizmus dýchania tak dáva človeku oprávenie na život,"
Deccan Times informovali, že doktor Sanjay Narhari Oak, ktorý silne svedčil proti Aruninej eutanázii hovoril, ako ju miloval celý nemocničný personál, aj nastupujúce zdravotné sestry. Ani raz za tých 37 rokov nikto v nemocnici neuvažoval nad ukončením jej vegetatícneho stavu," povedal a tiež dodal, že Aruna pravdepodobne prekročí 60 rokov svojho života a jedného dňa sa prirodzene ukončí jej život.
Avšak súdnictvo v Indii rozhodlo, že "tolerovanie eutanázie by malo byť za určitých okolností v našej krajine povolené" po prísnom súdnom procese, aby sa zabránilo bezohľadným jednotlivcom zbavovať sa bohatých alebo prekážajúcich príbuzných.
Najvyšší súd rozhodol, že žiadosť o ukončenie života musí byť schválená najvyšším miestnym úradom. Ten vydá stanovisko až na základe vyšetrovacej správy, ktorú vytvorí komisia troch lekárov.
Súd sa však vyjadril, že jeho rozhodnutie bude platiť dovtedy, kým "parlament neurobí zákon k tejto problematike".
Pinki Virani
Vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza: "Za predpokladu, že personál Nemocnice Kráľa Edwarda bude chcieť v budúcnosti zmeniť svoje rozhodnutie, podľa nášho názoru budú musieť požiadať Bombayský najvyšší súd o súhlas na odvolanie o ochrane života."
Alex Schanderberg , prezident Koalície na prevenciu eutanázie, povedal pre LifeSiteNews, že toto rozhodnutie je nejasné, pretože Najvyšší súd zamietol aktívnu eutanáziu, ale otvoril dvere príležitostnej eutanázii tým, že pripustil odstránenie prísunu základnej stravy a tekutín (cez kŕmenie hadičkami) a zastavenie prístrojov udržujúcich životné funkcie.