RÍM – Pápež František vyvolal zvedavosť u mnohých veriacich v jeho exhortácii Evangelii Gaudium z 24. novembra, keď povedal, že národným biskupským konferenciám by mala byť udelená „ skutočná vieroučná autorita“ ako súčasť jeho snahy o reformu pápežstva a decentralizáciu autority v Cirkvi.
Táto myšlienka vyvolala znepokojenie u mnohých katolíkov, vrátane tých, ktorí sú aktívni v boji za život a za rodinu, ktorí vyjadrili pochybnosti nad udelením väčšej autority inštitúciám, ktoré boli v mnohých krajinách použité na to, aby podkopali učenie Cirkvi v súvislosti s problematikou života a rodiny.
K tejto problematike sa vyjadril aj súčasný pápežov prefekt Kongregácie pre náuku viery. Arcibiskup Gerhard Ludwig Müller hovorí, že kým konferencie môžu vykonávať určité vieroučné autority – napríklad v príprave miestnych katechizmov – sú vytvorené na to, aby slúžili jednotlivým biskupom a nikdy nebudú hrať rolu prostredníka medzi biskupom a pápežom.
V rozhovore s talianskym denníkom Corriere della Sera, zverejnenom 22. decembra, arcibiskup Müller povedal, že neexistuje niečo také ako "národné cirkvi" a prezident biskupských konferencií nemôže byť “vicepápežom”.
„Niektorí interpretujú Evangelii Gaudium ako keby Svätý Otec chcel propagovať určitú autonómiu miestnych cirkví a mal tendenciu dištancovať ich od Ríma,“ povedal. „ Ale toto nie je možné. Partikularizmus v podobe centralizmu je kacírstvo. To by bol prvý krok k autocefálii.“
Pápežstvo a rola biskupa sú „ Božím právom, ustanoveným Kristom,“ ale biskupská konferencia, povedal „tak ako v minulosti, aj dnes patria len do cirkevného práva,“ ktoré, ako poznamenal je „ľudský“ výtvor.
„ Predsedovia biskupských konferencií, ak je to dôležité, sú koordinátormi, nič viac, nie sú vicepápežmi!“ skonštatoval. „ Každý biskup má priamy a bezprostredný vzťah s pápežom.“
Decentralizácia moci na konferencie by vytvorila len novú centralizáciu, v ktorej predseda konferencie „ má všetky informácie a biskupi sú zaplavení dokumentmi bez času na prípravu.“
V paragrafe svojej exhortácie, pápež František hovoril o potrebe „ zmeny pápežstva“ a spôsobe, ktorým je pápežský primát vykonávaný. Predovšetkým, povedal, že je potrebné lepšie spracovať „ právnický status biskupských konferencií, ktorý by im udelil konkrétne kompetencie, vrátane skutočnej vieroučnej autority.“
„Nadmerná centralizácia, nie je prospešná, ale skôr komplikuje život Cirkvi a jej misijný dosah,“ dodal.
Avšak biskupské konferencie sú často kritizované za to, že sa stali útočiskom disidentov, alebo, že sú použité, aby sa snažili utíšiť silné biskupské hlasy v mene , kolegiality’ a produkovali vyhlásenia, ktoré sú vágne, mätúce alebo dokonca zavádzajúce.
Jeden z najznámejších príkladov je Winipegské vyhlásenie Kanadskej konferencie katolíckych biskupov z roku 1968, ktoré nesúhlasilo so zákazom antikoncepcie v encyklike Humanae Vitae´s tvrdením, že katolíci môžu používať antikoncepciu s „ čistým svedomím“ za predpokladu, že „sa úprimne snažia“ poslúchať učenie Cirkvi.
Najnovšie, nemecká biskupská konferencia vyvolala kontroverzný spor po tom, čo naznačila, že by umožnila pristupovať k Eucharistii niektorým katolíkom, ktorí znovu uzatvorili manželstvo aj napriek ich stále existujúcemu inému katolíckemu manželstvu.
Mnohí sa obávajú, že zvýšená právomoc konferencií by mohla podkopať úsilie otvorene hovoriacich biskupov v ich diecézach a zvýšila by tak tendenciu biskupov ustúpiť konferencii svoju oprávnenú moc.
V príprave amerických volieb v roku 2008 biskup Joseph Martino, neskôr biskup v Scrantone, bol nútený zasiahnuť, keď skupina liberálnych katolíkov vo farnosti použila vágne komentáre z dokumentu Americkej konferencie katolíckych biskupov Formovanie svedomia veriaceho obyvateľstva, aby ospravedlnila hlasovanie za pro-potratového kandidáta. „Žiadny dokument Americkej konferencie katolíckych biskupov nie je v tejto diecéze relevantný,“ povedal biskup a poznamenal, že on napísal vlastný pastiersky list, v ktorom trval na tom, že katolíci musia voliť pro-life kandidáta.
Snáď najostrejšiu kritiku moderných biskupských konferencií predniesol pápež Benedikt XVI. pred jeho zvolením.
V knihe z roku 1985, The Ratzinger Report, ktorá je rozhovorom s novinárom Vittorom Messorim, kardinál Ratzinger vysvetlil, že zatiaľ, čo sa Druhý vatikánsky koncil snažil obnoviť funkciu jednotlivých biskupov, v praxi došlo v pokoncilovom období k zníženiu ich úlohy, v dôsledku zvýšeného dôrazu na konferencie.
„ Rozhodujúci nový dôraz na funkciu biskupov je v skutočnosti potlačený alebo skutočne hrozí, že bude udusený vsadením biskupov do biskupských konferencií, ktoré sú stále viac organizované a často obťažené byrokratickými štruktúrami,“ povedal.
V odozve Müllerovej pripomienky, že konferencie sú ľudského pôvodu, kardinál Ratzinger povedal, že „nemajú žiadne teologické základy, nepatria k štruktúram Cirkvi akú chcel Kristus, aby tieto štruktúry nemohli byť odstránené; majú len praktickú, konkrétnu funkciu.“
„ Žiadna biskupská konferencia ako táka, nemá učiteľské poslane: jej dokumenty samotné nemajú váhu, iba ak s dovolením udeleným jednotlivými biskupmi,“ dodal kardinál Ratzinger.
Do akej miery Müllerov pohľad odráža pohľad pápeža Františka a do akej miery ovplyvní diskusiu v budúcnosti je nejasné.
Prefekt sa vyjadril podobne koncom septembra, pár dní po tom, čo pápež František potvrdil jeho pozíciu.
Biskupským konferenciám chýba „ učiteľská kompetencia nad rámec právomocí jednotlivých biskupov,“ povedal podľa The Tablet. „Oni nie sú treťou autoritou medzi pápežom a biskupmi. Takže si nemyslím, že budeme svedkami nejakej federalistickej reformy podobnej tej vo Federálnej Republike [Nemecka], kde kľúčové kompetencie sú prenášané z ústredného orgánu štátnej správy na jednotlivé orgány. Toto nie je spôsob, akým je ustanovená Cirkev! “