LAKE ZURICH - Sion Izaiáš Blick sa narodil 11. januára 2014 s Edwardsovým syndrómom. Žil iba 10 dní, ale za niekoľko krátkych týždňov sa jeho príbeh dotkol sveta. Jeho otec Josh Blick povedal o svojom synovi na videu, ktoré uverejnil na webstránke Vimeo: „Chcem, aby si vedel, že nemusíš byť veľký a vysoký, a ani hlučný, aby sme si Ťa všimli. Nemusíš stáť za katedrou alebo napísať knihu, aby si získal našu pozornosť. Ty si tak už urobil.“
Josh, pastor pre mládež, ktorý pôsobí v mimodenominačnom zbore Alpine Chapel v Lake Zurich v americkom štáte Illinois, a jeho žena Robbyn uverejnili obrázky na Instagrame a vytvorili video, aby si zvečnili Sionov krátky život medzi nimi a ich štyrmi ďalšími synmi, píše denník Daily Mail. Vo videu sa Robbyn zamýšľa: „Môj sladký, drahý Sion, si mojím darom. Každý Tvoj nádych a výdych bol momentom, kedy som vdychovala dokonalosť Božej krásy. Každý Tvoj úder srca bol vyjadrením lásky.“
Robbin (32) sa prvýkrat dozvedela o Sionovej chorobe, keď bola v 20. týždni tehotenstva. Edwardsov syndróm alebo Trizómia E, je porucha chromozómu, ktorá spôsobuje abnormality v rozličných častiach tela. Ona ani jej manžel nemali žiadne pochybnosti, že si vyberú pre svojho syna život.
Ako oddaní kresťania veria, že Boh má plán pre ich život. Robbin povedala pre interview s The Blaze: „Našou voľbou je vždy život a dať mu šancu.“
Keď doktori zistili, že má chybu na srdci, nepredpokladali, že Sion sa dožije konca tehotenstva alebo pôrodu. Povedali, že jeho stav bol „nezlúčiteľný so životom,“ píše The Blaze. Keď sa nakoniec narodil, povedali, že bude žiť iba niekoľko hodín alebo minút. Ale on bol bojovník a dokázal im, že sa všetci mýlili.
Po tom, čo oslávili jeho narodenie, si Blickovci priniesli ich drahého syna domov spolu, keď mal iba dve kilá. Boli požehnaní mnohými priateľmi a rodinou, ktorí im boli ochotní pomôcť. Robbyn povedala, že to „im umožnilo sa ho nadýchať. Doslova som ho nepustila, kým nemal jeden týždeň. Bol v náručí, milovaný a pestovaný každú minútu tých 10 dní.“
Každým dňom však Sion dýchal s narastajúcimi ťažkosťami. Pred koncom deviateho dňa stratil záujem o jedlo. Josh ho raz musel chytiť a masírovať mu chrbát, keď zrazu začal lapať po dychu a zmodrel. Robbyn povedala, že „to sa predtým nestalo...V srdci som vedela, že sa schyľuje ku koncu.“
Nasledujúci deň, 21. január, bol pre Siona ešte horší. Rodina sa bezmocne pozerala, ako sa jeho dýchanie stáva stále ťažším. Potom zomrel, „pokojný a dokonalý.“ Rodina hodiny držala jeho malé bezmocné telo v náručí, vpisujúc si do pamäti posledné chvíle s ním.
V ich smútku rodinu povzbudzuje vedomie, že Sion je teraz v nebi, bezpečne v rukách Ježiša. Lipnú na všetkom, čo sa naučili tým, že ho poznali. Josh povedal: „Ty si za 10 dní na zemi zvládol viac, ako som kedy mohol dúfať. Toto je tá najťažšia vec, akú som kedy musel urobiť. Ale chcem, aby si vedel, že som na Teba veľmi hrdý.“
Pro-life publicistka Susan B. Anthonyová vo svojom článku „Sionova skúška“ zdôrazňuje, že rozhodnutie Blickovcov nechať ich syna nažive v našej potratovej kultúre nie je normou. „Tieto odvážne rodiny nás učia, že aj tvárou v tvár nepredstaviteľným skúškam si každý život zaslúži, aby bol žitý, a každá osoba má schopnosť zmeniť svet,“ napísala.