BELEHRAD - Rada Európy vydala list, v ktorom znovu odsudzuje konanie srbskej vlády, ktorá sa postavila proti demonštrácii „Gay Pride,“ plánovanej na 28. september. Verejná mienka v krajine, ktorá je z 85 percent pravoslávna, naďalej ostáva silne naladená proti homosexuálnej agende.
Európsky komisár pre ľudské práva, Nils Muiznieks, zaslal list homosexualistickým organizátorom, v ktorom uviedol, že vláda potláča ich „slobodu vyjadrovania a pokojného zhromažďovania.“ V liste rovnako Muiznieks vyjadril svoje pochybnosti o tom, že by tu jestvovalo „skutočné nebezpečenstvo neporiadku, ktorému by nemohlo byť zabránené rozumnými a patričnými opatreniami.“ Európsky dohovor o ľudských právach, ktorého signatárom je aj Srbsko, totiž zahŕňa ustanovenia, ktoré umožňujú vláde obmedziť zhromažďovanie, ak existuje hrozba pre „verejnú bezpečnosť“ alebo „kvôli zabráneniu neporiadku alebo zločinu.“
Pochody a demonštrácie homosexualistických aktivistov sú v tejto balkánskej krajine zakázané od roku 2010, kedy vyvolali pouličné násilie medzi odhadovanými 1 000 homosexuálmi a ich podporovateľmi a asi 6 000 protidemonštrantmi. Demonštrácia v roku 2010 bola navyše prvá, ktorá bola znovu povolená od roku 2001, keďže existovali podobné obavy z potencionálneho násilia.
V júli tohto roku sa protidemonštranti opäť dostali do potýčky s homosexuálnymi pochodujúcimi a políciou, na prvom pochode Gay Pride v susednej Čiernej Hore, ďalšej krajine bývalej juhoslovanskej republiky.
Hovorca srbskej ambasády v Bruseli povedal pre Euobserver, že toto rozhodnutie „nie je zamerané na poškodenie a popretie kohokoľvek občianských práv a slobôd, ale bolo urobené, aby chránilo bezpečnosť obyvateľov Belehradu a zabránilo možným potýčkám a nepokojom.“
Keďže je Srbsko v strede kľúčových diskusií o členstve v Európskej Únii, 15 západných krajín a EÚ pokračuje v tlaku na srbskú vládu, aby zrušila tento zákaz. Aj keď túto tému hovorca EÚ bagatelizoval, v dokumente Európskej komisie „Srbsko: správa o postupe v roku 2012“ špecifikovala srbské zrušenie demonštrácie ako oblasť záujmu pri zvažovaní spôsobilosti krajiny na členstvo v EÚ.
Hovorca tejto skupiny, holandský veľvyslanec v Srbsku, Laurent Stokvis vydal vyhlásenie, v ktorom naliehal na „ukončenie beztrestnosti, s ktorou niektoré skupiny boli schopné narušiť pochod Pride, čím prispeli k zamietnutiu povolení pre pochody Pride v minulých rokoch, alebo sa účastníkom vyhrážali fyzickým násilím.“
Srbská vláda citovala násilné strety počas pochodu Gay Pride v roku 2001 ako dôvod zákazu, rovnako ale aj protesty proti vystavovaniu pseudoumenia zobrazujúceho Ježiša Krista na spôsob „LGBT.“ Vláda takisto zrušila iné podujatia, ktoré sa netýkali homosexuality z dôvodov obáv pred násilnosťami.
Minulý rok Peter Stano (Česko), úradník z komisie pre rozšírenie EÚ, nazval propagáciu „LGBT práv“ jedným zo „zásadných pilierov európskeho projektu.“
Aj keď spätné reakcie zo západných krajín, voči ruskému zákazu homosexuálnej propagácie, sú stále intenzívnejšie, aj mnoho z balkánskych, východoeurópskych a bývalých krajín sovietského bloku tlačí proti nárastu ľavicou podporovaného medzinárodného homosexuálneho hnutia. Srbsko, rovnako ako mnoho krajín, zostáva skeptické voči homosexuálnemu hnutiu, a preto je už mnoho rokov vystavené intenzívnemu tlaku zo strany medzinárodných organizácií, aby zvýšilo oficiálnu akceptáciu.
V roku 2008 Rada Európy prijala rezolúciu, ktorou zvýšila tlak na implementáciu „LGBT“ cieľov v členských štátoch EÚ, ktoré si ponechávajú tradičné definície manželstva, rodiny a „pohlavia.“ Komisia ministrov Rady Európy povedala, že sa viac práce musí zamerať na „posilnenú ... činnosť proti diskriminácii,“ osobitne v oblastiach „manželských a nemanželských partnerstiev a spolužitia“ v členských štátoch, ktoré ešte neimplementovali právne uznanie homosexuálnych a iných zväzkov. Členské štáty budú inštruované, aby „sa vyhli a odškodnili akúkoľvek diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity.“
V roku 2009 sa vedúci misie OSN v Srbsku, William Infante, dostal pod paľbu kritiky za úzku spoluprácu s homosexualistickými aktivistami pri propagácii demonštrácie Gay Pride v Belehrade. V tom istom roku Srbsko podľahlo tlaku EÚ a schválilo zákon povoľujúci „slobodu prejavu sexuálnej orientácie a rodovej identity.“
Napriek ohromnej opozícii voči homosexualite medzi ľuďmi, vláda prijala sériu zákonov pretláčaných európskou štedro financovanou homosexualistickou lobby, vrátane zákona o mládeži z roku 2011, ktorý zakazuje „diskrimináciu z dôvodov sexuálnej orientácie“ a zmeny v zákone o zdravotnom poistení, ktoré dovoľujú chirurgickú „zmenu pohlavia“ platenú štátom. A zmena v trestnom zákone zaviedla „zločiny nenávisti,“ ktoré zahŕňajú „sexuálnu orientáciu a rodovú identitu“ ako chránenú kategóriu.