Rozhovor s prefektom Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti, ktorý opúšťa Kúriu: „Je to pre mňa nesmierne potešenie, pretože Valencia bola bez vlastného biskupa viac ako sto rokov. Pápež nás v našej činnosti pre liturgiu podporil.“
„Pápežovi Františkovi som povedal: Chcem byť medzi svojimi ovečkami. Vrátiť sa do diecézy bolo mojou túžbou...“ Kardinál Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti, ktorého menovali za biskupa Valencie, sa pritom usmieva, pretože na toto menovanie čakal dlho. Tí, ktorí sa jeho odchod z Rímskej kúrie snažia prezentovať ako úpadok, či dokonca „trest“, sa nemôžu viac mýliť. Po prvé preto, že „pre pastiera nie je nič lepšie ako byť so svojím stádom,“ a tiež z dôvodu, že to bol sám kardinál, ktorý požiadal pápeža Františka, aby sa ako biskup mohol vrátiť do svojej diecézy.
Ako ste prijali túto správu?
„Som naozaj veľmi rád. Vraciam sa do svojej diecézy, ktorá nemala vlastného biskupa viac ako sto rokov...“
Ako sa vyrovnávate s odchodom z Kúrie?
„Bolo to moje prianie. Ja som povedal Františkovi, že chcem byť blízko svojich ovečiek. Sám som ho prosil, aby ma umiestnil do diecézy, nech by už pápež vybral ktorúkoľvek. Bol som nesmierne potešený a poctený, že Svätý otec vybral práve diecézu Valencie, jednu z najživších v Španielsku i Európe, aj kvôli počtu povolaní. Zo strany pápeža je to voči mne znak vďačnosti a uznania, je to dar, ktorý si naozaj vážim.“
Ako by ste opísali tých päť rokov, počas ktorých ste boli na čele úradu zaoberajúceho sa liturgiou?
„ Som za túto skúsenosť vďačný. Snažili sme sa pokračovať v obnove liturgie, ktorá bola podnietená Druhým vatikánskym koncilom. Jedným z najvýznamnejších momentov bolo sympózium o konštitúcii Koncilu, Sacrosanctum Concilium – Konštitúcia o posvätnej liturgii, ako aj dokumenty, ktoré sme publikovali, a ktoré sa stále zostavujú a čoskoro budú publikované. Je potrebné v tom pokračovať, aby bol Koncil na poli liturgie plne implementovaný. Ako uviedol Benedikt XVI: Subjektom liturgie je Boh, nie my. Liturgia nie je konaním človeka, ale konaním Boha.“
Ako bol do činnosti Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti zapojený pápež František počas toho roka a pol, čo je pápežom?
„Prácu, ktorú sme dokončovali, František podporoval. Opakoval nám, že viac ako na reformy musíme upriamiť svoju pozornosť na veľkonočné tajomstvo, ktoré sa pri slávení liturgie udeje; musíme zažiť to tajomstvo, ktoré sa deje v tom momente. Keď vidíte pápeža sláviť svätú omšu, viete, ako prežíva to, čo sa počas nej deje.“
Za posledné roky nebol vzťah Cirkvi a španielskej vlády jednoduchý. Ako sa s tým plánujete vysporiadať?
„Verím, že so svetom politiky a inštitúcií budem mať priateľský vzťah, poznačený otvorenosťou a spoluprácou, kde jediným predmetom spoločného dobra bude dobro nášho ľudu. Boli a stále sú náročné situácie, a to nielen z hľadiska ekonomiky a financií. Verím tiež, že môžeme pracovať aj na jednote krajiny – nielen politickej, ale aj antropologickej. Je to projekt, ktorý funguje už vyše štrnásť storočí a je založený na kresťanskej identite.“