Na konci júna 2013 sa viac ako 300 ľudí z viac ako 35. krajín zhromaždilo v Ríme, aby sa zúčastnili na medzinárodnej konferencii o liturgickej formácii, slávení a misii cirkvi Sacra Liturgia 2013. Konferenciu zvolal biskup z Fréjus-Toulonu vo Francúzku, Dominique Rey. Organizácia CatholicWorld Report sa pýtala hlavného organizátora konferencie, Dom Alcuina Reida na konferenciu a jej dôsledky.
CatholicWorldReport: Išlo o veľkú medzinárodnú konferenciu. Boli organizátori spokojní s tým, ako sa vyvinula?
Dom Reid: Áno, viac ako spokojní. Z praktického hľadiska nám prenájom priestorov Pontifikálnej univerzity Santa Croce zabezpečilo výborné miesto v srdci Ríma. Srdečné prijatie, ktorým nás poctil dekan neďalekej Baziliky Sv. Apolinára, nám vytvorilo krásne prostredie, v ktorom sme mohli spoločne slúžiť posvätnú liturgiu. Samozrejme, že organizácia sa vždy dá zlepšiť, ale myslím si, že sme boli schopní zabezpečiť delegátom konferenciu hodnú navštívenia, ktorá bola významným príspevkom k Roku viery.
Čo sa týka obsahovej stránky, boli sme požehnaní prvotriednymi rečníkmi od začiatku do konca. Úmyselne sme striedali témy ohľadom rozličných aspektov liturgickej formácie a slávenia a ich spojenia so životom a misiou cirkvi v 21. storočí, aby sme ponúkli širokosiahly výber „pokrmov“. Toto nebola konferencia pre „špecialistov zo sakristií“ a ani nie nevyhnutne len pre expertov na liturgiu. Skôr bola pre tých, ktorí si želajú lepšie porozumieť jedinečnej a zásadnej úlohe posvätnej liturgie v živote cirkvi. Jej porozumenie je nevyhnutné pre nás všetkých, ak máme byť schopní formovať a evanjelizovať druhých.
CWR: Môžete povedať niečo o rozličných účastníkoch?
Dom Reid: Delegáti prišli z viac ako 35. krajín a z veľmi rozličných prostredí. Laickí muži a ženy angažujúci sa v rozličných sférach služby vo vlastných farnostiach a diecézach, samozrejme kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, rovnako ako študenti a seminaristi. Mnohí z delegátov boli mladí, vrátane jednej skupiny univerzitných študentov z USA, ktorí si šetrili, aby mohli prísť. To ukazuje, že „otázka liturgie“ zostáva pre mladú generáciu veľmi živá. Niektorí biskupi a opáti prišli ako delegáti, aby si sami prehĺbili vlastnú liturgickú formáciu. Takisto tu bolo prítomných veľa profesorov liturgie a liturgických formátorov zo seminárov a univerzít. Boli sme poctení aj návštevov vyslancov Svätej stolice vo Veľkej Británii, Austrálii a Južnej Kórei.
Rečníci takisto pochádzali z celého sveta. Kardinál Ranjith prišiel špeciálne kvôli konferencii zo Srí Lanky a mali sme šťastie, že arcibiskup Sample, biskup Elliot a profesorka Rowlandová boli všetci v ten týždeň v Ríme kvôli iným záležitostiam a mohli sa k nám pripojiť. V Ríme bývajú kardináli Canizares, Burke a Brandmueller. Takisto sa k nám pripojili monsignor Heid a otec Gunter. Biskup Aillet a opát Nault prišli z Francúzska, monsignor Newton a otec Lang z Anglicka a iní z Talianska, Nemecka, Španielska a Spojených štátov.
Vec, ktorá ma udivila ohľadom účastníkov bol celkový tón, osobitne počas diskusií. Nebolo cítiť negativity alebo zameranie sa na minulé problémy. Skôr bolo evidentné, že všetci pozerajú dopredu s veľkou nádejou a vierou v budúcu obnovu vo sfére liturgickej formácie a slávenia. Istým spôsobom to zhmotňovalo celkového ducha konferencie Sacra Liturgia 2013. Nikto z prítomných nepopieral, že v uplynulých desaťročiach sa prejavili závažné liturgické problémy, ale zároveň sme boli všetci zjednotení v názore, že my musíme prispieť naším podielom, aby sme ich vyriešili. Bol tu hmatateľný duch, hnutie medzi účastníkmi, ktoré v budúcnosti prinesie veľa ovocia.
CWR: Hovorili ste o problémoch, ktoré je treba vyriešiť. Čo je potrebné urobiť v rámci napredujúcej reformy liturgie a ako?
Dom Reid: Je veľa vecí, ktoré treba urobiť a každý z našich rečníkov rozprával o príslušnej otázke v oblasti, v ktorej bol kompetentný.
Tá základná reforma, ktorú je potrebné zrealizovať je naše vlastné porozumenie liturgie: Čo je to? Čo je katolícka liturgia? Ak to porozumieme a nasiakneme jej duchom, ak budeme študovať liturgickú teológiu Druhého vatikánskeho koncilu, encykliku Pia XII. Mediator Dei, pápežov a autorov pred nimi, odhalíme, že sú jedno v tvrdení, že posvätná liturgia je pokračujúce výkupné konanie Krista v jeho cirkvi, na ktorej sa účastníme spôsobom nášho krstu a vzdávame Všemohúcemu Bohu úctu, ktorá mu prináleží. Ako raz povedal vtedajší kardinál Ratzinger, liturgia nie je o nás, je o Bohu.
Ak sme správne takto základne zorientovaní, tak potom „problémy“ liturgických obradov, služby, hudby, architektúry, oblečenia, jazyka, atď môžu byť vnímané v jasnejšom svetle. Ak prichádzam na liturgiu, ako klerik, rehoľník alebo laik, ako pokorný ctiteľ hľadajúci spojenie s Kristovým konanín v jeho cirkvi (a „aktívna účasť“ by toto mala znamenať), potom liturgia nemusí odzrkadľovať mňa, moje chute, ľudí z mojej komunity, alebo „moderného človeka,“ nech už to znamená čokoľvek. Skôr potrebuje hovoriť o Bohu spôsobom, ktorý Matka cirkev rozvinula vo svojej tradícii. To je cirkevná liturgia, nie naša, a musíme ju sláviť podľa jej spôsobov a ducha.
V tomto duchu môžeme vidieť potrebu niečoho ako spytovania si svedomia ohľadom uplynulých desaťročí a dokonca reformy pre reformu, ako sa to v minulosti dialo. Pretože niektoré liturgické praktiky, ktoré boli zavedené hovoria viac o mne, o nás, ako o Bohu.
Kardinál Ranjith podčiarkol dôležitosť latinčiny v liturgii a čo je zaujímavé, urobil to ako biskup diecézy, ktorej pôvodný jazyk nemá žiadne latinské korene. Napriek tomu poukázal, že dokonca i pre týchto ľudí slúži latinčina na posilnenie spojenia ľudí s Kristom počas liturgie. To isté môžeme pozorovať, keď celebrant stojí čelom na východ pri obetovaní a čítaní Kánonu Svätej omše. Tento postoj ilustruje bohoslužbu v čase, kedy na ľudskej osobe celebranta vôbec nezáleží a často môže byť dokonca na prekážku. Profesor Steinschulte urobil silný dojem prednáškou o dôležitosti skutočne liturgickej hudby, tak ako si ju predstavoval koncil, ktorá by mala nahradiť „de-evanjelizujúcu“ hudbu, ktorú tak často počúvame v našich kostoloch.
Úprimné liturgické spytovanie svedomia nám umožní identifikovať ďalšie reformy, ktoré vychádzajú z tohto princípu, aby bolo možné, že duch a sila liturgie sa dotkne tých, ktorí prichádzajú do našich kostolov a posilní nás do kresťanského života a misie.
CWR: Takže spojenie medzi úctivou, náležitou liturgiou a pulzujúcim duchovným životom bolo stálou témou na Sacra Liturgia 2013?
Dom Reid: Bezpochyby. Podnadpis konferencie bol „Culmen et fons vitæ et missionis ecclesiæ.” To podčiarkuje, že liturgia je zdrojom a súhrnom všetkého života a misie cirkvi.
Vráťme sa však k slovu „spojenie.“ Všetci v dnešnej dobe vieme o probléme pripojiteľnosti a aké frustrujúce môže byť, keď niektoré naše prístroje nemožno pripojiť [na wifi alebo inú sieť]. Posvätná liturgia je naším základným prostriedkom na pripojenie sa k Ježišovi Kristovi. Bodka. Aj keď nás rozličné duchovné praktiky môžu priviesť ku Kristovi, liturgia má absolútny primát v duchovnom živote, ako to povedal koncil. A ak je naše spojenie s Kristom nejako poškodené alebo obmedzené, chýba nám základný prostriedok nevyhnutný pre kresťanský život a misiu. Nie sme akoby v kontakte so zdrojom sily.
Optimálna pripojiteľnosť je nevyhnutná pre „pulzujúci duchovný život.“ Áno, stačí, že Svätá omša a rozhrešenie v spovedi sú platné, ale to je minimalistický záujem. Sú to spojenia s „jednou paličkou.“ Posvätná liturgia úplne vyživuje našu myseľ, telo a ducha. Je to hostina a nie pôst. Z tohto dôvodu sú naše rituály a spevy, naše gestá, naša architektúra a umenie, naše liturgické náčinie a oblečenie také dôležité. Tieto veci, ktoré boli často v nedávnej minulosti znehodnocované, sú v skutočnosti prostriedkom nášho spojenia s Kristom. Opát Zielinsky to zdôraznil vo svojom pozorovaní s názvom „Liturgia, rituál a súčasný človek,“ kde skúmal našu bytostnú vnútornú psychologickú a antropologickú potrebu rituálu.
CWR: Dobre, ako potom konferencia skúmala vzťah medzi liturgickou obnovou a novou evanjelizáciou?
Dom Reid: Tento vzťah je raison d’être (dôvod bytia) pre konferenciu Sacra Liturgia 2013. Biskup Rey nie je liturgický učenec, ale je diecézny biskup. Je to z hľadiska partikulárneho povolania, že si tak hlboko cení úlohu liturgie. Ako povedal na úvod konferencie: „Je mojou povinnosťou ako biskupa robiť všetko, čo môžem, aby som podporil novú evanjelizáciu iniciovanú blahoslaveným Jánom Pavlom II. … Nová evanjelizácia musí byť založená na vernom a plodnom slávení posvätnej liturgie, ktorú nám cirkev dáva vo svojej tradícii, východnej a západnej.“ Keď sme prvýkrát hovorili o možnosti konferencie, jej zameranie bolo jasné a pozvali sme rečníkov aby vyjadrili svoje úvahy o obsahu.
Opát Nault urobil v tomto ohľade niekoľko dôležitých pripomienok. Vychádzajúc z práce Louisa Bouyera poznamenal, že liturgia „nemôže byť redukovaná na nástroj niečoho iného, čo by skončilo ako typ ‚vyberte si a namixujte vlastnú‘ katechézu, formáciu pre kresťanský život, alebo rituál.“ To znamená, že liturgia nie je primárne nástrojom katechézy alebo evanjelizácie. Argumentoval skôr, že „správne ‚používanie‘ liturgie je nevyhnutné, ‚používanie,‘ ktoré môže byť zdrojom pastoračnej a evanjelizačnej plodnosti.“ Ako poukázal, „je to iba vtedy, keď dovolíme liturgii byť ‚bez úžitku,‘ tak sa odhalí rozsah jej ‚užitočnosti‘ pre život cirkvi a novú evanjelizáciu!“
Profesorka Rowlandová poskytla silné dôkazy ohľadom úlohy usus antiquior, starších liturgických obradov, pre novú evanjelizáciu. Poukázala na ich hodnotu ako protilieku na sterilný racionalizmus modernistickej kultúry a prinajmenšom ako na čiastkovú odpoveď na hlad postmoderných generácii po ponorení sa do liturgickej tradície, ktorá je orientovaná na Boha a večnosť. „Usus antiquior by mal byť štandardným prvkom kultúrneho kapitálu všetkých katolíkov latinského obradu, keďže tak efektívne odporuje sekularizmu a uspokojuje postmoderný hlad po kompaktnom poriadku, kráse a zážitku sebatranscendencie,“ uviedla.
Profesorka Rowlandová, ktorá tieto ríty poznala a oceňovala od svojej mladosti, namietala proti niektorým „praktikám a prístupom,“ ktoré môžu iných odradiť od prichádzania k poznávaniu týchto rítov. V jednom interview pre médiá však jej premyslené argumenty vytrhli z kontextu a tak spôsobili kontroverziu. Jej pointa je však platná: bohatstvo starších liturgických rítov ostane prakticky nedotknuté, ak sa my, ktorí ich poznáme a ceníme si ich budeme správať ako členovia sekty, alebo sa izolovať do kultúrneho, sociálneho alebo ideologického geta. Usus antiquior je príliš silné spojenie s Ježišom Kristom, príliš dôležitý základ pre kresťanský život a misiu, dokonca aj pre novú evanjelizáciu na to, aby boli uzavreté kvôli limitom alebo dokonca zraneniam niektorých. Pri pohľade na hrozné zaobchádzanie, ktoré sa mnohým pripútaným k týmto rítom dostalo, je to zaiste pochopiteľné, ale nie vždy nápomocné veci. Ironicky, niektoré z reakcií na profesorkine hodnotenie tohto problému dokázali pravdivosť jej argumentov. Musíme sa dostať za takéto veci.
CWR: Keď hovoríme o starších rítoch, čo poviete na ríty rannej cirkvi? Po koncile sa veľa hovorilo o návrate k „čistejším“ formám. Kde sa nachádzame dnes?
Dom Reid: Kardinál Ranjith hovoril o tejto téme vo svojej kľúčovej prednáške. Ostro kritizoval druh falošného archeologizmu, ktorý sa odráža v slogane: „Vráťme sa k liturgii rannej cirkvi.“ Jeho eminencia pokračovala: „Táto téma má skrytý význam, že iba to, čo sa v liturgii udialo počas prvého tisícročia cirkvi je platné. To malo byť súčasťou procesu aggiornamenta. [Encyklika] Mediator Dei nám ukazuje, že takýto pohľad je chybný, keď uvádza: ‚Liturgia starých dôb je bezpochyby hodna úcty, ale starý zvyk, ak hľadíme jedine na jeho starobu, nie je najlepší, či už sám o sebe alebo vzhľadom na neskoršie doby a nový stav udalostí.[MD 60] ‘ Navyše, keďže informácia o liturgických praktikách prvých storoči nie je tak jasne zaznamenaná v písomných prameňoch toho obdobia, hrozí nám väčšie nebezpečenstvo ich zjednodušeného posúdenia pre definovanie týchto praktík. Dostávame sa do rizika čistých dohadov. Okrem toho, je to neúctivé k prirodzenému procesu rastu tradície cirkvi v nasledovných storočiach. Nie je to ani v súlade s vierou v konanie Ducha Svätého v cirkvi počas storočí. Je to vysoko pedantistické a nerealistické.“
Samozrejme, dnes vieme, že to, čo si učenci pred 50. rokmi mysleli, že bola liturgia rannej cirkvi, nie je nevyhnutne to isté, čo si myslia učenci v súčasnosti. Najjasnejší príklad tohto je takzvaná eucharistická modlitba Hippolita, ktorá sa pokladala za najstarší príklad rímskej anafory. Podľa toho bola použitá ako základ pre vytvorenie II. Eucharistickej modlitby vyhlásenej pápežom Pavlom VI. Dnes učenci uznávajú, že tieto domnienky boli nepresné, čo je prinajmenšom zahanbujúce. Taktiež dohady, že raná cirkev slávila Eucharistiu „tvárou k ľudu“ spôsobom, ktorý sa stal rozšírený v 20. storočí sa ukázali byť falošné. Toto sú nebezpečenstvá a obmedzenia archeologizmu, v protiklade s rešpektovaním organického vývoja v liturgii počas histórie.
CWR: Popri prezentáciách boli súčasťou konferencie aj liturgické slávenia. Môžete nám o nich povedať viac?
Dom Reid: Ako biskup Rey povedal vo svojom úvode ku knižke vytlačenej pre liturgiu počas konferencie: „Predtým, ako budeme hovoriť o liturgii, sami musíme byť liturgickí.“ Konferencia sa začala slávnostnými vešperami, slávili sa dve sväté omše a zakončili sme konferenciu slávnostnými vešperami, spevom Te Deum a požehnaním Najsvätejšou Sviatosťou. Prvé dve slávenia boli podľa moderného rítu, druhé dve podľa starších.
Veľkolepá Bazilika Sv. Apolinára nám umožnila dôstojné slávenie týchto liturgií.Spev a polyfóniu nám zabezpečila pomoc rímskeho chóru skladajúceho sa z niektorých členov chóru Sixtínskej kaplnky a iných zborov. Bolo veľmi silným zážitkom počuť našich účastníkov spievať spoločné vešpery a odpovede počas gregoriánskej Svätej omše bez predchádzajúcej skúšky.
Liturgie boli slávené v latinčine, ako to odporúča pápežská encyklika Sacramentum caritatis pre medzinárodné zhromaždenia, a ad orientem (smerom k oltáru). Porozumenie liturgických textov bolo zabezpečené cez preklady do piatich jazykov konferencie vytlačených v liturgickej knižke. Fotografie z liturgií a konferencie samotnej si môžete pozrieť na Flickri.
Vo všetkom boli liturgické oslavy triezve, ako to prináleží rímskemu obradu, hodnotné a krásne. Myslím si, že sa dá pokojne povedať, že naše veľké a rozmanité spoločenstvo bolo schopné plne sa na nich zúčastniť. Chvála Bohu, že sme sa ich prostredníctvom všetci priblížili bližšie ku Kristovi.
CWR: Aké je najviditeľnejšie ovocie konferencie ?
Dom Reid: Istým spôsobom je táto otázka predčasná. Iste, zdalo sa, že tí, ktorí sa zúčastnili, odchádzali domov povzbudení a lepšie vybavení k podpore a trvaní na absolútnej nevyhnutnosti zdravej liturgickej formácie a slávenia liturgie tak, ako nám ju cirkev podáva. Ako nevyhnutný základ kresťanského života a misie.
Istým spôsobom tiež označuje výrazný vývoj v tom, čo sa začína nazývať „nové liturgické hnutie.“ Po tomto volal kardinál Ratzinger. Toto je hnutie trvajúce na tom, že posvätná liturgia je pravdivým a nevyhnutným základom kresťanského života pre novú evanjelizáciu aj pre ktorúkoľvek cirkevnú aktivitu. Je to hnutie, ktoré trvá na nevyhnutnosti liturgickej formácie, tak ako sa o tom uvažuje v Sacrosanctum Concilium. V súlade s cirkevnými predpismi a v pravom duchu liturgie, čo je kľúčové. Použijúc slová kardinála Ratzingera, je to „hnutie k liturgii a k správnemu spôsobu slávenia liturgie, vonkajšiemu aj vnútornému.“ [Duch liturgie, strany 8-9]
Myslím, že Sacra Liturgia 2013 a osobitne všetky jej publikované zápisy z konferencie pomôžu spojiť naše úsilie o liturgickú obnovu v súčasnosti so širšou liturgickou tradíciou podľa najlepších úmyslov Sacrosanctum Concilium. Umožní kléru, rehoľníkom a veriacim opäť sa pozrieť na liturgickú reformu a vidieť, čo ešte zostáva urobiť, aby sa obohatil liturgický život v našich farnostiach a kostoloch. A tak všetci Kristovi verní plodnejšie čerpali prostredníctvom liturgických obradov.
Kniha, ktorá by mala byť výsledkom konferencie (má byť publikovaná nakladateľstvom Ignatius Press v roku 2014) poslúži ako učebnica liturgickej formácie. Ako som už skoršie povedal, témy sú širokosiahle a každá z 19. prezentácií rečníkov si zaslúži pozorné štúdium. Poskytne študentom, kňazom a iným zahrnutým v liturgickom slávení a formácii veľa materiálu, z ktorého budú môcť v budúcnosti čerpať.
CWR: Posledná otázka, plánujete v budúcnosti konferenciu Sacra Liturgia 2014, alebo podobné podujatie?
Dom Reid: Sacra Liturgia 2013 bola jednorazové medzinárodné podujatie. Možno by sa podobné podujatia dali zorganizovať na národnej úrovni pre rozličné jazykové skupiny. Nemáme teraz žiadne plány pre budúce iniciatívy, aj keď pri biskupovi Reyovi človek nikdy nevie, čo sa bude diať ďalej.