VATIKÁN (CNS) – Dobrovoľníci v žltých reflexných vestách si vyhrnuli rukávy a viedli zástupy ľudí, a to niekoľko stoviek naraz, pomaly k Námestiu sv. Petra.
Stratégia „na jeden raz len jeden blok“ mala pomôcť vyhnúť sa chaotickému zhonu a tlačenici desiatok tisícov ľudí, keď sa o pol šiestej ráno otvorilo námestie.
Podľa odhadov sa 27. apríla v uliciach Ríma zhromaždilo 800 000 ľudí, aby boli svedkami sv. omše, ktorú spolu celebrovali pápež František a emeritný pápež Benedikt XVI. na počesť svätorečenia svojich dvoch predchodcov, sv. Jána Pavla II. a Jána XXIII..
Námestie bolo úplne zaplnené a 500 000 ďalších ľudí sa zhromaždilo v jeho okolí. Tí, ktorí už nemohli cez mosty do Vatikánu prejsť, sledovali obrad na veľkých obrazovkách rozmiestnených na niekoľkých miestach po celom meste, a to vrátane Rímskeho fóra a námestia Piazza Navona.
Červené a žlté vlajky Poľska dominovali námestiu a uliciam, ktoré vedú k bazilike, zatiaľ čo sa na sivej zatiahnutej oblohe miešali farby spolu s obrovskými žltými a bielymi balónmi.
„Pomaly! Pomaly!“ kričali dobrovoľníci a polícia na ľudí, ktorí začali bežať v ústrety každému otvorenému priechodu, cez ktorý by sa mohli dostať bližšie k námestiu a mať tak šancu zachytiť aspoň trošku z obradu.
Takmer 3 000 novinárov malo oficiálne povolenie sprostredkovať udalosť po celom svete.
Julia Desiletsová bola jednou z tých, ktorí niesli sviečku popri relikvii sv. Jána Pavla. Desiletsová pochádzajúca zo západného Massachussetts pracovala ako prekladateľka v kancelárii, ktorá podporovala proces svätorečenia.
Pre Catholic News Service povedala, že bola „ohromená a neuveriteľne poctená,“ že sa môže zúčastniť sv. omše svätorečenia. „Myslím si, že to bolo úplne náležité ukončenie môjho dlhého pobytu tu vo večnom meste.“
Sv. omšu koncelebrovalo asi 150 kardinálov a 700 biskupov. Prišlo tiež asi 6 000 kňazov ako aj diakonov, aby pomohli rozdávať sv. prijímanie čo najväčšiemu počtu ľudí.
Diakon William Ditewig z diecézy Monterey v Kalifornii v USA špeciálne požiadal organizátorov z Vatikánu, aby ho umiestnili čo najďalej od hlavného námestia, ako je to len možné.
Pre CNS povedal, že ho inšpirovala výzva pápeža Františka slúžiť na „perifériách“ a „tak chcel slúžiť doslova na okrajoch“.
„Títo ľudia vydali veľkú námahu, aby tu boli, a tak som chcel rozdávať sv. prijímanie tak ďaleko, ako to len bolo možné,“ a pomôcť každému cítiť sa súčasťou obradu.
Veril, že „svojím radostným vystupovaním“ povzbudí tých, ktorí mohli byť sklamaní, že sú od hlavnej udalosti tak ďaleko. „Toto je púť a nie cestovanie, a tak som veril, že skrze svoje správanie a činy môžem podporovať ideály oslavy, obety a pokory.“
Mnohí ľudia ostali hore celú noc alebo sa pokúšali spať na provizórnych lôžkach z kartónových škatúľ či karimatkách, aby sa na nedeľu Božieho milosrdenstva dostali na námestie.
Mnohí tiež našli prístrešie v kostoloch a na námestiach alebo popri cestách, ktoré vedú k hlavnému bulváru vedúcemu k Námestiu sv. Petra. Veľká skupina francúzskych skautov si rozložila tábor pred francúzskou ambasádou na Piazza Farnese a okolo polnoci sa pokúsila trochu si pospať.
V centre Ríma pútnici začali 26. apríla celonočnú vigíliu. Popri obrovskej dávke zbožnej úcty prebiehala v Ríme počas sobotnej noci búrlivá oslava. Zatiaľ čo boli rímske reštaurácie zaplnené večerajúcimi a popíjajúcimi hosťami, námestia a ulice mesta prekypovali veľkými skupinami pútnikov s ružencami, ruksakmi a vlajkami.
Celé námestie Piazza Navona sa zmenilo na kostol pod oblohou pre pútnikov z Poľska. Pred vstupné schodíky Kostola sv. Anežky v agónii bol vynesený oltár, aby tak mohli stovky ľudí kľačať a modliť sa pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou.
Otvorilo sa asi tucet kostolov pre celonočnú eucharistickú adoráciu, spovede a modlitbové služby v siedmych rôznych jazykoch.
So začiatkom asi o siedmej večer 26. apríla pracovníci bezpečnostnej služby uzavreli Námestie sv. Petra. Ľudí s pokojom zaviedli za kovové zábrany a nasmerovali ich k hlavnému bulváru Via della Conciliazione, ktorý bol úplne uzavretý pred prichádzajúcimi autami a chodcami.
Niekoľko tisíc ľudí, ktorí odmietli bulvár opustiť, tam mohli stráviť noc. Vytiahli si karimatky, deky a mylarové fólie a rozložili si skladacie stoličky alebo lôžka z kartónu.
Niekoľkí študenti inžinierstva z Milána nemohli uveriť, že majú také šťastie a môžu byť na bulvári len niekoľko stoviek metrov od námestia.
„Sme tu, aby sme vzdávali vďaky a prosili o modlitby za naše štúdium, rodiny a budúcnosť – aby sme pochopili, kto sme,“ povedal 24-ročný Matteo Braid, ktorý prišiel so svojimi kamarátmi, 21-ročným Marcom Camillinim a 22-ročným Lucom Costantinim.
Keďže títo traja kamaráti mali taliansku verziu mien Matúš, Marek a Lukáš, opýtali sa ich: „Kde máte Jána?“ Luca odpovedal: „Ján tu nie je, ale máme Letiziu,“ jeho priateľku.
Traja kamaráti boli v Ríme aj počas blahorečenia sv. Jána Pavla II. v roku 2011, no len Braidovi sa podarilo dostať sa na námestie.
Povedal, že to stálo za tú obetu a námahu, pretože „to môžete prežívať viac a mať lepší zážitok. Ak si dáte tú námahu prísť do Ríma, je to skvelé, ale ak sa na to máte pozerať z obrazovky, tak to rovno môžete byť aj doma.“
Dvom ženám z County Mayo z Írska, Eileen O' Gradyovej z Louisburghu a Terese Lawlessovej z Westportu, sa podarilo obsadiť si travertínovo-mramorovú lavičku vedľa bulváru.
V Ríme už boli na najmenej piatich ďalších obradoch blahorečenia a svätorečenia a boli pripravené na akékoľvek počasie. Počas tmavej a vlhkej noci mali oblečené pastelové pršiplášte, rukavice a slamené klobúky.
Lawlessová povedala, že plánujú robiť to, čo robia vždy počas veľkých púti: ostať hore celú noc a modliť sa ruženec.
„Keď sa modlíte, čas beží takto,“ povedala s lusknutím prstov.
Vodcom skupiny tridsiatich amerických pútnikov bol Lino Rulli, moderátor talkšou „The Catholic Guy“, ktorá sa vysiela na satelitnom rádiu Catholic Channel.
Rulli, ktorý sprevádzal do Ríma počas minulých rokov už niekoľko pútnických skupín, povedal, že ľuďom vo svojej skupinke dal radu, ako sa dostať k námestiu čo najbližšie.
„Pokúste sa dostať za Nemcov. Majú za sebou históriu plienenia Ríma a invázií námestia,“ povedal Rulli s odkazom na niekoľko invázií počas prvého storočia a neslávne plienenie Ríma v roku 1527.
Vážnejšie sa však vyjadril, že obrovská účasť je znamením, „že veľa ľudí chce ísť do kostola a sú ochotní čakať aj 12 hodín, aby sa dostali na sv. omšu.“
Je to skoro tak, že „čím viac veci ľuďom sťažíte, tým viac ich viera priťahuje,“ povedal.