Blížiaca sa synoda o rodine je ovplyvňovaná tým istým fenoménom, ktorý mal vplyv aj na Druhý vatikánsky koncil. Tentokrát sa však duplicita zdá byť úmyselná aj so všetkými rizikami, ktoré so sebou prináša.
Počas prvého konzistória sa vo svojom potifikáte Jorge Mario Bergoglio vôbec nemaznal s kadinálskym stavom.
Pri otvorení zhromaždenia ho obvinil z „rivality, závisti a frakcií.“ V záverečnej homílii zase z „intríg, klebiet, klík, protekcionárstva, nespravodlivého zvýhodňovania.“
Aj napriek okolnostiam sa však František rozhodol tomuto málo uznávanému kolégiu kardinálov zveriť prvú dôležitú diskusiu na tému blížiacej sa biskupskej synody o rodine v súčasnom svete, - povedal pápež - ktorá „je opovrhovaná, je zneužívaná.“
Synoda o rodine bola ústredným bodom stretnutí, ktoré sa konali vo Vatikáne koncom februára. Celé kardinálske kolégium venovalo tejto téme dva dni, 20. a 21. február. Ďalšie dva dni, 24. a 25. februára, boli projektom rady generálneho sekretariátu synody, ktorá je akoby volenou aristokraciou celosvetovej katolíckej hierarchie.
Obe stretnutia sa odohrávali za zatvorenými dverami, čo samo o sebe nie je prekvapujúce. Záblesky, ktoré prenikli z príprav tejto synody, ešte viac ozrejmujú inovácie a zatiaľ neznáme prvky zavedené pápežom Františkom.
*
Diskusia kardinálov bola uvedená dvojhodinovým príhovorom kardinála Walter Kaspera, zatiaľ čo rada synody skúmala odpovede, získané z dotazníka, ktorý Vatikán zaslal v októbri všetkým biskupským konferenciám.
Kasperov príhovor nebol zverejnený, iba zosumarizovaný pre tlač veľmi výstižným spôsobom otca Federica Lombardiho.
Rozhodnutie pápeža Bergoglia zveriť otváraciu reč Kasperovi, je považované za signál možnej zmeny v cirkevnej praxi týkajúcej sa istého boľavého miesta cirkvi, a síce zákazu prijímania Eucharistie rozvedenými, ktorí uzavreli ďalšie manželstvo.
V podstate už počas 90-tych rokov sa Kasper prejavil ako podporovateľ tejto zmeny spolu s ďalšími nemeckými kardinálmi a biskupmi. Ten, ktorý to všetko zastavil, bol vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, Joseph Ratzinger.
Podľa o. Lombardiho Kasper tentokrát explicitne zmenu nenavrhol, ale ponechal veľké nádeje, že môže prísť, najmä keď naznačil, že „cesta sviatosti zmierenia by mohla byť platným spôsobom pre riešenie tohto problému.“
Zdá sa, že spomedzi 69 kardinálov, ktorí hovorili po jeho príhovore, mnohí otvorene volali po inováciách v tomto bode tak, ako to urobili kardináli a biskupi v rôznych rozhovoroch a výrokoch za posledné mesiace.
Sám pápež František dal signál týmto smerom, keď sa počas letu späť z Brazílie júli minulého roku vyjadril nasledovnými slovami:
„Teda ortodoxní majú odlišnú prax. Nasledujú teológiu, ktorú nazývajú oikonomia, a dávajú druhú šancu [na manželstvo], povoľujú to. Ale ja verím, že tento problém musí byť študovaný v kontexte pastoračnej starostlivosti o manželstvo.“
Následne pápež podporil aj publikovanie nóty súčasného prefekta Kongregácie pre náuku viery, Gerharda L. Müllera, verne zdôraznujúcej nenarušiteľnosť nerozlučnosti manželstva.
Avšak poverením Kaspera úlohou uviesť diskusiu kardinálov a jeho srdečným pochválením na konci, prejavil František opätovnú otvorenosť pre zmenu v tejto oblasti.
*
Zrušenie zákazu prijímania Eucharistie rozvedených a opäť zosobášených bolo tiež podporené - takmer jednohlasne - doteraz zverejnenými odpoveďami na pre-synodálny dotazník.
Výsledky boli zverejnené biskupskými konferenciami v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, čím bola porušená požadovaná pečať dôvernosti, na čo reagoval miernym pokarhaním generálny sekretár synody, nový kardinál Lorenzo Baldisseri.
Technicky tento dotazník nie je možné premeniť na spoľahlivú štatistiku. Ktokoľvek ho mohol zodpovedať a to v najrôznejších podobách. Je samozrejmé, že tí, čo mobilizovali jeho vyplnenie, boli takmer výlučne podporovateľmi zmeny, tak jednotlivci ako aj skupiny.
Počas prezentácie dotazníka tlači, 5. novembra minulého roku, špeciálny sekretár synody, arcibiskup Bruno Forte povedal, že synoda „nesmie rozhodovať podľa väčšiny alebo nasledovať verejnú mienku,“ ale tiež dodal, že „by bolo chybou ignorovať, že určitý segment verejnej mienky má isté očakávania.“
Predstavitelia „základných“ očakávaní však na svoju podporu uvádzajú dve vyjadrenia, ktoré sa často opakujú v kázaniach pápeža Františka.
Prvým je, že pastieri Cirkvi musia mať „vôňu oviec.“
Druhý, explicitnejší, že pastieri musia byť schopní kráčať nie len pred stádom a uprostred neho, ale aj za ním, „pretože stádo samotné má dobrý čuch na nájdenie cesty.“
*
Toto všetko predstavuje rastúce očakávania verejnej mienky vnútri aj mimo Cirkvi. Ide o očakávania zmeny katolíckej náuky a praxe nielen v otázke rozvedených a znovu zosobášených, ale aj v iných aspektoch, ktoré sú aktuálne na programe, ako napríklad homosexuálne zväzky, spôsoby plodenia alebo adopcie detí, atď.
Dá sa predpokladať, že očakávania verejnej mienky budú silnieť a vytvárať narastajúci tlak, kým sa zíde synoda na svojom prvom zasadnutí v októbri s jedinou úlohou - zozbierať návrhy, keďže formulácia konkrétnych opatrení, ktoré majú byť predstavené pápežovi na konečné rozhodnutie, bola posunutá až na druhú schôdzu v roku 2015.
Preto sa akoby úmyselným rozhodnutím pápeža a hierarchie deje s touto synodou to, čo sa neočakávane dialo aj s Druhým vatikánskym koncilom: jeho duplikácia do „externého“ koncilu, vysoko aktívneho v médiách a zodpovedajúceho iným kritériám, ktorý bol schopný mať rozhodujúci vplyv na skutočný koncil.
Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných prejavov ako pápež po tom, čo oznámil svoju rezignáciu, pripomenul tieto dva paralelné koncily, ktoré on sám dramaticky osobne zakúsil, oslnivo jasnými slovami.
Okrem iného povedal:
„Bol tu koncil otcov - skutočný koncil - ale mali sme tu aj koncil v médiách. Bol to takmer koncil sám pre seba a svet vnímal koncil cez toto, cez médiá.“
„Preto koncil, ktorý okamžite a efektívne dorazil k ľuďom, bol ten mediálny, nie ten otcov.“
„Koncil žurnalistov sa nekonal prirodzenee v rámci viery, ale v rámci kategórií dnešných médií, čo znamená mimo viery, s odlišnou hermeneutikou.“
„Bola to politická hermeneutika. Pre médiá bol koncil politickým bojom, bojom o moc medzi rôznymi prúdmi v Cirkvi. Bolo zjavné, že médiá sa zastávali tej strany, ktorá sa im zdala najpodobnejšia ich svetu.“
„Vieme, ako bol tento koncil médií prístupný pre všetkých. Preto bol dominantný a efektívnejší a vytvoril tak mnoho nešťastia, tak mnoho problémov, skutočne tak veľa mizérie: zatvorené semináre, zatvorené kláštory, trivializovaná liturgia ... A skutočný koncil mal ťažkosti stať sa konkrétnym, realizovať sa. Virtuálny koncil bol silnejší než reálny koncil.“
*
Presne tak, ako je Druhý vatikánsky koncil rekonštruovaný a vykladaný skrze tento svoj „externý“ model produkovaný pre svet a skrze vplyv sveta, hrozí, že to isté sa stane so synodou o rodine vyhlásenou pápežom Františkom.
Je to model, ktorý mení aj správanie Cirkvi na verejných fórach, kde je práve rodina podrobovaná najkľúčovejším výzvam.
Jedným zo symptómov tohto diania je článok vydaný v poslednom čísle „La Civiltà Cattolica“, časopise rímskych jezuitov, ktorý vďaka pápežovi jezuitovi zažil rozmach svojej roly, keď sa stal kvázi oficiálnym hlasom vedenia Cirkvi.
Autor článku, o. GianPaolo Salvini - bývalý riaditeľ časopisu a blízky priateľ zosnulého kardinála Carla Mariu Martiniho - vylovil jeden z minuloročných dokumentov komisie Francúzskej biskupskej konferencie a predstavil ho, akoby to bol vzor cirkevného vystupovania na verejných fórach viac v súlade s dobou.
Samozrejme kresťanské vnímanie manželstva nie je totožné s tým, ktoré sa v súčasnosti zavádza v rôznych krajinách, ale pre to nemôže dávať Cirkvi príležitosť na „vzrušenú debatu“ alebo odsúdenie kvôli „La Civiltà Cattolica“ :
„Nesmieme sa báť, keď náš spôsob života vstupuje do protikladu s normami módnymi v dnešnej spoločnosti. Dôležitou vecou je, že naše svedectvo nemôže vyzerať ako posudzovanie iných, ale ako súlad medzi našou vierou a konaním. Týmto spôsobom bude možné urobiť konštruktívny príspevok pre celú spoločnosť.“
Francúzski biskupi sa počas krátkeho obdobia, keď bol ich predsedom arcibiskup Paríža André Vingt-Trois, nesmierne namáhali protestujúc proti sexuálnej revolúcii podporovanej prezidentom Françoisom Hollandeom. Benedikt XVI. im dal svoju plnú podporu vo svojom pálčivom poslednom predvianočnom príhovore k Rímskej kúrii 21. decembra 2012.
Potom však, čo sa homosexuálne manželstvá stali zákonom, sa francúzski biskupi stiahli z verejnosti napriek faktu, že demonštrácie proti tomuto a iným podobným zákonom pokračujú a sú plné katolíkov, židov, moslimov a agnostikov.
Biskupi Francúzska nahradili ducha kreatívnej a bojujúcej minority duchom čiste svedčiacej menšiny spokojnej s „pozitívnymi zábleskami, ktoré sa objavujú v mysliach tých druhých“, a ktorej je úplne cudzie posudzovanie: „Kto som, aby som súdil?“
A za toto dostali potlesk od jezuitov z Ríma, ktorí ich vybrali ako model pre univerzálnu Cirkev s imprimáturom od vatikánskych predstavených a určite s posvätením od pápeža.
S rizikom, že ak sa prispôsobí tomuto modelu, Cirkev sa ocitne v postavení nie dialógu, ale podriadenia svetským mocnostiam tak, ako „dhimmi“ v moslimskej spoločnosti.
Rada generálneho sekretariátu synody je v súčasnosti tvorená kardinálmi Christophom Schönbornom, Wilfriedom F. Napierom, Petrom Appiahom Turksonom, Georgeom Pellom, Petrom Erdöom, Oswaldom Graciasom, Odilom P. Schererom, Laurentom Monsengwo Pasinyaom, Donaldom W. Wuerlom, Timothym M. Dolanom a Luisom Antoniom G. Taglem, Jeho Blaženosťou Sviatoslavom Shevchukom, a biskupmi Brunom Fortem, Salvatorem Fisichellom a Santiagom J. Silva Retamalesom.
Z týchto Pell, Gracias a Monsengwo Pasinya sú tiež členmi rady ôsmich kardinálov, ktorí asistujú pápežovi Františkovi pri riadení Cirkvi a pri reforme Rímskej kúrie.
Generálnym sekretárom synody je kardinál Lorenzo Baldisseri.
Špeciálnym sekretárom pre mimoriadnu schôdzu v dňoch 5.-19. októbra 2014 je arcibiskup Bruno Forte.
Generálnym spravodajom schôdze je kardinál Peter Erdö.
Zástupcami predsedu sú kardináli André Vingt-Trois, Raymundo Damasceno Assis a Luis Antonio G. Tagle.
autor Sandro Magister