Počas týždňa oslavy jeho kanonizácie, mnohí pripísali pápežovi Jánovi Pavlovi II. zásluhy za porážku kampane za medzinárodné právo na potrat a založenie medzinárodného pro-life hnutia. Ale jeho dosah šiel ďalej, a to až ku kritike voči prístupu OSN k ľudskému rozvoju a voči tomu, ako to môže ohroziť medzinárodný mier a spravodlivosť.
„Formulovať problémy obyvateľov do termínov ako „reprodukčné práva“ jednotlivcov alebo dokonca pokiaľ ide o „ženské práva“ znamená zmeniť zameranie, ktoré by malo byť náležitým záujmom vlád a medzinárodných zastupiteľstiev,“ povedal Ján Pavol II. v liste výkonnej riaditeľke Populačného fondu OSN, Nafis Sadikovej, v predvečer medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji v roku 1994.
V odozve na encykliku svojho predchodcu Jána XXIII. z roku 1963 Pacem in terris zdôraznil Ján Pavol II. potrebu formulovať etické zásady rozvoja založeného na objektívnej pravde, spravodlivosti, spoločnom dobre a komplementarite práv a povinností.
Správne porozumenie práv potvrdzuje, že každý človek má „dôstojnosť a hodnotu, ktorá je bezpodmienečná a neodcudziteľná“, že ľudský život je posvätný od počatia po prirodzenú smrť a uznáva, že tieto práva „sú nad akýkoľvek ústavný poriadok“. Správne pochopenie vývoja musí byť zameraná na ozajstné dobro každého človeka a celého človeka, a nie je možné redukovať ho na jednoduché hromadenie bohatstva, tovarov a služieb.
„Potrat, ktorý ničí existujúci ľudský život, je odporným zlom,“ povedal Sadikovej.
List bol priamym útokom na návrh záverečného dokumentu na konferencii, ktorý presne opísal ako podporujúci medzinárodné právo na dobrovoľný potrat a bez ohľadu na predchádzajúce medzinárodné dohody by potrat nemal byť posilnený ako metóda plánovaného rodičovstva. Oba tieto body boli naznačené v záverečnom dokumente, ale bolo to natoľko publikované, že zástancovia potratov neboli schopní presadiť program niekde ďalej než do Káhirského dokumentu.
Sadiková nedávno pripísala pápežovi zásluhu za to, že konferencia upútala globálnu pozornosť. Hovorí: „...najmä krajina s veľmi malou populáciou iba mužov, bola hlavným subjektom, ktorý propagoval ICPD.“ Oveľa viac než to pochopili médiá, pápežovo sledovanie konferencie odzrkadľovalo jeho strategickú víziu medzinárodného usporiadania založenú na uznaní národného a kultúrneho sebaurčenia a jeho diplomaticky „taktizujúce“ správanie.
Pozornosť, ktorú upútal, viedla k škandalóznej porážke Clintonovej vlády v podobe odmietnutia zo strany viceprezidenta Al Gore-a, že sa o potrat vôbec niekedy rokovalo. A iní národní predstavitelia, najmä z Latinskej Ameriky a moslimského sveta, boli postavení do konfrontácie ohľadom tejto témy ešte predtým, než sa začali rozhovory.
Niektoré moslimské krajiny udalosť aj bojkotovali alebo bojkotom pohrozili alebo sa verejne vyjadrili, že sa nebudú vytvárať žiadne nové práva. Krajiny Latinskej Ameriky namietli proti zahrnutiu termínov ako „reprodukčné práva“, „reprodukčné zdravie“, „sexuálne zdravie“ a „regulácia plodnosti“.
Toto zrušenie prepojenia vývoja dokumentov 20-ročnej agendy tým, že výsledkom nebudú žiadne nové práva, podkopali predstavy, ktoré mali mnohí aktivisti a zamestnanci o prístupe OSN k rozvoju, ktorý mal byť„založený na právach“. Tento spôsob bol pôvodne koncipovaný aktivistami za práva pred tridsiatimi rokmi ako spôsob, ako držať vlády zodpovedné občianskej spoločnosti ohľadom plnenia medzinárodných záväzkov. Tento prístup „založený na právach“ bol prijatý rozvojovými zastupiteľstvami OSN v rôznej miere v priebehu posledných dvoch desaťročí a s niektorými kontroverznými následkami.
V roku 2006 UNICEF vyzval vnútroštátnych zákonodarcov štátu Nikaragua, aby ponechal potrat legálnym. Posledná výročná správa UNICEF tvrdila, že deti vo veku 10 rokov majú „právo“ na sexuálne poradenstvo bez súhlasu ich rodičov. Oboje vyplýva z programového prijatia novelizovanej interpretácie Dohovoru o právach dieťaťa od výboru odborníkov, ktorí sú i poverení sledovaním ich napĺňania.
Vlani v marci tento výbor povedal Svätej Stolici, že by mala prehodnotiť kanonické právo a prijať potrat, zaviesť sexuálnu výchovu v každej katolíckej školy a upustiť od svojho nesúhlasu so sexom dospievajúcich.
Nič z toho by neprekvapilo Jána Pavla II., ktorý zomrel v roku 2005. Bol svedkom erózie rodičovských práv a povinností a v roku 1994 Sadikovú varoval, že „otázky týkajúce sa odovzdávania života a následnej starostlivosti o ňu nemôžu byť adekvátne, jedine vo vzťahu k dobru rodiny: t.j. spoločenstvu osôb manželstvom ustanovených na manžela a manželku.“
Kým zástancovia potratov medzi pracovníkmi OSN stále tvrdia, že sú ovplyvnení opozíciou, ktorú rozhýbal Jána Pavol II., ešte viac presadzujú svoju verziu prístupu založeného na právach. Výkonná riaditeľka Populačného fondu OSN, Kate Gilmoreová, nedávno oznámila, že 20-ročné pracovné hodnotenie Populačného fondu OSN potvrdzuje, že „vývoj zameraný na ľudské práva, ktorého centrom je sexuálne a reprodukčné zdravie a blaho, je aj naďalej najzávažnejšou úvahou, akú svet potrebuje urobiť, ak chce byť udržateľným tvárou v tvár zmenám a výzvam.“